CEz viedenské alpy na bicykloch

Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Viedenské Alpy, alebo naša vrchárska skúška, ktorá nás preverí, či sme schopní v roku 2022 vyjsť na Passo dello Stelvio, alebo iné ikonické stúpania. Plán bol jednoduchý, 3-4 dni motania sa neďaleko Viedne na starých bicykloch. Stany, karimatky a všetko potrebné pre low-cost bikepacking si nesieme za sebou. Cestujeme na starých bicykloch. Ja idem, ako je to už zvykom, na Favorite a priateľka (Maťa) ide na Peugeote, rok výroby neviem, no je to starší typ, ktorý sme kúpili z bazáru za 10 eur.

305

Počet kilometrov

2670

Výškové metre

85

Minuté peniaze

1. DEŇ

Cesta k Neusiedler See

Ráno sme zaspali a tak len rýchlo hádžeme do seba všetko, čo vidíme v chladničke. Dobre, že sme si batožinu na bicykle naložili ešte včera. Je ešte pomerne chladno, no bicyklujeme smerom k stanici v Petržalke. Nechcelo sa nám kupovať lístky skôr a tak lístky na vlak do Parndorfu kupujeme až na stanici, čo nám zbytočne berie čas. Vlak sme len tak tak stihli, no sedíme. Za necelých 7 eur máme spiatočný lístok do Parndorfu a naspäť aj s bicyklom. Do rakúskych vlakov s bicyklom len normálne vojdete a pripnete pásom. Netreba ich nikde dvíhať, vešať ani nič podobné (zdravím ZSSK, kde pri poslednej nakládke naloženého bicykla mi skoro prasklo črevo). Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Parndorf – Viedenské Nové mesto

Z Parndorfu až po odbočku na Oggau ideme po cyklotrase B10, ktorá obtáča celé Neziderské jazero. Tento úsek nebudeme nejako špeciálne popisovať, keďže o ceste okolo Neusiedler See sme napísali samostatný článok. My do Oggau nebočíme a teda sa odpájame a smerujeme do Eisenstadtu. Je úplne neuveriteľné, kde všade tí Rakúšania postavia cyklotrasu. Do Eisenstadtu ideme po parádnych cyklotrasách pomedzi slnečnicové polia. Síce je pravda, že ani po susediacich cestách veľa áut neprejde, no je to paráda nemusieť rozmýšľať, či ma nejaký dilino neprejde. Eisenstadt je krásne mesto, ani som nevedel, že takéto pekné mesto máme blízko Bratislavy.

Centrum Eisenstadtu

Eisenstadt má mále útulné centrum, nad ktorým sa týči barokový zámok Esterházyovcov. Krížom cez historické centrum ide cyklotrasa, čo je tiež pomerne nezvyčajné, že si pustíte cyklistov cez centrum. Ideme však opatrne, pretože všade je kopec ľudí. Vznik tohto zámku sa datuje do 14teho storočia, pričom na výstavbe nového zámku v Eisenstadte sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára.

zámok Esterházyovcov

Z Eisenstadtu sa spúšťame dole kopcom a z nejakého dôvodu sme stratili cyklotrasu a tak musíme chvíľu ísť po cestách. Tu by som sa rád pozastavil nad mentalitou rakúskych vodičov. Išli sme cca 10 km po cestách, no počas 10 km som sa ani raz necítil ohrozený. Vodiči ozaj dávajú pozor a kľudne za Vami pôjdu aj kilometer, len aby Vás mohli bezpečne obísť. Toto je uplatňovanie pravidla 1,5 metra v praxi. Motkáme sa cez rakúsky vidiek a ani sa nenazdáme a už sme vo Wiener Neustadte, alebo po slovensky vo Viedenskom Novom Meste. Prvý krát mám pocit, že sa v rakúskych značkách neorientujem a tak kukám do máp ako sa dostať do centra. Úzkymi cestičkami ideme do centra. Centrum je pekné, no mne sa viacej páčil Eisenstadt, prišiel mi historickejší.

Viedenské Nové Mesto

Viedenské Nové Mesto – Hohe Wand

Wiener Neustadt sme pomerne rýchlo prešli a teraz sa chceme napojiť na Hohe Wand Radweg. Táto cyklotrasa ide cez vinice a tak prvý krát sa trápime v kopcoch. Cítime každý gram váhy, ktorý sme zbytočne so sebou zobrali. Takticky sme si vodu nezobrali v meste. Lebo, však vodu nájdeme niekde po ceste, prípadne vypýtame od domácich. A tak mierne dehydratovaní prechádzame cez priesmyk ku Hohe Wandu. Vyzerá to tu ako keby to niekto vypálil. Od Winzendorfu až po vjazd do doliny mám pocit, že idem mimo civilizácie. Vodu nevieme nikde zohnať. Až nakoniec, keď už som začal byť malátny, sme zastali pri predajni traktorov, kde nám ochotne napustili fľaše. Na druhý deň už berieme so sebou aj 2 litrovku. Cesta ku Hohe Wandu je krásna, ale náročná.

Cesta ku masívu Hohe Wand.
Kemp pod Hohe Wandom

Stúpame cez Stollhof až ku parku Hohe Wand. Už len toto stúpanie nás dosť vytrápilo, no cesta ku Hohe Wandu nás dorazila. Tlačíme. Síce len chvíľu ale tlačíme. Pod Hohe Wandom je parádny kemp, ktorý stojí cca 20 eur pre 2 osoby na noc. Je to tu kompletne vybavené a výhľady na masív sú úchvatné. Vedľa nás poliaci cinkajú so skobami, zajtra idú po tej stene vyliezť hore.

Hohe Wand

2. DEŇ

Hohe wand – Reichenau an der Rax

V noci nám bola zima, hoci máme spacáky s komfortom okolo 10 stupňov, aj tak sa musíme obliecť. Raňajkujeme džem s nejakým ich lokálnym pečivom, mne chýbajú klasické rožky. Hneď z rana sadáme na bicykle a spúšťame sa dlhým zjazdom od Hohe Wandu až do Neunkirchenu. Údolie okolo Hohe Wandu je ozaj nádherné. Pod masívom hory je viacero kopčekov na ktorých sú kostolíky, prechádzate cez husto zarastené lesy, dediny sú upravené, úplná idylka. Hohe Wand bol ozaj krásny. Prichádzame do Neunkirchenu, kupujeme vodu, jedlo na cestu a hor sa do Álp. Z Neunkirchenu ide cez Ternitz až do Gloggnitzu parádna cyklotrasa popri Schwarze.

Údolie pod Hohe Wandom
Popri Schwarze až do Gloggnitzu
Gloggnitz – Breitenstein

Cesta do sedla Orthof bola pre mňa najkrajšou časťou celého tohto výletu. Každopádne aj najnáročnejšou. Hoci Hohe Wand bol tiež celkom masaker, tak na sedlo Orthof nemá. Stúpanie začína prakticky v Gloggnitzi a veľmi jemne sa cesta dvíha cez Aue až do Schottwien. V Schottwien si treba nabrať vodu a kuknúť si dedinku. Vysoko nad dedinou sa týči diaľničný nadjazd. Fascinuje ma výška tohto nadjazdu, nikdy som nevidel diaľnicu v takejto výške. Mimo tejto technickej zaujímavosti, dedina je veľmi pekná, má pekný kostolík a už to trošku pripomína alpské dedinky. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Schottwien

Každopádne pokračujeme, schádzame z cyklotrasy, ktorá vedie popri hlavnom ťahu na cestu. Síce je to cesta, ale nestretli sme ani jedno auto. Po chvíli jazdy sme ohúrení prírodou okolo nás. Cesta zasekaná do skál, v krásnej prírode a bez áut. Asfalt – luxus. Prichádzame k prvej „vracačke“, pri ktorej sa cesta dvíha nad 10%. Po chvíli jazdy zastavujeme, potrebujeme vydýchať a všimneme si vysoko nad nami „Semmeringskú železnicu“. Záujimavosti o Semmeringskej železnici sme zhrnuli na konci článku. Každopádne sme bez slov. Niečo takéto sme ešte nevideli. Je to ozaj nádhera.

Semmeringská železnica

Pofotili sme si železnicu a pokračujeme do Breitensteinu. Toto je už typická alpská dedinka – malá dedinka medzi horami, s krásnou prírodou, muškátmi, upravenými záhradami a neskutočne zelenou trávou. Aj vy máte pocit že v Rakúsku je tráva zelenšia ?

Typický alpský dom v Breitensteine
Breitenstein – sedlo Orthof

Maťa je rozcítená z alpskej dedinky, no nie je čas, stúpame ďalej. Už tak dlho stúpame, že si pomaly zvykám na to, že takéto ťažké nohy mi ostanú. Asi kilometer za dedinou zas stojíme. Teraz to nie je kvôli oddychu, ale kvôli ďalším viaduktom medzi skalami vo veľkej výške. Neskutočné, krásne, nechápem ako toto ľudia postavili. A to sme ešte ten najväčší nevideli.

Viadukt za Breitensteinom

Teším sa na Kalte-Rinne viadukt, alebo najväčší viadukt zo série Semmeringskej železnice. Už z diaľky ho vidíme a zhodou okolností sme videli ísť po ňom vlak, no odfotiť som ho nestihol. Po toľkých stovkách rokov a stále môžu po ňom jazdiť vlaky. Je ozaj obrovský, toto sa oplatí vidieť.

Kalte-Rinne Viadukt

Oddychujeme a nacpávame sa orechmi pred najťažšou časťou stúpania. Trochu som klamal priateľke a povedal jej, že je to od viaduktu už len rovinka. Chvíľu mi to aj verila, no pri značke 23% som si uvedomil, že mi to už asi neprejde. Vypočul som si, že som ***** a mohli sme ísť ďalej. Jáj a ešte som jej povedal, že zjazd bude pohodka, niečo ako z Bieleho Kríža do Jura. To ešte nevie, že pôjdeme cca 13 km strmo dole. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Posledná časť stúpania do sedla Orthof

Vracačky nás pomedzi skaly ťahajú až do sedla Orthof. Zo sedla je nádherný výhľad na celú oblasť Semmeringu. Veď posúďte sami.

Sedlo Orthof
sedlo Orthof – Reichenau an der Rax

Na vrchole sedla stretávame rakúskych dôchodcov na ebajkoch a Maťa sa dozvedá, že dole je to cca 13 km. Snažil som sa ju presvedčiť, že klamú. Len presvedčte 22 ročnú babu, ktorá má bicykel rada len kvôli vám, bojí sa výšok a rýchlosti, že tých 13 km dole kopcom je pohodka. A tak sa spúšťame. Ideme ozaj rýchlo a kocháme sa krásnymi výhľadmi na Schneeberg. Asi v polke cesty zastavujeme a Maťa si sťažuje, že ju bolia ruky z brzdenia. Aby som predišiel kríze vo vzťahu som radšej ušiel. A tak po chvíli sme sa stretli v Reichenau. Kupujeme si večeru a ideme do kempu. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Nekonečný zjazd z Orthofu
Favorit v Alpách

3.deň

Popri Schwarze tam a naspäť

Tretí deň sa budíme skoro a ja idem na nákup. Najeme sa a na poobedie hlásia v tejto oblasti prívalové dažde. Ideme sa teda ešte doobeda previesť popri Schwarze. Údolie je krásne, také typické alpské. Cesta viackrát lemuje rieku. Maximálne si to užívame. O to viac, že veci sme nechali v kempe a takto ľahko naložení sme neboli ani nepamätáme. Vysoké hory, muškáty v oknách, ľadové rieky, je tu parádne.

Schwarza – cyklistický a motorkársky raj

Reichenau an der Rax – Parndorf

Vraciame sa z údolia, balíme stan a ostatné veci, nakladáme na bicykel a ideme domov. Nechcel som sa vracať po tej istej ceste a tak volím o trošku južnejšiu cestu popod Viedenské Nové Mesto. Letíme cez rakúsky vidiek, míňame viacero cestných uzáver a po 2 dňoch v kopcoch, nás už také typické kopanické kopčeky úplne likvidujú. Každopádne cesta domov ide rýchlo, už si len premietame spomienky z Álp. Ani sa nenazdáme a už vidíme názvy dedín „Am See“. Už si môžeme povedať, že sme doma. V Neusiedli posledná fotka a už len na vlak domov. Parádny výlet za nami.

Zaujímavosti o Semmeringskej železnici

Semmeringská železnica je skoro 42 km dlhá trať, ktorá sa krúti cez Semmering. Patrí do svetového dedičstva UNESCO, pričom tento titul si zaslúžila tým, že je to prvá skutočná horská železnica na svete. Vyše 20 000 ľudí sa podieľalo na stavbe tejto železnice a treba spomenúť, že železnica je funkčná do dnes. 42 km úsek železnice obsahuje 15 tunelov, 16 viaduktov a 100 klenbových mostov, pričom vlaky na tejto trati prekonávajú skoro 500 výškových metrov. Najkrajší výhľad na železnicu je z vyhliadky 20-Schilling-Blick. Dôležitosť tejto spojky bola vnímaná aj inými autoritami v minulosti a preto bola viackrát snaha o zbombardovanie tejto železnice, no nepodarilo sa.

Záver

Ozaj jeden z najlepších bikepackingových výletov na ktorých som bol. Na tejto trase uvidíte a zažijete úplne všetko. Síce je pravda, že to nie je rovinka ako do Passau, no mne sa tento výlet páčil viac ako ten do Passau. Alpy sú ozaj nádherné, okolitá príroda vás úplne pohltí. Je to ozaj chvíľka od Bratislavy a vlakom sa dá dostať prípadne až do Gloggnitzu, alebo sa môžete previesť po Semmeringskej železnici. Kopce vás tu vytrápia no stojí to za to. Aj Hohe Wand, aj údolie popri rieke Schwarza, aj Semmeringská železnica sú jednoducho úžasné. Určite každému odporúčame vyskúšať.

Nie všetky fotky sa zmestili do tohto článku, ak si chcete pozrieť ďalšie fotky z nášho výletu (ako vyzerá kemp, viac fotiek Semmeringskej železnice, viac fotiek prírody), kliknite TU (presmerovanie na Google Photos).

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

4 Komentáre k “Cez Viedenské Alpy na bicykloch”

    1. Super čítanie v týchto ešte chladných dňoch.
      Dobrá motivácia.Prajem Vám veľa takýchto výletov a foto parádne .👍

  1. Paráda, Viedenské Alpy musíme ísť precestovať toto leto. Už sa tešíme. No kopce už budeme zdolávať s pomocou elektriny 🙂 Ďakujeme za inšpiráciu

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.