Situácia v októbri 2022 bola kritická. Uvedomoval som si, že zima prichádza, ráno boli všade hmly a teplota okolo 5 stupňov. V škole som mal kopec nesplnených povinností, z diplomovky som mal napísané asi dva riadky a tak som sa rozhodol, že je pravý čas ujsť pred povinnosťami. Zavolal som kamarátovi, ktorý bol na Erazme v Rijeke, že či nedáme stretko v Záhrebe. Vraví mi, že jasné, v piatok sa vidíme v Záhrebe. Zobral som si absenčky v škole a 13teho októbra som sa vybral na výlet cez 5 krajín bicyklom do Záhrebu.

Bude to len trojdňový bikepacking a tak som príprave nevenoval extra pozornosť. Zbalil som sa do dvoch tašiek, napustil fľaše s vodou, premastil reťaz a sadol o 7mej ráno na bicykel. Vychádzam z Bratislavy, prechádzam cez Petržalku a už sa fotím pri prvej hraničnej značke. Ahoj Rakúsko. Toto sú cesty, ktoré mám prejazdené krížom krážom a tak len sa snažím udržať rozumnú kadenciu, aby mi nebola zima. Sem tam aj vykukne slniečko.

Od Zurndorfu sa počasie kazí, extrémna hmla všade. Akonáhle prichádzam do oblasti Neusiedler see (Monchhof, Frauenkirchen atď) tak je hmla tak hustá, že som vďačný za cyklotrasy, lebo viditeľnosť je pár metrov. Ozaj som rád, že som nemusel ísť po cestách.

Prichádzam k hraniciam v Pamhagene, fotím sa pri ďalšej hraničnej značke. Ahoj Maďarsko. Na hraniciach ešte dávam rýchly pokec s rakúskym hraničiarom. Hovorí mi, že možno sa stretneme v Záhrebe, lebo že cez víkend je tam pretek, kde sa on chystá.

Po Pamhagen som cestu poznal, no v Maďarsku som v tejto oblasti nebol a tak musím sem tam pozrieť aj na mapy. Sem tam sa ide po cyklotrase, sem tam po ceste. Zastavujem vo Fertode, je tu kaštieľ/palác Esterhazyovcov zahalený v hmle. Palác má 126 izieb. Za zmienku stojí najmä Banketová miestnosť, ktorá má na strope maľbu Apolla v jeho voze. Veľká knižnica obsahuje takmer 22 000 zväzkov a je ozdobená písmenom „E“, ktoré predstavuje rodinné priezvisko. No na nádvorie nemôžete ísť s bicyklom a tak kašlem na to a idem ďalej.

Maďarsko je extrémne monotónne. Ozaj je to čistá rovina, sem tam nejaký menší kopec, ale inak rovná cesta medzi poliami. A tak sa len pozerám na preorané polia a začínam sa trošku nudiť. Jediné, čo ma utešuje, je postupne sa skracujúca vzdialenosť do Szombathely. Taký väčší miľník na ceste. Vietor mi fúka do ksichtu celú cestu a začínam byť mierne nasratý a hladný. A tak som zhodnotil, že najlepšie bude sa najesť v dedine zvanej Vasasszonyfa. Je vám asi jasné, že tu bol jeden obchod, kde bol jeden chlieb, jedna šunka, jedna sladká voda a jedna cibuľa. Všetko som kúpil a dal som si obed. Cibuľu som jedol ako jablko.

Najedený som prišiel do Szombathely a vravím si, že pôjdem pozrieť centrum. Však toto mesto má každý uložené len ako tranzitné mesto cestou do Chorvátska a nikto tu nezastavuje. Nečudujem sa, je tu jeden kostol a to je tak všetko. Inak celkom špinavé mesto. Asi som už trošku rozmaznaný z cesty po Švajčiarsku, no už si to pýta nejaké rozptýlenie.

Smerujem na juh a prichádzam do Orsegi Nemzeti Park. Tu už začínajú aj také mini kopčeky, ale hlavne začína les. Konečne niečo iné ako pole. Nálada sa mi razom dvíha, slniečko krásne svieti a užívam si prejazd týmto parkom. Sem tam aj zamučí nejaká krava a už som ako v Švajčiarsku. Ubytovanie mám booknuté v Bajansenye približne za 18 eur na noc. Po 200 km sa mi nechcelo ležať vonku na zemi, keď má byť okolo 2 stupňov ráno.

Druhý deň sa budím opätovne do chladného rána, no dnes to už snáď potiahnem až do Záhrebu. Prechádzam ešte cez park Orsegi Nemzeti. V rannej hmle vyzerajú kravy pasúce sa na poli ozaj hororovo.

Akonáhle som vyšiel z tohto parku, tak cesty sa ozaj rapídne zhoršili a tak som zhodnotil, že asi bude lepšie tých 5 km potiahnúť po hlavnom ťahu a budem dúfať že moju blikačku kamionisti uvidia.

Kamionisti ma videli a tak som okolo 10tej ráno v hustej hmle minul značku ďalšej krajiny. Ahoj Slovinsko. Síce tu budem len pár kilometrov, no počíta sa. Kúpil som si v Spare Jaffa cakes, dal rýchlu desiatu a už som vyše 40 kilometrovou rýchlosťou trielil do Chorvátska.

Pred 11tou ráno vstupujem do ďalšej krajiny. Tá Európska únia je ozaj paráda. Na bicykli, som za 1,5 dňa išiel cez 5 krajín. Ahoj Chorvátsko teda.

Od začiatku cesty som mal na smerovníkoch značku Záhreb a tak som ani nemusel pozerať do máp. Infraštruktúra v Chorvátsku je taká dvojaká. Na niektorých úsekoch máte ozaj širokú krajnicu, ktorá je prezentovaná ako cyklotrasa a je ozaj bezpečná. No niektoré úseky (vjazd do Záhrebu) sú ozaj cyklistická samovražda.

Výhodou októbrového chorvátska je, že tam nikto nechodí. A tak aj hlavné ťahy sú prázdne. Len zopár áut a kamiónov ma obehne. Vchádzam do Čakovca a hneď sa napojím na cyklo-obchvat, ktorým obídem mesto. Kamarát mi vravel, že v Čakovci nič nie je, uveril som, no to, že vo Varaždine nič nie je som neuveril. Varaždin má veľmi pekné centrum a hlavne Stari Grad, je niečo, prečo sa Vám oplatí tu zastaviť.

Za Varaždinom prichádza najkrajšia časť, kde začínajú menšie kopce a cesty vchádzajú do hôr. Konečne sa rozpustila hmla a tak vidím aj na viac ako 100 metrov. Kopce si užívam. Po stovkách kilometrov po maďarských priamkach je toto úplne dokonalé.

Tento úsek som ozaj preletel a tak okolo 14:00 sa fotím pri značke Zagreb. Síce prichádza najhoršia časť a to prejsť mestom, ktoré ma minimum cyklotrás, no za 1,5 dňa som prišiel do hlavného mesta Chorvátska. Kamarát mal prísť na hlavnú stanicu a tak ma čakal ešte vyše hodinový prejazd Zahrébom. Ľutujem, že som nevzal vlak, ozaj som mal strach.

Záhreb, hlavné mesto Chorvátska. Mesto má rozlohu 641,29 km² a žije tu viac ako 800 tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti 1,2 milióna. Leží na rieke Sáve, južne od pohoria Medvednica. V Záhrebe by ste mali vidieť najmä Záhrebskú katedrálu – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie – tá sa stále opravuje, niečo ako Sagrada Familia v Barcelone. Keď som bol v Záhrebe, tak bola obohnaná lešením a pred ňou bol postavený Zagrebački Mamut (žeriav, čo ničí fotky). Viac o Záhrebe si môžete prečítať tu.

Od katedrály sa vyberte cez Tržnicu Dolac na západ a po chvíli prídete ku Kostolu sv. Marka. Toto je podľa mňa highlight celého Záhrebu. Škrídle na tomto kostole vytvárajú erb mesta Záhreb a vyzerá to ozaj perfektne. Tržnica Dolac znie tak dosť honosne ale reálne ? (viď foto nižšie).

Od Kostola sv Marka som sa spustil po mačacích hlavách na Trg Bana Josipa Jelacica. Toto je akési hlavné námestie v Záhrebe a je to celkom pekné. Akože nič výnimočné, klasika, nejaká socha a veľké námestie kde stoja električky. Z tohto námestia však určite choďte smerom ku hlavnej stanici (Glavni Kolodvor). Po ceste idete cez ozaj pekný park s niekoľko 100 ročnými stromami.

Na konci parku prídete ku Múzeu umenia a remesiel. Umenie ma moc nebaví a preto som múzeum nenavštívil, no je to pekná budova.

No a prehliadka Záhrebu končí pri hlavnej stanici.

Čo ešte odporúčam pre vrchárov, je vybehnúť na kopce za Záhrebom. Mňa tiež lákali, ale kámoš z Erazmu rozhodol, že to nemám hrotiť a že radšej si sadneme na pivo a pokecáme. Tak sme si sadli na pivo, dve pivá, tri pivá, no skrátka viac pív a výlet bol na konci.

Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu