Uncategorized

Renovácia favorita

V článku sa dočítate čo to o príbehu bicykla Favorit, ktorý vidíte na fotke a ktorý prešiel so mnou kus Európy. Taktiež ho porovnáme s novodobými bicyklami, priblížime Vám samotnú renováciu tohto historického bicykla (aj s prepočítanými nákladmi, ktoré renovácia zožrala) a v neposlednom rade odpovieme na veľmi dôležitú otázku „Dajú sa napraviť chyby urobené v mladosti ?“ Ak budete mať akékoľvek otázky ohľadne renovácie Favorita, neváhajte nás kontaktovať. Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Neviem, či názov renovácia Favorita je správny. Totižto, ako som sa dozvedel od staršej generácie, tak som proste ten bicykel „zničil“. Každopádne o mojej mladíckej nerozvážnosti neskôr. Keď som začínal s cyklistikou, tak som mal horský neodpružený bicykel, ktorý som využíval na dlhé výlety (100 km +), čo si všimol otec a povedal, že je to zbytočné mrhanie energie a že si mám buď kúpiť cesťák alebo mi dá Favorita a mám si ho prerobiť. A tak som si povedal, že prerobiť retro bicykel je geniálny nápad. Áno, mal som asi tak 17 rokov, myslel som si, že viem všetko a pritom som si nevedel ani vymeniť dušu na bicykli.

Favorit vs. novodobé stroje ?

Na starých bicykloch sa mi páči, že je s nimi skoro vždy spojený určitý príbeh, kus histórie. Nie ako dnešné bicykle, ktorých „životný príbeh“ je taký, že no včera som si kúpil S-Works za 5000 eur, ktorý má komponenty vyrobené v Japonsku, rám niekde v Amerike, je poskladaný v Číne, privezený Taiwanskou spoločnosťou, ktorá 2 týždne blokovala Suezský prieplav a na Slovensku mi to predal importér cez e-shop. Retro bicykle ako Favorit alebo Eska, to je niečo úplne iné. Boli vyrobené v úplne inej dobe, neexistoval taký obrovský konzum ako dnes, nebolo toľko modelov na výber a aj napriek tomu ľudia milovali tieto bicykle. A hlavne, retro bicykle mali (a majú) dušu, teraz nemyslím tú kolesovú 🙂

Aký je príbeh tohto Favorita ?

Príbeh tohto historického bicykla sa začína podobne ako väčšina socialistických príbehov spojených s nakupovaním. Dedo chcel pre otca bicykel, a tak šiel stáť celú noc pred obchod v Michalovciach, aby na druhý deň dostal jeden z troch bicyklov, ktoré došli na predajňu. Bicykel, samozrejme, nedostal. To staršiu generáciu mojej rodiny nijakým spôsobom neodradilo a rozhodli sa, že bicykel musia zohnať.

Po krátkom brainstormingu padlo rozhodnutie, že idú hľadať bicykle po kovošrotoch. Pri prvej návšteve kovošrotu uvideli tohto krásavca, a tak neváhali a hneď ho kúpili. Aj keď im chlapík z kovošrotu povedal, že už lepšie kúsky sú rozpredané, tak to vôbec nevadilo a hneď ho brali.
Otec následne urobil nevyhnutné úpravy na to, aby sa mohol pridať k ostatným palínskym Eddy Merckxom – nalepiť nálepky Campagnolo (pozn. autora – Palín – dedina na východe Slovenska).
Hotovo.

Po nevyhnutnom vylepšení prešiel tento bicykel okolo Šíravy, ale aj na futbalové derby Palín – Stretava, ponosil nejaké tie vrecka cementu a odviezol aj 3 kámošov naraz. Následne bol hodený pod azbestovú strechu v Palíne a tam ležal 30 rokov.

Tu prichádzam do príbehu ja – ako mladý cyklista na horskom bicykli, ktorý sa chcel na cestách menej trápiť, a tak mi otec vraví, však si ho prerob. Tak som sa teda pustil do prerábky bicykla, bez akýchkoľvek znalostí a zručností. Renovácia Favorita, áno, s odstupom času môžem povedať, že som historickú hodnotu toho bicykla zničil. Každopádne aj napriek vyššie uvedenému, môžem suma sumárov zhodnotiť, že sa mi podarilo poskladať parádny bicykel, ktorý sa mi ozaj páči, ktorý mám veľmi rád a ktorý so mnou už prešiel tisíce kilometrov.

Renovácia Favorita

Aby bol Favorit pripravený na cestovanie po Európe, musel som ho kompletne rozobrať. Následne ako „veľmi skúsený“ mechanik som všade natrepal kopec oleja/vazelíny a poskladal ho späť. Avšak renovácia Favorita neskončila len týmito úpravami. Vyšiel som na povalu v Palíne a našiel som tam nejaké diely z Esky, a tak som nahádzal na ten bicykel všetko, čo som našiel.

Rám

Za ten som od staršej generácie dostal neskutočný zdrb. Totižto, prestriekať pôvodný lak, je ževraj čisté diletantstvo. S odstupom času ma to ozaj mrzí, každopádne, čas už nevrátim. A tak som si kúpil sprej z Hornbachu za 5 eur a na hulváta som prestriekal celý rám na čierno. Pôvodnú farbu som samozrejme zbrúsil. Aby toho nebolo ešte dosť, tak som do rámu vyvŕtal dve diery, aby som mal kde dať držiak na fľašu.

Riadidlá

Pôvodná omotávka sa mi už trošku hnusila, a keďže som uvažoval o tom, že si prestriekam bicykel na čierno, tak som nahodil čiernu omotávku. Ďalej som si vyrobil „rozširovák riadidiel“ alebo po anglicky tzv. bar extender. Tým, že som si prehadzovačky nahodil na riadidlá, tak som nemal miesto na tachometer, svetlo a iné veci, tak som z plastohliníkovej trubky vyrobil takýto držiak.

Kolesá

Tie sú pôvodné, dokonca som zachoval aj plášte spred 30tich rokov. Musel som však podoťahovať jednotlivé špice, výškovo aj stranovo vycentrovať koleso. Duše som, samozrejme, vymenil, staré „gumičkové“ ventily mi ozaj nevyhovovali. Duše treba vymeniť, moderné presta ventily toho znesú ozaj veľa a sú spoľahlivé. Brzdy som vyčistil a vymenil som brzdové gumičky.

Stredové zloženie

Pôvodné Favoriťácke stredové zloženie bolo pozvárané a naozaj som neplánoval jazdiť na bajku so zvareným stredom. Ten som odbrúsil a z náhradných dielov z Esky som nahodil nové stredové zloženie s klínkami alebo historicky – kajlíkmi. Klínky som samozrejme vymenil, aj keď asi to aj tak bude zbytočné, lebo sa zase v tej najnevhodnejšej chvíli zlomia. Klínkový systém je ozaj jeden z najhorších systémov upnutia kľúk, aký kedy bol vyvinutý, no patrí to k Favoritovi. Vždy keď sa chystáme na niekoľko sto kilometrové výlety, nesiem so sebou 4 náhradné klínky (kajlíky).

Voľnobežka/reťaz/prehadzovačka

Prehadzovačku som musel kúpiť novú. Ide o úplne najzákladnejší typ za 5 eur z lokálneho cykloshopu. Výhodou je, že aj za takúto nízku cenu sa dá radenie pekne indexovať podľa stupňov, len sa s tým treba pohrať. Pôvodná Favoriťácka prehadzovačka je tiež super, len tú čo som mal pôvodne na bicykli nebola použiteľná. Počítajte však s tým, že pri pôvodnej prehadzovačke musíte chvíľu hľadať správny prevod, aby to nevydávalo zvuky. Reťaz som kúpil novú, predsa len tú starú už chytala pomerne značne korózia. (hej, je to celé extrémne zasraté od oleja – požičal som Favorit kamošovi a on sa rozhodol tam natrepať oleju jak do auta a súhlasím, musím to už vyčistiť).

Sedadlo/bowdeny

Sedlovka je pôvodná. Síce po toľkých kilometroch sa mi už trošku rozpadla a musel som ju spáskovať a teraz hľadám vhodnú náhradu. Staré bowdeny som vyhodil a pokúpil som nové. Vždy sa mi páčili lanká schované kompletne celé v bowdenoch. A tak som aj spravil. Prehadzovať ide ľahko a aspoň nemusím riešiť, či sa lanko zasralo od bordelu z cesty.

Celkové náklady (ceny spred cca 2 rokov)

Nová omotávka – 5 eur
Duše – 4 eurá
Bowdeny – 6 eur
Nové lanká – 4 eur
Sprej – 5 eur
Nová prehadzovačka – 5 eur
Prehadzovačky na riadidlách – 8 eur
Brzdové gumičky – 4 eur
Reťaz – 5 eur
Držiak na fľašu – 3 eur
Oleje, mazivá, skrutky, klínky (kajlíky) – cca 6 eur

CELKOVO – 55 eur

Favorit ako bikepackingový stroj

Ako som už uviedol skôr, chápem, že nazývať tento proces renováciou je veľmi odvážne. Každopádne aj napriek chybám, ktoré som urobil si myslím, že môj Favorit vyzerá ozaj super. Je to perfektný cyklocestovateľský bicykel, je v rámci možnosti spoľahlivý a hlavne môžeme povedať, že to je cesťák na cestovanie za 50 eur, čiže sa ho nemusíte báť niekde oprieť, nemusíte sa báť, že by vám ho niekto ukradol a neriešite mále škrabance. V neposlednom rade je to kus histórie a vždy keď na ňom idem, tak uvažujem, že tento bicykel je dvakrát starší ako ja. Naviac tento bicykel už so mnou precestoval Dunajskú cyklotrasu, Viedenské Alpy, okolo Neusiedler see, zašiel z Bratislavy do Bystrice a množstvo ďalšieho. Celkovo na ňom mám najazdených už okolo 10 000 km a musím povedať, že je tento retro bajk neskutočný! Renovácia Favorita sa teda asi podarila.

Je možné napraviť chyby urobené v mladosti ?

Aj napriek tomu, že v 17tich som rozum moc nemal, tak aktuálne mám 23 a nemyslím si, že by som s rozumom na tom bol lepšie, ale minimálne mám podstatne viac skúsenosti a absolvoval som viacero kurzov od starších profíkov. Naučili ma ozaj množstvo vecí ohľadne renovácií Favoritov a zároveň som od kolegu dostal takúto mašinu (kuk nižšie). Tak snáď na druhýkrát renováciu už urobím tak, ako sa má. Každopádne ak budete mať akékoľvek otázky k opravám Favoritov, tak neváhajte sa pýtať (kľudne prostredníctvom komentárov, správy na Facebooku alebo kontaktného formuláru) je vysoká šanca, že Vám budem vedieť odpovedať. Renovácia Favorita 2.0 zahájená 🙂

Spracovanie osobných údajov

Ahojte priatelia,

Aj napriek tomu, že táto téma nesúvisí s cyklistikou, tak sme povinní Vás oboznámiť o tom, ako spracovávame Vaše osobné údaje, na aké účely ich spracovávame, a aké máte práva v tejto veci. Vaše osobné údaje sú maximálne chránené viacerými systémami, ktoré fungujú na našej stránke, pričom celý proces spracovania osobných údajov je v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 GDPR a zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov platné od 25.5.2018 (ďalej len „Nariadenie GDPR“).

Ktoré údaje spracovávame ?

Pre účely odpovede na tvoje otázky, podnety, nápady spracovávame tvoje MENO a EMAIL. Tieto údaje zadávaš na našej stránke v časti „O nás/Kontakt“.

Rovnako spracovávame aj údaje, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie rôznych analytických nástrojov (nemusíte sa báť, údaje z týchto nástrojov sú úplne Anonymné). Pre účely správneho fungovania týchto analytických nástrojov spracovávame Vašu IP ADRESU a COOKIES.  Cookies sú krátke textové súbory, ktoré slúžia na to, aby sa Vám zobrazila personalizovaná reklama. Pokiaľ sa chcete vyhnúť cookies je dobré využiť „Inkognito režim“ prípadne je tu možnosť úplne deaktivovať cookies cez svoj prehliadač. Je jedno, či používate Google Chrome, Microsoft Edge, Mozillu alebo iný prehliadač, v každom z týchto prehliadačov sa dajú cookies vypnúť.

Ako chránime vaše osobné údaje ?

1. Údaje, ktoré zadávate do kontaktného formuláru idú zašifrované prostredníctvom softvéru spoločnosti Sendinblue priamo na náš interný email. Sendinblue je spoločnosť, ktorá v plnej miere dodržuje všetky štandardy vyžadované nariadením GDPR. 
2. Pre účely analytiky webu využívame „Google Analytics“, pričom všetky údaje, ktoré získame z Google Analytics sú plne anonymizované. Spoločnosť Alphabet (Google) chráni Vaše údaje v najvyššej možnej miere. O tom ako chráni osobné údaje v službe Analytics si môžete prečítať tu.
3. Využívame aj sociálne siete, no nikdy žiadne osobné údaje vlastníka bez jeho súhlasu nezverejňujeme.

Aké sú vaše práva podľa nariadenia Gdpr ?

V zmysle článku 15 a nasledujúcich nariadenia GDPR máte hneď niekoľko práv:

1. Právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom
2. Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú
3. Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú
4. Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie
5. Dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil
6. Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach
7. a práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať.

Ako si tieto práva uplatniť ?

Veľmi jednoducho. Stačí nám napísať na našu emailovú adresu info@ridepoint.sk a my bezodkladne začneme riešiť Vaše požiadavky v spojitosti s ochranou osobných údajov. Treba ešte povedať, že sme v zmysle nariadenia GDPR povinní zachovávať mlčanlivosť vo všetkých veciach týkajúcich sa Vašich osobných údajov.

Ochrana Vášho súkromia je pre nás absolútnou prioritou a preto sa stále snažíme využívať lepšie a lepšie systémy na ochranu osobných údajov.

CEz viedenské alpy na bicykloch

Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Viedenské Alpy, alebo naša vrchárska skúška, ktorá nás preverí, či sme schopní v roku 2022 vyjsť na Passo dello Stelvio, alebo iné ikonické stúpania. Plán bol jednoduchý, 3-4 dni motania sa neďaleko Viedne na starých bicykloch. Stany, karimatky a všetko potrebné pre low-cost bikepacking si nesieme za sebou. Cestujeme na starých bicykloch. Ja idem, ako je to už zvykom, na Favorite a priateľka (Maťa) ide na Peugeote, rok výroby neviem, no je to starší typ, ktorý sme kúpili z bazáru za 10 eur.

1. DEŇ

Cesta k Neusiedler See

Ráno sme zaspali a tak len rýchlo hádžeme do seba všetko, čo vidíme v chladničke. Dobre, že sme si batožinu na bicykle naložili ešte včera. Je ešte pomerne chladno, no bicyklujeme smerom k stanici v Petržalke. Nechcelo sa nám kupovať lístky skôr a tak lístky na vlak do Parndorfu kupujeme až na stanici, čo nám zbytočne berie čas. Vlak sme len tak tak stihli, no sedíme. Za necelých 7 eur máme spiatočný lístok do Parndorfu a naspäť aj s bicyklom. Do rakúskych vlakov s bicyklom len normálne vojdete a pripnete pásom. Netreba ich nikde dvíhať, vešať ani nič podobné (zdravím ZSSK, kde pri poslednej nakládke naloženého bicykla mi skoro prasklo črevo). Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Parndorf – Viedenské Nové mesto

Z Parndorfu až po odbočku na Oggau ideme po cyklotrase B10, ktorá obtáča celé Neziderské jazero. Tento úsek nebudeme nejako špeciálne popisovať, keďže o ceste okolo Neusiedler See sme napísali samostatný článok. My do Oggau nebočíme a teda sa odpájame a smerujeme do Eisenstadtu. Je úplne neuveriteľné, kde všade tí Rakúšania postavia cyklotrasu. Do Eisenstadtu ideme po parádnych cyklotrasách pomedzi slnečnicové polia. Síce je pravda, že ani po susediacich cestách veľa áut neprejde, no je to paráda nemusieť rozmýšľať, či ma nejaký dilino neprejde. Eisenstadt je krásne mesto, ani som nevedel, že takéto pekné mesto máme blízko Bratislavy.

Eisenstadt má mále útulné centrum, nad ktorým sa týči barokový zámok Esterházyovcov. Krížom cez historické centrum ide cyklotrasa, čo je tiež pomerne nezvyčajné, že si pustíte cyklistov cez centrum. Ideme však opatrne, pretože všade je kopec ľudí. Vznik tohto zámku sa datuje do 14teho storočia, pričom na výstavbe nového zámku v Eisenstadte sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára.

Z Eisenstadtu sa spúšťame dole kopcom a z nejakého dôvodu sme stratili cyklotrasu a tak musíme chvíľu ísť po cestách. Tu by som sa rád pozastavil nad mentalitou rakúskych vodičov. Išli sme cca 10 km po cestách, no počas 10 km som sa ani raz necítil ohrozený. Vodiči ozaj dávajú pozor a kľudne za Vami pôjdu aj kilometer, len aby Vás mohli bezpečne obísť. Toto je uplatňovanie pravidla 1,5 metra v praxi. Motkáme sa cez rakúsky vidiek a ani sa nenazdáme a už sme vo Wiener Neustadte, alebo po slovensky vo Viedenskom Novom Meste. Prvý krát mám pocit, že sa v rakúskych značkách neorientujem a tak kukám do máp ako sa dostať do centra. Úzkymi cestičkami ideme do centra. Centrum je pekné, no mne sa viacej páčil Eisenstadt, prišiel mi historickejší.

Viedenské Nové Mesto – Hohe Wand

Wiener Neustadt sme pomerne rýchlo prešli a teraz sa chceme napojiť na Hohe Wand Radweg. Táto cyklotrasa ide cez vinice a tak prvý krát sa trápime v kopcoch. Cítime každý gram váhy, ktorý sme zbytočne so sebou zobrali. Takticky sme si vodu nezobrali v meste. Lebo, však vodu nájdeme niekde po ceste, prípadne vypýtame od domácich. A tak mierne dehydratovaní prechádzame cez priesmyk ku Hohe Wandu. Vyzerá to tu ako keby to niekto vypálil. Od Winzendorfu až po vjazd do doliny mám pocit, že idem mimo civilizácie. Vodu nevieme nikde zohnať. Až nakoniec, keď už som začal byť malátny, sme zastali pri predajni traktorov, kde nám ochotne napustili fľaše. Na druhý deň už berieme so sebou aj 2 litrovku. Cesta ku Hohe Wandu je krásna, ale náročná.

Stúpame cez Stollhof až ku parku Hohe Wand. Už len toto stúpanie nás dosť vytrápilo, no cesta ku Hohe Wandu nás dorazila. Tlačíme. Síce len chvíľu ale tlačíme. Pod Hohe Wandom je parádny kemp, ktorý stojí cca 20 eur pre 2 osoby na noc. Je to tu kompletne vybavené a výhľady na masív sú úchvatné. Vedľa nás poliaci cinkajú so skobami, zajtra idú po tej stene vyliezť hore.

2. DEŇ

Hohe wand – Reichenau an der Rax

V noci nám bola zima, hoci máme spacáky s komfortom okolo 10 stupňov, aj tak sa musíme obliecť. Raňajkujeme džem s nejakým ich lokálnym pečivom, mne chýbajú klasické rožky. Hneď z rana sadáme na bicykle a spúšťame sa dlhým zjazdom od Hohe Wandu až do Neunkirchenu. Údolie okolo Hohe Wandu je ozaj nádherné. Pod masívom hory je viacero kopčekov na ktorých sú kostolíky, prechádzate cez husto zarastené lesy, dediny sú upravené, úplná idylka. Hohe Wand bol ozaj krásny. Prichádzame do Neunkirchenu, kupujeme vodu, jedlo na cestu a hor sa do Álp. Z Neunkirchenu ide cez Ternitz až do Gloggnitzu parádna cyklotrasa popri Schwarze.

Gloggnitz – Breitenstein

Cesta do sedla Orthof bola pre mňa najkrajšou časťou celého tohto výletu. Každopádne aj najnáročnejšou. Hoci Hohe Wand bol tiež celkom masaker, tak na sedlo Orthof nemá. Stúpanie začína prakticky v Gloggnitzi a veľmi jemne sa cesta dvíha cez Aue až do Schottwien. V Schottwien si treba nabrať vodu a kuknúť si dedinku. Vysoko nad dedinou sa týči diaľničný nadjazd. Fascinuje ma výška tohto nadjazdu, nikdy som nevidel diaľnicu v takejto výške. Mimo tejto technickej zaujímavosti, dedina je veľmi pekná, má pekný kostolík a už to trošku pripomína alpské dedinky. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Každopádne pokračujeme, schádzame z cyklotrasy, ktorá vedie popri hlavnom ťahu na cestu. Síce je to cesta, ale nestretli sme ani jedno auto. Po chvíli jazdy sme ohúrení prírodou okolo nás. Cesta zasekaná do skál, v krásnej prírode a bez áut. Asfalt – luxus. Prichádzame k prvej „vracačke“, pri ktorej sa cesta dvíha nad 10%. Po chvíli jazdy zastavujeme, potrebujeme vydýchať a všimneme si vysoko nad nami „Semmeringskú železnicu“. Záujimavosti o Semmeringskej železnici sme zhrnuli na konci článku. Každopádne sme bez slov. Niečo takéto sme ešte nevideli. Je to ozaj nádhera.

Pofotili sme si železnicu a pokračujeme do Breitensteinu. Toto je už typická alpská dedinka – malá dedinka medzi horami, s krásnou prírodou, muškátmi, upravenými záhradami a neskutočne zelenou trávou. Aj vy máte pocit že v Rakúsku je tráva zelenšia ?

Breitenstein – sedlo Orthof

Maťa je rozcítená z alpskej dedinky, no nie je čas, stúpame ďalej. Už tak dlho stúpame, že si pomaly zvykám na to, že takéto ťažké nohy mi ostanú. Asi kilometer za dedinou zas stojíme. Teraz to nie je kvôli oddychu, ale kvôli ďalším viaduktom medzi skalami vo veľkej výške. Neskutočné, krásne, nechápem ako toto ľudia postavili. A to sme ešte ten najväčší nevideli.

Teším sa na Kalte-Rinne viadukt, alebo najväčší viadukt zo série Semmeringskej železnice. Už z diaľky ho vidíme a zhodou okolností sme videli ísť po ňom vlak, no odfotiť som ho nestihol. Po toľkých stovkách rokov a stále môžu po ňom jazdiť vlaky. Je ozaj obrovský, toto sa oplatí vidieť.

Oddychujeme a nacpávame sa orechmi pred najťažšou časťou stúpania. Trochu som klamal priateľke a povedal jej, že je to od viaduktu už len rovinka. Chvíľu mi to aj verila, no pri značke 23% som si uvedomil, že mi to už asi neprejde. Vypočul som si, že som ***** a mohli sme ísť ďalej. Jáj a ešte som jej povedal, že zjazd bude pohodka, niečo ako z Bieleho Kríža do Jura. To ešte nevie, že pôjdeme cca 13 km strmo dole. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Vracačky nás pomedzi skaly ťahajú až do sedla Orthof. Zo sedla je nádherný výhľad na celú oblasť Semmeringu. Veď posúďte sami.

sedlo Orthof – Reichenau an der Rax

Na vrchole sedla stretávame rakúskych dôchodcov na ebajkoch a Maťa sa dozvedá, že dole je to cca 13 km. Snažil som sa ju presvedčiť, že klamú. Len presvedčte 22 ročnú babu, ktorá má bicykel rada len kvôli vám, bojí sa výšok a rýchlosti, že tých 13 km dole kopcom je pohodka. A tak sa spúšťame. Ideme ozaj rýchlo a kocháme sa krásnymi výhľadmi na Schneeberg. Asi v polke cesty zastavujeme a Maťa si sťažuje, že ju bolia ruky z brzdenia. Aby som predišiel kríze vo vzťahu som radšej ušiel. A tak po chvíli sme sa stretli v Reichenau. Kupujeme si večeru a ideme do kempu. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

3.deň

Popri Schwarze tam a naspäť

Tretí deň sa budíme skoro a ja idem na nákup. Najeme sa a na poobedie hlásia v tejto oblasti prívalové dažde. Ideme sa teda ešte doobeda previesť popri Schwarze. Údolie je krásne, také typické alpské. Cesta viackrát lemuje rieku. Maximálne si to užívame. O to viac, že veci sme nechali v kempe a takto ľahko naložení sme neboli ani nepamätáme. Vysoké hory, muškáty v oknách, ľadové rieky, je tu parádne.

Reichenau an der Rax – Parndorf

Vraciame sa z údolia, balíme stan a ostatné veci, nakladáme na bicykel a ideme domov. Nechcel som sa vracať po tej istej ceste a tak volím o trošku južnejšiu cestu popod Viedenské Nové Mesto. Letíme cez rakúsky vidiek, míňame viacero cestných uzáver a po 2 dňoch v kopcoch, nás už také typické kopanické kopčeky úplne likvidujú. Každopádne cesta domov ide rýchlo, už si len premietame spomienky z Álp. Ani sa nenazdáme a už vidíme názvy dedín „Am See“. Už si môžeme povedať, že sme doma. V Neusiedli posledná fotka a už len na vlak domov. Parádny výlet za nami.

Zaujímavosti o Semmeringskej železnici

Semmeringská železnica je skoro 42 km dlhá trať, ktorá sa krúti cez Semmering. Patrí do svetového dedičstva UNESCO, pričom tento titul si zaslúžila tým, že je to prvá skutočná horská železnica na svete. Vyše 20 000 ľudí sa podieľalo na stavbe tejto železnice a treba spomenúť, že železnica je funkčná do dnes. 42 km úsek železnice obsahuje 15 tunelov, 16 viaduktov a 100 klenbových mostov, pričom vlaky na tejto trati prekonávajú skoro 500 výškových metrov. Najkrajší výhľad na železnicu je z vyhliadky 20-Schilling-Blick. Dôležitosť tejto spojky bola vnímaná aj inými autoritami v minulosti a preto bola viackrát snaha o zbombardovanie tejto železnice, no nepodarilo sa.

Záver

Ozaj jeden z najlepších bikepackingových výletov na ktorých som bol. Na tejto trase uvidíte a zažijete úplne všetko. Síce je pravda, že to nie je rovinka ako do Passau, no mne sa tento výlet páčil viac ako ten do Passau. Alpy sú ozaj nádherné, okolitá príroda vás úplne pohltí. Je to ozaj chvíľka od Bratislavy a vlakom sa dá dostať prípadne až do Gloggnitzu, alebo sa môžete previesť po Semmeringskej železnici. Kopce vás tu vytrápia no stojí to za to. Aj Hohe Wand, aj údolie popri rieke Schwarza, aj Semmeringská železnica sú jednoducho úžasné. Určite každému odporúčame vyskúšať.

Nie všetky fotky sa zmestili do tohto článku, ak si chcete pozrieť ďalšie fotky z nášho výletu (ako vyzerá kemp, viac fotiek Semmeringskej železnice, viac fotiek prírody), kliknite TU (presmerovanie na Google Photos).

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

Okolo neusiedlER see na Favoritoch

Neusiedler See na Favoritoch Neusiedler See na Favoritoch

Prejsť po cyklotrase okolo Neusiedler See bol môj dlhoročný plán, ktorý som stále odkladal. Vždy som prišiel z Bratislavy ku jazeru a koniec. Ďalej sa mi už nechcelo ísť a tak som väčšinou ukončil cestu pri ikonickom majáku týčiacom sa pri Neusiedler see (Podersdorf am See). No, keďže sme toto leto s kamarátom plánovali zájsť až do Passau, čo nám celkom nevyšlo (o neúspešnej ceste do Passau sme napísali samostatný článok), tak sme chceli otestovať naše bicykle. Veď to poznáte, Favority. Aj keď tieto bicykle máme veľmi radi, musíme konštatovať, že spoľahlivosť Favoritov je veľmi nízka. O nízkej spoľahlivosti Favoritov sa presvedčíte aj článku. A tak sme našu testovaciu jazdu spojili aj s mojím dlhoročným cieľom. Okolo

Cesta ku jazeru

Zhodli sme sa, že prejsť cez 200 km na jeden krát, na bicykloch, ktoré nás už viackrát zradili, asi nie je ideálny nápad. A tak z Bratislavy (Petržalky) ideme vlakom do Parndorfu (Vystúpte až na Parndorf Ort – je to bližšie a hneď pri vlakovej stanici je cyklotrasa). Cena spiatočného lístka na osobu aj s bicyklom bola 6,6 eur a vlaky chodia každú hodinu aj tam aj späť. Čiže s dopravou nie je problém a ušetrí vám to dokopy cca 80 km cesty. Vlaky sú na trošku inej úrovni – nemusíte trhať dverami aby sa otvorili, bicykel nemusíte nikde vykladať, len vojdete a opriete bajky.

Parndorf – Morbisch am See

Prvá etapa našej cesty je popri západnom brehu až ku maďarským hraniciam. Popri západnom brehu netreba brať doslovne, pretože ak neplánujete vyjsť na móla v jednotlivých mestách, tak Neusiedler See asi ani neuvidíte. Cyklistika popri jazere je perfektná, pretože idete po kvalitnom asfalte, medzi krásnymi vinicami, ľudia sú tu veľmi priateľskí, no výhľadov si moc neužijete.

Prechádzame z Neusiedl am See jemným stúpaním do Joisu. Značenie je veľmi dobré, niekedy až príliš dobré. Mysleli sme si, že keď sa budeme držať cyklotrasy B10, tak nás „obtočí“ okolo jazera. Áno, obtočí. Ale má toľko variánt, že často ak urobíte zlé rozhodnutie, to znamená + 5 km. Z Joisu bicyklujeme cez Winden am See, Purbach am Neusiedler See až do Oggau. Pred Oggau je odbočka na Eisenstadt , kade sa viete dostať do Viedenských Álp. Každopádne tento úsek nás ničím (okrem kvalitného asfaltu a pekných viníc) neohúril. Jazero nevidíte a teda ani neviete, že bicyklujete okolo jazera.

Za Oggau sa už dostávame do Rustu, kde sa rozhodujeme ísť pozrieť jazero. Nech aspoň máme nejaký dôkaz, že ideme okolo Neusiedler See. Cez step sa dostávame do prístavu. Pláž tu nie je, voda je špinavá, ale sme radi, že konečne vidíme vodu. Čítame, že stadiaľto ide kompa do Podersdorfu, a z vedľajšieho Morbisch am see ide kompa do Illmitzu a teda sa viete vyhnúť maďarskému úseku B10tky. Za Morbisch am See stúpame hore dedinou až ku maďarským hraniciam a konečne vidíme jazero z výšky. Síce sa mi zdá, že som od jazera asi 20 km, ale robím fotky a tešíme sa. Jany má asi miernu fatamorgánu, pretože mi hovorí, že konečne vidí ten rakúsky maják (neskôr sa ukázalo, že myslel maják pri Neusiedler See v Podersdorfe). Ale o majáku až keď tam prídeme :).

Akonáhle máme trošku lepšiu náladu, vďaka krásnemu výhľadu zvrchu, sadneme na bicykle a praskne nám jeden špic. Náhradný nemáme a koleso má ozaj peknú osmičku. Každopádne sme nejako pohýbali kolesom aby zapadlo aspoň do rámu, odpojili zadnú brzdu a povedali si, že toto vyriešime až doma. Pred sebou máme ešte vyše 100 km, no tešíme sa na obed v Šoproni.

Šopron – Pamhagen

Alebo inak povedané, maďarská časť. Čakali sme trošku horší štandard cyklociest (ak vôbec nejaké) a ani sme nedúfali, že by niekde bola pitná voda, tak ako v Rakúsku na každom rohu. Z hraníc stúpame jemným stúpaním až do Šopronu. Prasknutý špic nám nerobí radosť, no mesto Šopron nám radosť robí. Krásne mesto. Asi doterajší „highlight“ cesty. Krásne historické centrum, úzke uličky, mačacie hlavy a McDonald. Klasický študentský obed. Do Šopronu sa určite oplatí zájsť, aj keď je to trošku ďalej.

Ak ste sa tešili, že v Maďarsku konečne bude vidno jazero, tak vôbec. Dokonca tu ani nie sú mola s prístupom k vode, takže ani nemáte poňatia, že idete okolo jazera. Naše predsudky sa nenaplnili a maďarské cyklotrasy sú dokonca lepšie než tie Rakúske. Veľmi dobre značené, bez množstva obchádzok a v dedinách viete nájsť aj pitnú vodu. No čapovať si tu vodu z kohútika na ulici ani nie je potrebné, pretože všadeprítomné „Csardy“ s normálnymi cenami, lákajú ešte viac. S vetrom v chrbte frčíme cez maďarské dediny. Míňame dediny ako Fertoboz, Hidegseg, Hegyko, Fertod a cez nekonečné cesty v poliach prichádzame opäť do Rakúska.

Tesne pred hranicami sa mi odlomil klínok. Náhradný samozrejme nemám. Každopádne sa zlomil tak, že sa mi ho podarilo asi na pol závitu pritočiť. Ach tie Favority. Zbytok cesty som už len tŕpol, kedy mi odpadne kompletne a domov tlačím. Síce to bol posledný problém, no aj tak sa tie Favority stále kazia. Aj napriek tomu, sú tieto bicykle našou srdcovkou. Majú v sebe kus histórie a to sa nám páči. Všetky problémy však patria k Favoritom a práve všetky tieto patálie budujú celoživotný vzťah medzi strojom a človekom. Jany neprejavuje až takúto lásku k strojom, no stále mi hovorí, že už vidí ikonický maják pri Neusiedler see.

Pamhagen – Parndorf

Posledná etapa. Na tomto brehu Neusiedler See je podstatne menej dedín a tak cestovanie sa mení na nekonečnú cestu cez step. Ale aspoň sú všade cesty s parádnym asfaltom. V Apetlone robíme chybu. Dali sme na intuíciu a nie na mapy a tak sme sa previezli +5 km úplne zbytočne. Len preto, že cyklocesta B10 má asi milión možností kade ísť. Už vieme, že pri každom jednom rozdvojení, treba pozreť na mapy. Okolo Neusiedler see na Favoritoch

Cez Illmitz len prefrčíme a frustrovaní tým, že sme si zbytočne urobili obchádzku pokračujeme do Podersdorfu. Medzi týmito dedinami je rozhľadňa. Konečne poriadna rozhľadňa.

Doteraz tu boli len rozhľadne, na ktorých som ani nemal pocit, že som na rozhľadni. Myslím, že slúžia na pozorovanie vtáctva. No, už sme prešli cca 90% našej cesty a stále sme poriadne nevideli jazero (okrem zachádzok na móla). No táto veľká rozhľadňa je parádna. Výhľad na celé jazero, okolitú prírodu a na búrku, ktorá sa na nás valila. A tak do seba hádžeme oriešky a ideme k ikonickému majáku v Podersdorfe.

V Podersdorf am See je aj akýsi chodník slávy cyklistov a na konci tohto chodníka je ikonický maják. Maják má 12 metrov a slúžil na varovanie pred búrkami pre nadšencov vodných športov. My sme síce cyklistickí nadšenci, no nič to nemení na situácií, že búrka sa k nám blížila. Fotíme sa pri ňom, nachvíľu posedíme a kecáme o tom, že je absurdné, že celý deň obchádzame jazero a reálne sme ho videli asi 5 krát. Každopádne, konečne ten rakúsky, ikonický maják pri Neusiedler See.

Posledný úsek cesty do Neusiedl am See je po šotoline. Ale po kvalitnej šotoline, nie takej slovenskej. Kľudne aj cesťáky tadeto prejdú. V Neusiedli ideme ešte na mólo urobiť poslednú fotku a šup na vlak do Parndorfu.

Niečo málo o vinárskom regióne pri Neusiedli

Na čo nemôžem zabudnúť, je fakt, že okolo celého jazera je vychýrený vinársky región. Najtypickejšie a najchutnejšie víno je červené, ktoré je vinifikované z odrody Zweigelt. V tejto oblasti je cca 500 vinárskych závodov, pričom hlavné odrody hrozna sú Welschriesling a Zweigelt. Pri takom množstve závodov, asi nie je potrebné nejako špecificky poukazovať na to, že ozaj v každej jednej dedine máte pivničky, kde môžete ochutnať víno. Pokiaľ prídete počas sezóny, tak domáci vám dajú bezplatne ochutnať viaceré vína. Dobré víno je v tejto oblasti aj vďaka Neusiedler See – v lete sa veľká vodná plocha zohreje a následne v noci nahromadené teplo pomaly uvoľňuje do okolia.

Záver – tipy a rady

Dĺžka trasy cca 140 km pokiaľ neurobíte zbytočné zachádzky.
Naša trasa mala až 180 km, ale tu počítame aj cestu na vlak do Petržalky (určite sa do Parndorfu zvezte vlakom, nám to ušetrilo kopec kilometrov), aj všetky zbytočné zachádzky.
S vodou mať problém nebudete, studničky sú ozaj všade.
Bufety sa taktiež nájdu, no odporúčam Maďarské, sú lacnejšie. (len nezabudnite vymeniť forinty, málokde sa dá platiť kartou)
Najkrajšie miesta: móla pri jazere (Rust, Morbisch am See, Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See), maják v Podersdorf am See, rozhľadňa medzi Podersdorfom a Illmitzom, mesto Šopron.
Viac menej celú cestu idete po cyklotrase s kvalitným povrchom (vhodné pre všetky typy bicyklov).
Na druhý breh sa viete dostať zo všetkých vyššie uvedených mól. Okolo Neusiedler see na Favoritoch
Značenie je parádne, nestratíte sa, no niekedy je až moc dobré a teda zbytočne si urobíte zachádzku.

No a záverečná otázka, išli by sme ešte raz ? oplatí sa ísť ? Asi ani moc nie. Určite sa oplatí ísť kuknúť jazero napríklad do Podersdorfu, no obchádzať jazero s tým, že očakávate pohodovú cyklistiku s krásnymi výhľadmi to vôbec. Síce nemožno uprieť našim susedom, že cyklotrasy majú ozaj všade, a tieto cyklotrasy majú kvalitný povrch, no v tomto prípade idete 140 km pomedzi vysoké trávy, ktoré vám znemožňujú výhľad na jazero. Ako som spomínal výhľad je len na mólach (na ktoré sa nám nie vždy chcelo zachádzať) a ešte na rozhľadni medzi Illmitzom a Podersdorfom (tú odporúčame, tam sme aspoň na chvíľu uvideli jazero).Na tréning to tiež nie je moc vhodné, pretože okolo jazerá jazdí veľké množstvo cykloturistov, a tak by to stále bolo len o zrýchľovaní a brzdení.

Zhodli sme sa, že sme radi za to, „že sme to dali“, ale už by sme nešli. Naša potreba kochať sa a veľa fotiť nebola uspokojená.

Viac fotiek z našej cesty okolo Neusiedler See je v príspevku na Facebooku.

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

Ako sme (ne)došli do passau ?

DEŇ PRVÝ

Viedeň

Ranným vlakom ideme do Viedne. Vystupujeme na Hauptbahnhof a sadáme hneď na bicykle. Prvé, čo obidvujeme je množstvo cyklotrás v meste. Ono je totižto podstatne jednoduchšie postaviť cyklotrasu niekde v poli, no postaviť cyklotrasu v meste, nájsť jej priestor, tak aby neobmedzovala chodcov, ani autá, to už je umenie. Viedeň toto zvláda úplne bezchybne. Bez problémov prichádzame ku Dunaju. Síce vás cyklotrasy povodia asi po celej Viedni, no sme pri Dunaji. Nechýbajú špeciálne koše pre cyklistov a ani semafory upravené pre cyklistov.

Vo Viedni jazdí pomerne veľa ľudí na bajku a tak sme radi, že sme ušli z ruchu veľkomesta. Už sme pri Dunaji a prechádzame cez Nussdorf až do Klosterneuburgu. Za Nussdorfom je cca 2 km úsek po šotoline, ale v pohode zjazdný aj pre cesťáky.  Načítal som si, že Klosterneuburg  je veľmi pekné mesto a oplatí sa ho vidieť. No, keď sme sem prišli my vežičky boli v rekonštrukcii a jediné, čo sa nám páčilo bol vstup do hradnej časti. Môže tu byť pekne až to bude opravené, bez lešenia.

Tulln an der Donau

Zchádzame opäť na Dunajskú cyklocestu (označenú Eurovelo 6) a ideme úsek do Tulln an der Donau. Cestovanie popri Dunaji je úžasné. Je tu parádny nový asfalt, široká cyklocesta po obidvoch brehoch, a tak sa kocháme a s jemným vetrom do chrbta rýchlo postupujeme do Tullnu. Tulln vás privíta pomníkom Nibelungov. Centrum je útulné, malé, ale veľmi pekné. Sme hladní a tak čosi do seba hádžeme, prestávku na obed však plánujeme až pri jadrovej elektrárni Zwentendorf.

Z Tullnu ku Zwentendorfu nejdete popri Dunaji, no stále ideme po Eurovelo 6. Po chvíli cesty máme pomerne slušné tempo, okolo 28 km/h a schádzame do podjazdu po cestou. Nič výnimočné. Každopádne keď prejdem podjazdom počujem pád bicykla na zem. Jany spadol. V podjazde bol malý kúsok blata a Jany po tomto blate prešiel, podšmyklo mu koleso a leží na zemi. Odfotil som si šmyk, trochu krvavého Janyho som nefotil. Má rozbité koleno a lakeť. Rakúski dôchodcovia nám pomáhajú a dezinfikujú Janymu rany.

Prichádzame do Zwentendorfu, zastavujeme pri Spare, ja idem nakúpiť obed a Jany dezinfikuje rany. Obed si dávame pri Dunaji, pod peknou pergolou. Obed ? Bryndzová nátierka s kaiserkami a uhorkou. Po takomto výdatnom obede pokračujeme po Eurovelo 6. Prichádzame ku jadrovej elektrárni  Zwentendorf.

Zwentendorf

Máme zmiešané pocity. Ide o jadrovú elektráreň, ktorá bola postavená v roku 1977, no nikdy sa nedostala do prevádzky. Totižto rakúski občania nesúhlasili s jej výstavbou kvôli neekologickosti a o tejto elektrárni bolo aj referendum (50,47% proti spusteniu, 49,53% bolo za). Tak sa rozhodlo, že táto elektráreň sa nikdy nespustí. Ľudia na elektráreň ešte protestne osadili aj solárne články s posolstvom, že takto sa má získavať energia. A tak na elektrárni za niekoľko miliárd, pri okienku počet vyprodukovaných kW, svieti veľká nula. Elektráreň momentálne slúži ako výukové centrum, väčšina súčastí je zakonzervovaná a niektoré časti boli predané.

Po Dunajskej cykloceste smerujeme ďalej. Doteraz sme ešte sem tam videli aj nejaké mesto, no ďalší úsek cesty, až po Krems an der Donau, bude 27 km bez civilizácie. Idete len po parádnom asfalte, väčšinou popri Dunaji, niekedy vás zatiahne cyklotrasa aj na polia, no väčšina cesty je popri Dunaji. Nikde nič. Len jeden bufet s premrštenými cenami. Dunaj sa nám začína trochu zunovať, lebo je to stále to isté, jediné, čo nám spestruje cestu sú vodné diela. Krajina okolo rieky sa nemení, stále sú to len z jednej strany stromy, rieka a z druhej strany stromy.

Prichádzame do Krems a krajina sa začína meniť. Čaká nás asi najkrajší kus cesty. Údolie Wachau. Pokiaľ sa vyžívate v hradoch a zámkoch, tak odporúčame prejsť na ľavý breh. My ideme po pravom, pretože si chceme odfotiť tieto krásne hrady a dediny z druhej strany.

Údolie Wachau

Údolie Wachau je veľmi fotogenické, prakticky čokoľvek odfotíte, je to krása. Cesta je stále rovina, aj keď okolitá krajina sa už mení na kopcovitú, s množstvom vinohradov. Podstatne pestrejšie než doterajší priebeh cesty. Na rieke majú cvičenie vojaci. My si sadáme, jeme oriešky a kocháme sa dedinou Weissenkirchen in der Wachau. Aj keď by ste išli po pravom brehu, netreba sa báť, kompy sú všade.

Wachau nechávame za sebou a prichádzame do Melku. Historické mesto s obrovským zámkom na kopci. Robíme si fotku a ideme k Turkovi na kebab. Uvažujeme, kde budeme spať, chceli by sme niekde na divoko. No je to tu husto osídlené, neriskujeme pokutu, a tak ideme do kempu. Kemp má klasický rakúsky štandard a je pomerne lacný, len 13 eur za 2 osoby aj so stanom. Rozkladáme stan a unavení líhame do spacákov. Jany sa mi priznáva, že cíti pomerne silnú bolesť v kolene. Nie v tom, na ktoré spadol, ale v druhom.

Deň DRUhÝ Ako SmE (NE)DOŠLI DO PASSAU?

Melk-Grein

Ráno sa budíme, raňajkujeme a sadáme na bajky. Včerajšia 150 km etapa nám dala zabrať. Hlavne Janyho kolenu. Z Melku pokračujeme popri Dunaji, míňame Ybbs an der Donau a prichádzame k ďalšej veľmi peknej časti cesty. Približne od Weinsu až po Grein. Ideme po ľavom brehu.

Sme pomerne blízko kopcov, a tak je tu cesta zasekaná do hory a my ideme často po cyklistických lávkach ponad vodu, až nakoniec cyklotrasa vyústi na cestu. Síce je vyznačená cca metrová krajnica pre cyklistov, no už to nie je samostatný chodník. Tento úsek cesty nám pripomína Jadranskú magistrálu v Chorvátsku, ozaj je to krása.

V Greine dopúšťame vodu a Jany sa opäť začína sťažovať na pomerne silnú bolesť v kolene. Prvé náznaky, že túto cestu nedokončíme. Z Greinu až do Wallsee nejdeme popri Dunaji, ale len pomedzi polia, preto sa snažíme ísť čím rýchlejšie. Trochu nudnejšia časť cesty.

Wallsee

Zámok Wallsee si kvôli Janyho bolestiam v kolene ani nepozeráme, len ho z diaľky z mostu fotíme. Sme hladní a Jany čím ďalej, tým častejšie spomína, že asi do Passau nedôjde. Z krajiny sa opäť stala rovina, Dunaj je tu ozaj široký a diskutujeme čo ďalej. Prichádzame ku Mauthausenu a obedujeme. Dnes máme vajíčkovú nátierku s kaiserkou.

Mauthausen

Jany robí rozhodnutie, že už to dá len do Linzu a stadiaľ pôjde domov. Po obede si ideme pozrieť „Lager Mauthausen“. Tá nepríjemnejšia časť dejín. Cca. 2 km stúpanie vás privedie pred tento tábor. Asi netreba opisovať aké dojmy v nás zanechal. Opúšťame Mauthausen a Jany zisťuje, že nemá peňaženku.

Nervózni uvažujeme, kde ju mohol nechať. Dúfame, že ju nestratil niekde po ceste alebo, že ju nenechal v kempe, ktorý je 100 km od nás. Napadlo nás, že zavoláme do Sparu, kde sme obedovali. Zdvihli. Overili si zopár vecí a povedali nám, že ju majú. Spadol nám kameň zo srdca. Síce sa vraciame asi 7 km, no je nám to jedno. Peňaženka je dôležitá.

Dnes ideme celý deň proti silnému vetru. Vietor nás ničí, no popri Dunaji prichádzame do Linzu. Krajina je tu monotónna rovina. Cyklotrasa je vyslovene až na úrovni vody, čo nás fascinuje. Na Slovensku máme väčšinou postavenú hrádzu, ktorá je 2-3metre nad úrovňou vody.

Linz

V Linzi si obzeráme centrum. Trochu nám celý Linz pripomína Bratislavu. Zisťujeme, že o chvíľu nám ide vlak do Viedne a stadiaľ do Bratislavy. Ešte si kupujeme vodu a sadáme na vlak. Máme zmiešané pocity. Jany je sklamaný, že sme nedošli až do Passau. Veď už chýbalo len cca 60-80 km, no zdravie je prvoradé. Vraciame sa vlakom domov a Jany behá po doktoroch, už bol na magnetickej rezonancii a výsledky budú o pár dní. Snáď bude všetko v poriadku a budúci rok budeme môcť ísť hltať výškové metre v Alpách.

zopár faktov na záver

1. Každý cykloturista vám napíše že máte ísť z Passau do Bratislavy a nie z Bratislavy do Passau. Počúvnite. My sme nepočúvli a cca 1,5 dňa nás bičoval pomerne silný protivietor.
2. S kempingom nie je problém, kempy sú každú chvíľu a na našom úseku cesty by dvoch cyklistov so stanom stála na noc do 20 eur. Len pri Viedni sú o čosi drahšie.
3. Studničky na vodu sú v dedinách, prípadne aj v kempoch po ceste. Bufetov je tu kupodivu málo.
4. Prakticky celá cesta až asi na 2 km úsek pri Viedni je asfalt. Medzi brehmi Dunaja je kopec mostov, a tam kde nie sú mosty sú kompy.
5. Pamiatok je na dunajskej cykloceste neúrekom, ozaj desiatky hradov, krásne údolia, krásne historické dediny a možno aj iné zaujímavé miesta ako Zwentendorf a Mauthausen.

Neprešli sme síce celú cestu, čo ma mrzí, no Jany si musí dať dokopy koleno. Každopádne keď som ukazoval fotky priateľke, zaujali ju a prisľúbila, že budúci rok chce ísť aj ona z Passau až do Bratislavy. Tak snáď o rok. Každopádne ak máte možnosť, choďte, je to ozaj neskutočný zážitok, ktorý vám ostane na celý život.

Podľa mapy je to síce len 230 km, no my sme veľa krát zachádzali ku pamiatkam a motali sa po mestách, preto nám tachometre ukázali až 280 km.

Ak Vás zaujímajú ďalšie naše bikepackingové výlety, prečítajte si napríklad o našom výlete do Viedenských Álp.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.