Uncategorized

Gaderská dolina a Ondrášovské skaly za jeden deň

Gader a ondrášovské skaly za jeden deň

66

Počet kilometrov

872

Počet výškových metrov

4

Čas

Turčiansky ďur – Ondrášovské skaly

Vyrážame z dedinky v srdci Turca – Turčiansky Ďur. Ku Ondrášovským skalám sa vieme dostať viacerými cestami. Jedna je po hlavnej, ale túto moc pre MTB neodporúčam. Slovenská klasika – úzka, veľa áut a vysoká rýchlosť. Radšej využite cestu poza dedinu po poľných cestách, no kvôli našej východiskovej polohe je ideálne ísť cez Kláštor pod Znievom a následne zadom po poľnej ceste až pod stúpanie na Ondrášovské skaly.

Za Turčianskym Ďurom

Stúpanie na Ondrášovské skaly je pomerne krátke, no intenzívne. Viackrát musíme ísť až na najmenší pastorok. Každopádne po 2,5 km sme hore. Nie všetky úseky sú zjazdné, niekedy musíme aj tlačiť. Odporúčame ísť  cez týždeň, pretože cez víkend je tu pomerne dosť peších turistov. Výhľad – parádny. Vidíme kompletne celú Turčiansku záhradku a priznám sa, že takýto krásny výhľad ani neviem opísať. Radšej si ho pozrite na fotkách nižšie.

Ondrášovské skaly – Necpaly

Z Ondrášovských skál sa svižným zjazdom spúšťame do Ondrášovej. Po poľných cestách, ktoré sú tu v Turčianskej kotline neustále hore – dole sa presúvame cez Moškovec, Blažovce až do Blatnice. Rozhodujeme sa urobiť taký väčší výlet, a teda ideme po ceste SNP až pred Necpaly. Cesta SNP je cyklistickou legendou v Turci. Cestní cyklisti tu každoročne pretekajú a dokonca niektoré roky tadeto išli aj etapy preteku Okolo Slovenska.  Po ceste ku Necpalom je pekná menšia drevená rozhľadňa, odkiaľ máte opäť výhľad na dedinky a polia turčianskej záhradky a na masív Veľkej Fatry.

Rozhľadňa nad Necpalmi

Necpaly – Gader

Z rozhľadne vyhodnocujeme situáciu ohľadne počasia, a aj keď to z fotky nevidno, tak vpravo od nás sa začína pomerne dosť mračiť a tak meníme plán. Neurobíme okruh ale vrátime sa a prejdeme si len Gaderskú dolinu. A tak zjazdom pozdĺž cesty SNP letíme až do Blatnice.

Za Blatnicou vstupujeme cez vyrezávanú bránu s nápisom „Gaderská dolina“ do lesa a kľukatými cestičkami s miernym, no tiahlym stúpaním prechádzame dolinou. Výhľady sú nádherné. Takýto pobyt v prírode je neskutočne ukľudňujúci. Užívame si dokonca aj stúpanie a ani sa nenazdáme a už sme pri Čertovej bráne. Je tu kopec turistov. Fotíme sa pri Čertovej bráne a vraciame sa dolu Gaderskou dolinou po novom parádnom asfalte až do Blatnice.

Čertova brána

V Blatnici si uvedomujeme, že sme po ceste zabudli ísť pozrieť Blatnický hrad. A tak opäť šľapeme na cestu SNP a z nej už pomerne pohodlne vieme po lúke vyjsť až ku hradu. Pripíname bicykle a obdivujeme ako tie hrady dokázali ľudia pred stovkami rokov postaviť. Po chvíli na hrade sa spúšťame na cestu SNP a stadiaľ po cestách domov.

Blatnický hrad

Tento výlet cez Turčiansku záhradku má 66 km a zavedie vás na nádherné miesta s krásnymi výhľadmi. Výhľady nie sú síce celkom zadarmo, stúpania vás pekne vytrápia. Každopádne sa ich oplatí zdolať. Prejdete aj pomerne slušnú dávku kilometrov, ale za deň sa to dá zvládnuť.

Gaderská dolina

Ako východiskový bod pre ľudí, ktorí nežijú v okolí Turčianskeho Ďura, odporúčam vlakovú stanicu Kláštor pod Znievom. Dá sa tam v pohode parkovať autom, no zároveň bez problémov si viete priviesť bicykel vlakom. 

Viac fotiek z výletu na Ondrášovské skaly si môžete pozrieť aj v príspevku na Facebooku. Rovnako odporúčame si prečítať naše cyklocestovateľské dobrodružstvá do Passau prípadne cez Viedenské Alpy.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Bicykle značky Peugeot a značky Favorit na Vodnom diele Gabčíkovo.

Z Komárna do Bratislavy

Z komárna do Bratislavy

Ako sme už uviedli na v príspevku na Facebooku, tak cesta z Komárna do Bratislavy je jednou z mála cyklotrás, ktorá je v zásade celá mimo premávky. Stále na Rakúsky level síce nemáme (Passau-Bratislava), no bicyklovať sa 100 km bez premávky je na Slovensku skôr raritou.

105

Počet kilometrov

51

Počet výškových metrov

8

Počet kilometrov po ceste

Večer kukáme predpoveď počasia a má fúkať silný vietor smerom z Komárna na Bratislavu, a tak robíme rozhodnutie, že do Komárna ideme vlakom. Domov prídeme na bajkoch. Samozrejme, dá sa ísť aj z Bratislavy do Komárna a späť, ale treba počítať s tým, že táto trasa má cez 200 km a vietor Vás minimálne v jednom smere ozaj vytrápi.

Cesta vlakom do Komárna

A tak ráno o ôsmej sadáme na vlak, kde sa dozvedáme, že po trase je výluka a že to nám mali povedať pri pokladni a nepovedali. A teda uvidíme, či nám vezmú bicykel do autobusu, závisí od nálady šoféra. Vlaku trvá cesta cca 2 hod 15 minút. Cesta je úplne v pohode, až na to, že autobusárovi nevysvetlíte, že bicykel by nemal ležať na prehadzovačke. Vystupujeme v centre Komárna, premotáme sa uličkami a už sme pri Dunaji, pri moste, na Alžbetinom ostrove. Toto je náš východiskový bod.

Alžbetin ostrov

Vychádzame z Komárna popod nový Komarnianský most, predpovede sa nemýlili, vietor fúka do chrbtu a my ideme 27-28 km/h, sme spokojní. Asfalt je tu úplne nový, až trochu neuveriteľné na Slovensku, užívame si to. Ozaj na takomto asfalte ani človek nevie že ide. Trošku ľutujem, že som si nezobral svoj cesťák. Príroda je tu krásna, no Dunaj vidíte len málokedy. Väčšinou je Dunaj skrytý za Dunajskými luhmi a tak v tejto úvodnej časti cesta nie je až tak záživná.

Pri Komárne bez výhľadu na Dunaj

V porovnaní s hrádzou v blízkosti Bratislavy, tu bufety nenájdete ale zas dá sa zísť do dedín a tam sa vždy nejaká krčma nájde. No celkovo tu máte trošku pocit, že idete mimo civilizácie. Každopádne nový asfalt kompenzuje málo fotogenických výhľadov. Po chvíli, kedy si zvyknete na to nepozerať sa na cestu tak vás vyklepe 1 km rozmlátenej panelky. To podotýkam, že panelka v Bratislave medzi mostom SNP a Lafranconi je paráda oproti tomuto. Nerozumiem prečo tento 1 km nemohli potiahnúť tiež nový asfalt.

Medveďov – Gabčíkovo

Po tejto nemilej skúsenosti pokračujeme ďalej, no asfalt je opäť perfektný, sem tam už vidíme aj Dunaj. Ani sa nenazdáme a sme v Medveďove. S tadiaľto môžete prejsť cez most do Maďarska a ísť domov cez Gyor, Mosonmagyovar, Rajku alebo pokračovať po hlavnej (kde chodí asi jedno auto za deň) do Sapu. Hrádza v tomto asi 5 km úseku ešte nie je dorobená. V Sape vychádzame opäť na hrádzu, tu už vidno Dunaj stále. Asfalt je tu úplne v pohode zjazdný, len sem tam s vami trochu potrasie. Po chvíli už vidíte Vodné dielo Gabčíkovo.

Sem tam sa nám Dunaj ukáže

Prichádzame ku Vodnému Dielu a vychádzame na rozhľadňu. Fúka tu strašne silný vietor, až nám zhodil opreté bicykle na zem. Výhľad je tu krásny, len škoda, že sme nevideli loď ktorá by prechádzala cez plavebné komory. Taktiež je tu taký presklený výklenok, ktorý sa tiež tvári ako rozhľadňa a cieľom je aby vám stúpol adrenalín v žilách. Gabčíkovo je polovica cesty, cca 50 km, dávame si tu obed, cesnakovú polievku v bochníku.

Vodné dielo Gabčíkovo
Rozhľadňa Vodné dielo Gabčíkovo
Gabčíkovo – Bratislava

Po obede sadáme na bicykel a po ľavom brehu Dunaja (Kyselica, Šamorín, Hamuliakovo) pokračujeme domov. Aby ste vyšli na hrádzu musíte asi 200 metrov ísť po extrémne stŕmej ceste, čo s plnými žalúdkami nedávame.  Tlačíme. Vychádzame na hrádzu priamo vedľa Dunaja, asfalt je tu taktiež nový. Cesta popri Dunaji, s vetrom v chrbte a po novom asfalte je romantika ako vyšitá. Od Gabčíková až po Lužný most prakticky stále idete popri Dunaji. Nedajte sa vystrašiť nápisom že hrádza je uzatvorená, nie je, len očividne tento nápis je tu ešte z čias keď sa naťahoval nový asfalt a očividne už značku neodložili.

Cyklocesta do Kyselice

Po parádnom asfalte prichádzame do Kyselice, ale kompa ide až o pol hodinu a tak pokračujeme po ľavom brehu ďalej. Kompa je zadarmo a za cca 10 minút vás prevezie na druhý breh Dunaja. Tam už nie je taký ideálny asfalt, ale stále je to v pohode zjazdné.

Od Kyselice nás vietor tlačí ešte viac a tak preletíme popri X-Bionic Sphere v Šamoríne a od Hamuliakova už na nás čaká starý asfalt. V pohode zjazdný aj na cesťáku, len je tam zopár krát zdvihnutý asfalt, tak dávajte pozor.

Na druhú stranu sa dá prejsť ešte cez Lužný most, ale o tom až v ďalšom článku. My pokračujeme po Slovnaftskej hrádzi a po chvíli motania sa sme už pod Prístavným mostom.

Koniec cesty. Po 105 km sme doma. Pokiaľ uvažujete len o jednosmernom výlete z Komárna do Bratislavy, tak určite si pozrite predpoveď počasia – hlavne vietor. Nám výlet trval cca 5 hodín aj s prestávkou na obed a zastavením v Gabčíkove. Trasa je ozaj veľmi pekná a ako sme uviedli na začiatku, takýto dlhý kus cesty, s takým dobrým asfaltom a mimo áut budete hľadať na Slovensku veľmi ťažko.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Ako sme (ne)došli do Passau?

Ako sme (ne)došli do passau ?

Stretli sme sa s Janym na grilovačke a bavili sa o spoločnom výlete na bajkoch. Padli nápady ako Rumunsko, Alpy, Česko, no nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme do Passau. Predsa len budeme mať ťažko naložené Favority a to nie je ideálna kombinácia na stúpanie do hôr. Rovnako sme si neni úplne istí našou kondíciou. A tak padlo rozhodnutie, že o 2 dni odchádzame do Passau. Do Viedne vlakom a z Viedne až do Passau na bicykloch, no a potom sme sa chceli cez Česko vrátiť domov. Prečo cez Česko ? Sme študenti a v Česku máme lacné vlaky. Ako sme (ne)došli do Passau?

280

Počet kilometrov

1150

Počet výškových metrov

65

Minuté peniaze


Príprava Ako sme (ne)došli do Passau?

Pripravujeme bicykle na cestu. Jany si kúpil nové brzdové doštičky, novú omotávku. Ja dopĺňam špice na kolesách. Pre istotu kupujem klínky do zásoby. Špice a klínky to je kameňom úrazu na Favoritoch. Robíme posledné úpravy, nastavujeme prehadzovačky. Ja už aj postupne nakladám veci na bajk. Berieme stan, karimatky, spacáky a asi 5 kg náradia.

Favority

DEŇ PRVÝ

Viedeň

Ranným vlakom ideme do Viedne. Vystupujeme na Hauptbahnhof a sadáme hneď na bicykle. Prvé, čo obidvujeme je množstvo cyklotrás v meste. Ono je totižto podstatne jednoduchšie postaviť cyklotrasu niekde v poli, no postaviť cyklotrasu v meste, nájsť jej priestor, tak aby neobmedzovala chodcov, ani autá, to už je umenie. Viedeň toto zvláda úplne bezchybne. Bez problémov prichádzame ku Dunaju. Síce vás cyklotrasy povodia asi po celej Viedni, no sme pri Dunaji. Nechýbajú špeciálne koše pre cyklistov a ani semafory upravené pre cyklistov.

Viedeň

Vo Viedni jazdí pomerne veľa ľudí na bajku a tak sme radi, že sme ušli z ruchu veľkomesta. Už sme pri Dunaji a prechádzame cez Nussdorf až do Klosterneuburgu. Za Nussdorfom je cca 2 km úsek po šotoline, ale v pohode zjazdný aj pre cesťáky.  Načítal som si, že Klosterneuburg  je veľmi pekné mesto a oplatí sa ho vidieť. No, keď sme sem prišli my vežičky boli v rekonštrukcii a jediné, čo sa nám páčilo bol vstup do hradnej časti. Môže tu byť pekne až to bude opravené, bez lešenia.

Vjazd do hradného areálu Klosterneuburg

Tulln an der Donau

Zchádzame opäť na Dunajskú cyklocestu (označenú Eurovelo 6) a ideme úsek do Tulln an der Donau. Cestovanie popri Dunaji je úžasné. Je tu parádny nový asfalt, široká cyklocesta po obidvoch brehoch, a tak sa kocháme a s jemným vetrom do chrbta rýchlo postupujeme do Tullnu. Tulln vás privíta pomníkom Nibelungov. Centrum je útulné, malé, ale veľmi pekné. Sme hladní a tak čosi do seba hádžeme, prestávku na obed však plánujeme až pri jadrovej elektrárni Zwentendorf.

Pomník Nibelungov

Z Tullnu ku Zwentendorfu nejdete popri Dunaji, no stále ideme po Eurovelo 6. Po chvíli cesty máme pomerne slušné tempo, okolo 28 km/h a schádzame do podjazdu po cestou. Nič výnimočné. Každopádne keď prejdem podjazdom počujem pád bicykla na zem. Jany spadol. V podjazde bol malý kúsok blata a Jany po tomto blate prešiel, podšmyklo mu koleso a leží na zemi. Odfotil som si šmyk, trochu krvavého Janyho som nefotil. Má rozbité koleno a lakeť. Rakúski dôchodcovia nám pomáhajú a dezinfikujú Janymu rany.

Janyho cesta k Zemi

Prichádzame do Zwentendorfu, zastavujeme pri Spare, ja idem nakúpiť obed a Jany dezinfikuje rany. Obed si dávame pri Dunaji, pod peknou pergolou. Obed ? Bryndzová nátierka s kaiserkami a uhorkou. Po takomto výdatnom obede pokračujeme po Eurovelo 6. Prichádzame ku jadrovej elektrárni  Zwentendorf.

Obedová prestávka pri Dunaji

Zwentendorf

Máme zmiešané pocity. Ide o jadrovú elektráreň, ktorá bola postavená v roku 1977, no nikdy sa nedostala do prevádzky. Totižto rakúski občania nesúhlasili s jej výstavbou kvôli neekologickosti a o tejto elektrárni bolo aj referendum (50,47% proti spusteniu, 49,53% bolo za). Tak sa rozhodlo, že táto elektráreň sa nikdy nespustí. Ľudia na elektráreň ešte protestne osadili aj solárne články s posolstvom, že takto sa má získavať energia. A tak na elektrárni za niekoľko miliárd, pri okienku počet vyprodukovaných kW, svieti veľká nula. Elektráreň momentálne slúži ako výukové centrum, väčšina súčastí je zakonzervovaná a niektoré časti boli predané.

Jadrová Elektráreň Zwentedorf

Po Dunajskej cykloceste smerujeme ďalej. Doteraz sme ešte sem tam videli aj nejaké mesto, no ďalší úsek cesty, až po Krems an der Donau, bude 27 km bez civilizácie. Idete len po parádnom asfalte, väčšinou popri Dunaji, niekedy vás zatiahne cyklotrasa aj na polia, no väčšina cesty je popri Dunaji. Nikde nič. Len jeden bufet s premrštenými cenami. Dunaj sa nám začína trochu zunovať, lebo je to stále to isté, jediné, čo nám spestruje cestu sú vodné diela. Krajina okolo rieky sa nemení, stále sú to len z jednej strany stromy, rieka a z druhej strany stromy.

Vodné diela nám spríjemňujú cestu

Prichádzame do Krems a krajina sa začína meniť. Čaká nás asi najkrajší kus cesty. Údolie Wachau. Pokiaľ sa vyžívate v hradoch a zámkoch, tak odporúčame prejsť na ľavý breh. My ideme po pravom, pretože si chceme odfotiť tieto krásne hrady a dediny z druhej strany.

Údolie Wachau

Údolie Wachau je veľmi fotogenické, prakticky čokoľvek odfotíte, je to krása. Cesta je stále rovina, aj keď okolitá krajina sa už mení na kopcovitú, s množstvom vinohradov. Podstatne pestrejšie než doterajší priebeh cesty. Na rieke majú cvičenie vojaci. My si sadáme, jeme oriešky a kocháme sa dedinou Weissenkirchen in der Wachau. Aj keď by ste išli po pravom brehu, netreba sa báť, kompy sú všade.

Weissenkirchen in der Wachau
Durnstein

Wachau nechávame za sebou a prichádzame do Melku. Historické mesto s obrovským zámkom na kopci. Robíme si fotku a ideme k Turkovi na kebab. Uvažujeme, kde budeme spať, chceli by sme niekde na divoko. No je to tu husto osídlené, neriskujeme pokutu, a tak ideme do kempu. Kemp má klasický rakúsky štandard a je pomerne lacný, len 13 eur za 2 osoby aj so stanom. Rozkladáme stan a unavení líhame do spacákov. Jany sa mi priznáva, že cíti pomerne silnú bolesť v kolene. Nie v tom, na ktoré spadol, ale v druhom.

Melk

Deň DRUhÝ Ako SmE (NE)DOŠLI DO PASSAU?

Melk-Grein

Ráno sa budíme, raňajkujeme a sadáme na bajky. Včerajšia 150 km etapa nám dala zabrať. Hlavne Janyho kolenu. Z Melku pokračujeme popri Dunaji, míňame Ybbs an der Donau a prichádzame k ďalšej veľmi peknej časti cesty. Približne od Weinsu až po Grein. Ideme po ľavom brehu.

Sme pomerne blízko kopcov, a tak je tu cesta zasekaná do hory a my ideme často po cyklistických lávkach ponad vodu, až nakoniec cyklotrasa vyústi na cestu. Síce je vyznačená cca metrová krajnica pre cyklistov, no už to nie je samostatný chodník. Tento úsek cesty nám pripomína Jadranskú magistrálu v Chorvátsku, ozaj je to krása.

V Greine dopúšťame vodu a Jany sa opäť začína sťažovať na pomerne silnú bolesť v kolene. Prvé náznaky, že túto cestu nedokončíme. Z Greinu až do Wallsee nejdeme popri Dunaji, ale len pomedzi polia, preto sa snažíme ísť čím rýchlejšie. Trochu nudnejšia časť cesty.

Wallsee

Zámok Wallsee si kvôli Janyho bolestiam v kolene ani nepozeráme, len ho z diaľky z mostu fotíme. Sme hladní a Jany čím ďalej, tým častejšie spomína, že asi do Passau nedôjde. Z krajiny sa opäť stala rovina, Dunaj je tu ozaj široký a diskutujeme čo ďalej. Prichádzame ku Mauthausenu a obedujeme. Dnes máme vajíčkovú nátierku s kaiserkou.

Wallsee len z diaľky

Mauthausen

Jany robí rozhodnutie, že už to dá len do Linzu a stadiaľ pôjde domov. Po obede si ideme pozrieť „Lager Mauthausen“. Tá nepríjemnejšia časť dejín. Cca. 2 km stúpanie vás privedie pred tento tábor. Asi netreba opisovať aké dojmy v nás zanechal. Opúšťame Mauthausen a Jany zisťuje, že nemá peňaženku.

Lager Mauthausen

Nervózni uvažujeme, kde ju mohol nechať. Dúfame, že ju nestratil niekde po ceste alebo, že ju nenechal v kempe, ktorý je 100 km od nás. Napadlo nás, že zavoláme do Sparu, kde sme obedovali. Zdvihli. Overili si zopár vecí a povedali nám, že ju majú. Spadol nám kameň zo srdca. Síce sa vraciame asi 7 km, no je nám to jedno. Peňaženka je dôležitá.

Dnes ideme celý deň proti silnému vetru. Vietor nás ničí, no popri Dunaji prichádzame do Linzu. Krajina je tu monotónna rovina. Cyklotrasa je vyslovene až na úrovni vody, čo nás fascinuje. Na Slovensku máme väčšinou postavenú hrádzu, ktorá je 2-3metre nad úrovňou vody.

Cyklotrasa do Linzu

Linz

V Linzi si obzeráme centrum. Trochu nám celý Linz pripomína Bratislavu. Zisťujeme, že o chvíľu nám ide vlak do Viedne a stadiaľ do Bratislavy. Ešte si kupujeme vodu a sadáme na vlak. Máme zmiešané pocity. Jany je sklamaný, že sme nedošli až do Passau. Veď už chýbalo len cca 60-80 km, no zdravie je prvoradé. Vraciame sa vlakom domov a Jany behá po doktoroch, už bol na magnetickej rezonancii a výsledky budú o pár dní. Snáď bude všetko v poriadku a budúci rok budeme môcť ísť hltať výškové metre v Alpách.

Centrum Linzu

zopár faktov na záver

  1. Každý cykloturista vám napíše že máte ísť z Passau do Bratislavy a nie z Bratislavy do Passau. Počúvnite. My sme nepočúvli a cca 1,5 dňa nás bičoval pomerne silný protivietor.
  2. S kempingom nie je problém, kempy sú každú chvíľu a na našom úseku cesty by dvoch cyklistov so stanom stála na noc do 20 eur. Len pri Viedni sú o čosi drahšie.
  3. Studničky na vodu sú v dedinách, prípadne aj v kempoch po ceste. Bufetov je tu kupodivu málo.
  4. Prakticky celá cesta až asi na 2 km úsek pri Viedni je asfalt. Medzi brehmi Dunaja je kopec mostov, a tam kde nie sú mosty sú kompy.
  5. Pamiatok je na dunajskej cykloceste neúrekom, ozaj desiatky hradov, krásne údolia, krásne historické dediny a možno aj iné zaujímavé miesta ako Zwentendorf a Mauthausen.

Neprešli sme síce celú cestu, čo ma mrzí, no Jany si musí dať dokopy koleno. Každopádne keď som ukazoval fotky priateľke, zaujali ju a prisľúbila, že budúci rok chce ísť aj ona z Passau až do Bratislavy. Tak snáď o rok. Každopádne ak máte možnosť, choďte, je to ozaj neskutočný zážitok, ktorý vám ostane na celý život.

Podľa mapy je to síce len 230 km, no my sme veľa krát zachádzali ku pamiatkam a motali sa po mestách, preto nám tachometre ukázali až 280 km.

Ak Vás zaujímajú ďalšie naše bikepackingové výlety, prečítajte si napríklad o našom výlete do Viedenských Álp.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Triban RC500

Triban RC 500 recenzia

TRIBAN RC 500 PO 20000 KM

V úvode tohto článku by som chcel poukázať na to, že bicykel bol kúpený za vlastné peniaze, aby sme vedeli byť čo najobjektívnejší.  Triban RC 500 je bicykel, ktorý predáva spoločnosť Decathlon aktuálne za cenu cca 750 eur, pričom v tejto recenzii ho budeme porovnávať aj s profesionálnymi cestnými bicyklami. Triban RC 500 recenzia


20 000 km za 2 roky v rôznych krajinách (Rakúsko, Maďarsko, Česko, Ukrajina)

Na rôznych povrchoch (blato, záhorácke piesky, asfalt, íl, poľné cesty)

A samozrejme, naše Slovensko, od západu až po ďaleký východ.

Bicykel sme nijakým spôsobom nešetrili a v ďalších častiach článku vám predstavíme, čo hodnotíme ako pozitíva a čo hodnotíme ako negatívnu stránku tohto bicykla Triban RC 500 recenzia

Pozitíva

  • Poruchy – pri bežnej prevádzke bicykla som počas 20 000 km nemal ani jeden technický problém, ktorý by vyžadoval servisný zásah.
  • Brzdy – mechanické kotúčové brzdy považujeme čiastočne aj ako negatívum (viď vpravo) ale zároveň aj ako pozitívum. Brzdná sila je dostatočná a ozaj máte brzdnú silu za každých podmienok. Na horskom bicykli by som vyžadoval už hydraulické kotúčové brzdy, no na takomto cesťáku vám to stačí na všetky typy stúpaní (Martinky, Donovaly, Čertovica, Viedenské Alpy)
  • Vidlica a zadná stavba – výhodou je že vidlica aj zadná stavba je širšia a teda viete dať na bicykel aj širšie plášte, čo vám zabezpečí väčší komfort, prípadne si viete z bicykla urobiť aj gravel. Karbónová vidlica je super v tom že má  dobrú bočnú tuhosť a výbornú filtráciu čelných vibrácií.
  • Radenie – Ani po 20 000 km nebolo potrebné nastavovať prehadzovačku ani prešmykač. Radenie je presné a nikdy som s ním nemal problém. Nič necvaká, nebúcha, nešúcha, ozaj veľmi plynulý a tichý chod bicykla.
  • Rám – pre amatérov úplne postačujúci, no musím povedať, že keď som porovnával celouhlíkovy bicykel a hliníkový, tak ten rozdiel je citeľný (avšak viete tento rozdiel kompenzovať napr. širšími plášťami). Ideálny na cyklocestovanie.
  • Plášte – bicykel je osadený na 28“ plášťoch, čo vám umožňuje ísť aj na horšie cesty a celkovo tieto plášte zabezpečujú pomerne pohodlné jazdenie aj v meste.
  • Defekt som za 15 000 km nemal (potom som menil plášte) ani raz.Kolesá – veľkosť 700, tubeless ready – na cesťáku nevidím nejaký veľký význam bezdušových plášťov, každopádne je pozitívne, že kúpite len mlieko, pásku a máte bezdušový systém.
  • Cyklocestovanie – na bicykel viete bez problémov upnúť rôzne tašky (od vidlice až po zadný nosič), takže na cyklocestovanie ideál.
  • Servis – Z Decathlonu je to už môj druhý bicykel, s týmto som síce v servise nebol, no s predošlým bajkom som bol a musím povedať, že prístup je ozaj perfektný – veľmi milý personál vždy pomôže
  • Negatíva

  • Váha – bicykel je pomerne ťažký, 10,6 kg vo veľkosti M bez pedálov je pomerne veľká váha, ktorú hlavne pri dlhších výjazdoch cítite. Na pretekoch som cítil, že je to rozdiel oproti ľahkým cesťákom, obzvlášť v kopcoch sa potrápite. Na druhú stranu je to ideálny bicykel na viacdňové cyklocestovanie, pretože keď nakladáte na bicykel veľkú váhu, potrebujete väčšiu pevnosť, ktorú vám hliník zabezpečí. Uhlík nie je ideál na viacdňové cestovanie, má tendenciu pod väčšou váhou prasknúť.
  • Kotúče – pri tejto cenovej kategórii sú kotúče skôr raritou, čo je na jednej strane super (brzdná sila za každých podmienok), no na druhej strane pre človeka, ktorý si nedáva pozor na bicykel a bicykel je len niekde pohodený, tak treba počítať s tým, že je tam riziko ohnutia kotúča a potom budú šúchať kotúče a doštičky a je potrebné ísť do servisu.
  • Reťaz – Decathlon dáva k bicyklu nekvalitnú reťaz, ktorá Vám vydrží max. 1000 km a preto odporúčam čím skôr vymeniť aby ste nepoškodili prevodníky a kazetu.
  • Dostupnosť – bicykel je málokedy dostupný na predajni na vyskúšanie a tak ho musíte objednať online. Nie je to zásadný problém, no ideál je bicykel si vyskúšať priamo na predajni.
  • Úvodné nastavenie – nie je ideálne, nemal som dobre nastavenú prehadzovačku, no prišiel som do Decathlonu a veľmi ochotne, rýchlo a bezplatne tento problém vyriešili.
  • Porovnanie

    Mali sme možnosť otestovať aj S-Works. A áno je ľahší, je rýchlejší a je to prestíž, keď prídete niekde s S-Worksom. Elektronické radenie od Specialized je úplne iný level a miestami som sa cítil ako v roku 2050. Každopádne si treba uvedomiť, že S-Works má na sebe cenovku vyše 9000 eur, čo je pre mňa šialené. Však za to si kúpim auto. Musím povedať, že za 9000 eur dostanete ozaj to najmodernejšie čo v svete cyklistiky je, ale stojí Vám to za to ? Ja som s Tribanom RC 500 maximálne spokojný aj napriek tomu, že sa somnou na pretekoch ani maskot nechcel odfotiť, že čo to mám za značku bicykla. Každopádne pamätajte, nie je o to o bicykli, je to o tom, čo máte v nohách.

    bicykel S-Works od spoločnosti Specialized
    S touto mašinou sme porovnali RC500ku

    Záver

    Pokiaľ ste amatérski cyklisti (ako ja), ktorí potrebujú spoľahlivý cesťák, či už na vyskúšanie vyššej rýchlosti na hrádzi, pri zjazde, alebo aj na každodenné dochádzanie, toto je ideálna voľba. Za necelých 750 euro máte nový bajk s doživotnou zárukou na rám, predstavec a vidlu. Z môjho uhla pohľadu, pre amatérskeho cyklistu pozitíva jednoznačne prevyšujú negatíva, každopádne, každý sa musí rozhodnúť sám. Po 20 000 km som s týmto bicyklom maximálne spokojný a môžem ho len odporučiť. Cieľom tejto recenzie však nebolo nijakým spôsobom znevažovať drahé bicykle, pretože každému musí byť jasné, že keď niekto zaplatí za bicykel 3000 eur, tak to asi musí byť rozdiel. Cieľom bolo len poskytnúť „spotrebiteľskú“ recenziu z dvojročného jazdenia na cesťáku za necelých 700 eur.

    S týmto bicyklom sme prešli väčšinu východného Slovenska – fotky si môžete pozrieť v príspevku na Facebooku.

    Ak vás zaujíma Bikepacking, určite si prečítajte o našom putovaní vo Viedenských Alpách.