Uncategorized

Bicyklom do Záhrebu – Chorvátsko

Bicyklom do záhrebu – Chorvátsko

Situácia v októbri 2022 bola kritická. Uvedomoval som si, že zima prichádza, ráno boli všade hmly a teplota okolo 5 stupňov. V škole som mal kopec nesplnených povinností, z diplomovky som mal napísané asi dva riadky a tak som sa rozhodol, že je pravý čas ujsť pred povinnosťami. Zavolal som kamarátovi, ktorý bol na Erazme v Rijeke, že či nedáme stretko v Záhrebe. Vraví mi, že jasné, v piatok sa vidíme v Záhrebe. Zobral som si absenčky v škole a 13teho októbra som sa vybral na výlet cez 5 krajín bicyklom do Záhrebu.

334

Počet kilometrov

1200

Počet výškových metrov

14

Čas

Bude to len trojdňový bikepacking a tak som príprave nevenoval extra pozornosť. Zbalil som sa do dvoch tašiek, napustil fľaše s vodou, premastil reťaz a sadol o 7mej ráno na bicykel. Vychádzam z Bratislavy, prechádzam cez Petržalku a už sa fotím pri prvej hraničnej značke. Ahoj Rakúsko. Toto sú cesty, ktoré mám prejazdené krížom krážom a tak len sa snažím udržať rozumnú kadenciu, aby mi nebola zima. Sem tam aj vykukne slniečko.

Rakúske hranice

Od Zurndorfu sa počasie kazí, extrémna hmla všade. Akonáhle prichádzam do oblasti Neusiedler see (Monchhof, Frauenkirchen atď) tak je hmla tak hustá, že som vďačný za cyklotrasy, lebo viditeľnosť je pár metrov. Ozaj som rád, že som nemusel ísť po cestách.

Hmla pri Neusiedler See

Prichádzam k hraniciam v Pamhagene, fotím sa pri ďalšej hraničnej značke. Ahoj Maďarsko. Na hraniciach ešte dávam rýchly pokec s rakúskym hraničiarom. Hovorí mi, že možno sa stretneme v Záhrebe, lebo že cez víkend je tam pretek, kde sa on chystá.

Čau Maďarsko

Po Pamhagen som cestu poznal, no v Maďarsku som v tejto oblasti nebol a tak musím sem tam pozrieť aj na mapy. Sem tam sa ide po cyklotrase, sem tam po ceste. Zastavujem vo Fertode, je tu kaštieľ/palác Esterhazyovcov zahalený v hmle. Palác má 126 izieb. Za zmienku stojí najmä Banketová miestnosť, ktorá má na strope maľbu Apolla v jeho voze. Veľká knižnica obsahuje takmer 22 000 zväzkov a je ozdobená písmenom „E“, ktoré predstavuje rodinné priezvisko. No na nádvorie nemôžete ísť s bicyklom a tak kašlem na to a idem ďalej.

Kaštieľ Esterházyovcov v hmle

Maďarsko je extrémne monotónne. Ozaj je to čistá rovina, sem tam nejaký menší kopec, ale inak rovná cesta medzi poliami. A tak sa len pozerám na preorané polia a začínam sa trošku nudiť. Jediné, čo ma utešuje, je postupne sa skracujúca vzdialenosť do Szombathely. Taký väčší miľník na ceste. Vietor mi fúka do ksichtu celú cestu a začínam byť mierne nasratý a hladný. A tak som zhodnotil, že najlepšie bude sa najesť v dedine zvanej Vasasszonyfa. Je vám asi jasné, že tu bol jeden obchod, kde bol jeden chlieb, jedna šunka, jedna sladká voda a jedna cibuľa. Všetko som kúpil a dal som si obed. Cibuľu som jedol ako jablko.

Obed

Najedený som prišiel do Szombathely a vravím si, že pôjdem pozrieť centrum. Však toto mesto má každý uložené len ako tranzitné mesto cestou do Chorvátska a nikto tu nezastavuje. Nečudujem sa, je tu jeden kostol a to je tak všetko. Inak celkom špinavé mesto. Asi som už trošku rozmaznaný z cesty po Švajčiarsku, no už si to pýta nejaké rozptýlenie.

Centrum Szombathely

Smerujem na juh a prichádzam do Orsegi Nemzeti Park. Tu už začínajú aj také mini kopčeky, ale hlavne začína les. Konečne niečo iné ako pole. Nálada sa mi razom dvíha, slniečko krásne svieti a užívam si prejazd týmto parkom. Sem tam aj zamučí nejaká krava a už som ako v Švajčiarsku. Ubytovanie mám booknuté v Bajansenye približne za 18 eur na noc. Po 200 km sa mi nechcelo ležať vonku na zemi, keď má byť okolo 2 stupňov ráno.

Orsegi Nemzeti park

Druhý deň sa budím opätovne do chladného rána, no dnes to už snáď potiahnem až do Záhrebu. Prechádzam ešte cez park Orsegi Nemzeti. V rannej hmle vyzerajú kravy pasúce sa na poli ozaj hororovo.

Pasúce sa kravy v rannej hmle

Akonáhle som vyšiel z tohto parku, tak cesty sa ozaj rapídne zhoršili a tak som zhodnotil, že asi bude lepšie tých 5 km potiahnúť po hlavnom ťahu a budem dúfať že moju blikačku kamionisti uvidia.

Kvalitný maďarský asfalt

Kamionisti ma videli a tak som okolo 10tej ráno v hustej hmle minul značku ďalšej krajiny. Ahoj Slovinsko. Síce tu budem len pár kilometrov, no počíta sa. Kúpil som si v Spare Jaffa cakes, dal rýchlu desiatu a už som vyše 40 kilometrovou rýchlosťou trielil do Chorvátska.

Slovinsko

Pred 11tou ráno vstupujem do ďalšej krajiny. Tá Európska únia je ozaj paráda. Na bicykli, som za 1,5 dňa išiel cez 5 krajín. Ahoj Chorvátsko teda.

Konečne Chorvátsko

Od začiatku cesty som mal na smerovníkoch značku Záhreb a tak som ani nemusel pozerať do máp. Infraštruktúra v Chorvátsku je taká dvojaká. Na niektorých úsekoch máte ozaj širokú krajnicu, ktorá je prezentovaná ako cyklotrasa a je ozaj bezpečná. No niektoré úseky (vjazd do Záhrebu) sú ozaj cyklistická samovražda.

Na niektorých úsekoch nájdete aj takéto cyklotrasy

Výhodou októbrového chorvátska je, že tam nikto nechodí. A tak aj hlavné ťahy sú prázdne. Len zopár áut a kamiónov ma obehne. Vchádzam do Čakovca a hneď sa napojím na cyklo-obchvat, ktorým obídem mesto. Kamarát mi vravel, že v Čakovci nič nie je, uveril som, no to, že vo Varaždine nič nie je som neuveril. Varaždin má veľmi pekné centrum a hlavne Stari Grad, je niečo, prečo sa Vám oplatí tu zastaviť.

Stari Grad vo Varaždine

Za Varaždinom prichádza najkrajšia časť, kde začínajú menšie kopce a cesty vchádzajú do hôr. Konečne sa rozpustila hmla a tak vidím aj na viac ako 100 metrov. Kopce si užívam. Po stovkách kilometrov po maďarských priamkach je toto úplne dokonalé.

Tento úsek som ozaj preletel a tak okolo 14:00 sa fotím pri značke Zagreb. Síce prichádza najhoršia časť a to prejsť mestom, ktoré ma minimum cyklotrás, no za 1,5 dňa som prišiel do hlavného mesta Chorvátska. Kamarát mal prísť na hlavnú stanicu a tak ma čakal ešte vyše hodinový prejazd Zahrébom. Ľutujem, že som nevzal vlak, ozaj som mal strach.

Záhreb, hlavné mesto Chorvátska. Mesto má rozlohu 641,29 km² a žije tu viac ako 800 tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti 1,2 milióna. Leží na rieke Sáve, južne od pohoria Medvednica. V Záhrebe by ste mali vidieť najmä Záhrebskú katedrálu – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie – tá sa stále opravuje, niečo ako Sagrada Familia v Barcelone. Keď som bol v Záhrebe, tak bola obohnaná lešením a pred ňou bol postavený Zagrebački Mamut (žeriav, čo ničí fotky). Viac o Záhrebe si môžete prečítať tu.

Katedrála a Zagrebački mamut

Od katedrály sa vyberte cez Tržnicu Dolac na západ a po chvíli prídete ku Kostolu sv. Marka. Toto je podľa mňa highlight celého Záhrebu. Škrídle na tomto kostole vytvárajú erb mesta Záhreb a vyzerá to ozaj perfektne. Tržnica Dolac znie tak dosť honosne ale reálne ? (viď foto nižšie).

Tržnica Dolac
Kostol sv. Marka aj s erbom Záhrebu

Od Kostola sv Marka som sa spustil po mačacích hlavách na Trg Bana Josipa Jelacica. Toto je akési hlavné námestie v Záhrebe a je to celkom pekné. Akože nič výnimočné, klasika, nejaká socha a veľké námestie kde stoja električky. Z tohto námestia však určite choďte smerom ku hlavnej stanici (Glavni Kolodvor). Po ceste idete cez ozaj pekný park s niekoľko 100 ročnými stromami.

Na konci parku prídete ku Múzeu umenia a remesiel. Umenie ma moc nebaví a preto som múzeum nenavštívil, no je to pekná budova.

No a prehliadka Záhrebu končí pri hlavnej stanici.

Čo ešte odporúčam pre vrchárov, je vybehnúť na kopce za Záhrebom. Mňa tiež lákali, ale kámoš z Erazmu rozhodol, že to nemám hrotiť a že radšej si sadneme na pivo a pokecáme. Tak sme si sadli na pivo, dve pivá, tri pivá, no skrátka viac pív a výlet bol na konci.

Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu

Preprava bicyklov vo vlakoch na Slovensku a v Európe

Preprava bicyklov vo vlakoch na Slovensku a v Európe

Nech už je dôvod akýkoľvek, každý cyklista raz za čas potrebuje využiť služby vlaku. Či už je to kvôli defektu, silnému protivetru, objavovaniu nových trás alebo transportu do inej krajiny na cyklodovolenku, vlak je vždy super možnosť. Síce vlaky často (aj v západnej Európe) meškajú, no stále je veľmi komfortné len zavesiť bicykel vo vlaku bez potreby niečo rozoberať, baliť a len si sadnúť a o pár hodín vyložiť bicykel v inej krajine a hneď naňho aj nasadnúť. 

V článku Vám prinášame analýzu cien za prepravu bicyklov vo vlaku v rôznych krajinách v Európe. Upozorňujeme, že k danému lístku je potrebné si prikúpiť ešte lístok za dospelú osobu. V článku teda poukazujeme len na ceny za prepravu bicyklov. Vlaky využívam pomerne často, pretože s nimi jazdím prakticky na každý bikepackingový výlet ale aj pri objavovaní nových trás na Slovensku. Zároveň prikladáme aj prepojenia priamo na stránky prepravcov, kde kúpite lístky za najvýhodnejšie ceny. 


Preprava bicyklov Slovensko

Bicykel je možné zobrať do vlaku, prakticky do každého spoja. 
Cena lístkov vo vlakoch kategórie OS, Rex, RR – cena 1,5 eur jednorázový lístok(nie je potrebná miestenka), 1-dňový sieťový lístok na bicykel 2,50 €, týždenný sieťový lístok na bicykel 6 €
Vlaky kategórie – R, IC – 1,5 eur jednorázový lístok + povinná miestenka 1 eur.
Cena lístka pre medzinárodnú dopravu sme rozobrali v článku o ceste do Švajčiarska.

Na Slovensku vo vlaku (mal som ťažký bicykel, preto som ho nevešal)

Na Slovensku železničnú prepravu zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko – lístky kúpite tu. 


Preprava bicyklov Maďarsko

Nie je rozdelené ako na Slovensku 
Platí sa podľa prejdenej vzdialenosti –  Pod 50 km – 235 HUF (cca 0,6 eur)
Následne sa cena úmerne zvyšuje podľa prejdených kilometrov (145 km stálo 700 huf (1,75 eur))
Napríklad cena za bicykel krížom cez celé Maďarsko od západu na východ (Hegyeshalom-Mateszalka – 470 km) – 1955 huf- 4,80 eur

Vlakom okolo Balatonu

V Maďarsku železničnú prepravu zabezpečuje MÁV Magyar Államvasutak Zrt – lístky kúpite tu


Preprava bicyklov Česká republika 

České dráhy majú rozdelené ceny lístkov za bicykel podľa prejdenej vzdialenosti. 

V Česku železničnú prepravu zabezpečujú České dráhy  – lístky kúpite tu. 


Preprava bicyklov Chorvátsko

V Chorvátsku majú tzv. Karta za bicikl – stojí 2 eurá a oprávňuje vás ísť do ktoréhokoľvek vlaku – ide o celodenný lístok. Iné lístky mi neponúkli, tak majú tam asi iba tento. 

V Chorvátsku som bol takto zložený

V Chorvátsku železničnú prepravu zabezpečujú HŽ PUTNIČKI PRIJEVOZ  – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Rakúsko

V Rakúsku si môžete zobrať prakticky na všetky vlaky, ktoré jazdia po krajine (regionálne + RJX atď.) V rámci Rakúska je potrebné si kúpiť lístok na bicykel ktorý je v cene 10% z ceny lístka pre dospelú osobu. (minimálne však v hodnote 2 eurá)  

bicykle vo vlaku
V Rakúsku smer Parndorf

V Rakúsku  železničnú prepravu zabezpečujú Österreichische Bundesbahnen  – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Poľsko

V Poľsku jazdia regionálne vlaky kategórie Polregio a InterRegio, pričom cena stojí 7 zlotých, bez ohľadu na vzdialenosť, ktorú prejdete. Ak si chcete zobrať bicykel do vlaku kategórie InterCity, lístok vás bude stáť okolo 10 zlotých. 

V Poľsku  železničnú prepravu zabezpečujú Polskie Koleje Panstwowe  – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Švajčiarsko 

Vo Švajčiarsku je to pomerne jednoduché. Bicykel môžete zobrať do každého vlaku, pričom cena je vo výške polovice (50%) ceny celého lístka. Cyklocestovateľ Miro odporúča: „ak by cena lístka za bicykel mala presiahnuť 14 CHF (frankov), je výhodnejšie si kúpiť celodenný lístok v tejto sume. Ten Vám zabezpečí neobmedzený počet jázd v daný deň.“

Švajčiarske vlaky ktoré sa driapu do kopcov

V Švajčiarsku železničnú prepravu zabezpečujú SBB CFF FFS – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Rumunsko

V Rumunsku nič také ako vozne pre bicykle neexistuje. Bicykel si môžete zobrať do prvého a posledného vozňa, pričom o cene lístka sa diskutuje/zjednáva – ale väčšinou je kompromisom cena okolo 5-8 Lei. Čítal som na internete, že už aj v Rumunsku je zopár vlakov s priestorom pre bicykle, no ide ozaj o mizivé percento a tak skôr počítajte s možnosťou, ktorú som uviedol vyššie. 

V Rumunsku železničnú prepravu zabezpečujú CFR Calatori – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Slovinsko

V Slovinsku sa platí 1,5 eur, pričom je jedno akú vzdialenosť s bicyklom prejdete. Táto cena je jednotná aj vo vlakoch všetkých kategórií. Na čo si však treba dávať pozor, je ak máte elektrobicykel. Vtedy si treba kúpiť špecifický lístok pre bicykel v hodnote 3 eur. 

Aj v Slovinsku som chvíľu podvádzal

V Slovinsku železničnú prepravu zabezpečujú Slovenske železnice (áno, čítate dobre, taký je ich názov) – Potniški promet – lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Taliansko

V Taliansku je potrebné si kúpiť lístok na bicykel, ktorý stojí 3,5 eur. Tento lístok platí vždy do nasledujúceho dňa do 12tej hodiny, pričom môžete nastúpiť do vlaku ktorejkoľvek kategórie. Na čo však v Taliansku nezabudnite – pred vstupom do vlaku je potrebné lístok “cvaknúť” v strojoch, ktoré sú na nástupištiach (podobne ako v MHD na Slovensku) 

Opäť rada od cyklocestovateľa Jána: „V Taliansku jazdí aj súkromník s názvom Italo. V tomto vlaku sa bajky môžu prepravovať, pokiaľ v zloženom stave nepresahujú 150cm! Ale podľa iného zdroja sa bajk môže prepraviť, v zloženom stave, s otočenými riadidlami. Z vlastnej skúsenosti, pri vyhľadávaní spojení ( z automatu na cestovné lístky ), ak chcem cestovať s bajkom, tak v ponuke pri nájdenom spoji musí byť piktogram bajku. Niekoľko krát sa mi stalo, že ešte pred výjazdom sa na vlak s prestupom dalo s bajkom, ale v deň, keď sa stálo pri automate na cestovné lístky, to už nešlo, keďže na časti trate bola výluka.“

V Taliansku takto

V Taliansku existujú rovnako špecifiká viažuce sa ku konkrétnym staniciam/vlakom. Na jedno ste nás upozornili na Facebooku:“ Zo stanice Venezia St. Lucia do Mestre nie je možné z automatu na cestovné lístky kúpiť lístok na bajk. Opačne tuším áno. A prečo? Lebo do Benátok sa nesmie s bajkom!! Na ostrov Benátky – Venezia je povolené s bajkom len po úroveň podzemných garáží, kde je bicipark, boxy na zaparkovanie bajkov za poplatok. V tých boxoch je eurozásuvka, kde sa dá dobiť nielen e-bajk. Od biciparku dalej do mesta je prísny zakaz jak jazdy, tak aj tlačenie bajku ( pokuta 100€! ) Bajk sa ale toleruje po úroveň vlakovej stanice St. Lucia. Ale späť k cestovným lístkom… Zo stanice St. Lucia sa dá cestovať s bajkom, len si treba vystáť frontu v pobočke Trenitálie, kde ten lístok kúpiš. Tento lístok sa neoznačuje vo Validatoru ( lístok zakúpený z automatu sa Musí označiť, inak neplatí.“

V Taliansku železničnú prepravu zabezpečujú Trenitalia- lístky kúpite tu.


Preprava bicyklov Holandsko

V Holandsku jazdí na bicykli skoro každý. Preto je samozrejmé, že bicykel môžete zobrať prakticky do každého vlaku. Platia však určité obmedzenia. Do vlaku môžete zobrať na jednu osobu jeden bicykel. Bicykel môžete zobrať do vlaku len v čase od 9:00-16:00 a 18:30-6:30. Počas Júla a Augusta toto obmedzenie neplatí. Pre bicykel je potrebné kúpiť tzv.  Fietskaart Dal (lístok pre bicykel), ktorý stojí 7,5 eur.

Zdroj fotografie: en.wikipedia.org/wiki/Rail_transport_in_the_Netherlands

V Holandsku železničnú prepravu zabezpečujú NS – lístky kúpite tu.


Cestovanie s bicyklom vo vlaku je jedným z najpohodlnejších spôsobov prepravy našich dvojkolesových tátošov, pretože nie je potrebné bicykel rozoberať/vykladať na strechu (prípadne upevňovať na iné nosiče) ako je to v prípade áut, baliť do rôznych krabíc – ako je to v prípade lietadla a báť sa o to, že Vám to hodia niekam do batožinového priestoru ako je to v prípade autobusov (kde sa aj často menia ceny lístkov, takže je to často drahšie než auto). Opäť však nechceme spochybniť iné spôsoby dopravy, napríklad vlaky v Rakúsku sú také drahé, že sa Vám oplatí ísť viac autom. 

Takto som bol zbalený do autobusu – nepohodlné
Dá sa aj loďou/kompou – Intra-Laveno

V ostatných krajinách som zatiaľ nebol, no postupne budem tento článok upravovať o nové krajiny 🙂 

Preprava bicyklov vo vlakoch na Slovensku a v Európe

Švajčiarsko na bicykli

Švajčiarsko na Bicykli

Prejsť bicyklom okolo Švajčiarska bol nápad, ktorý sa zrodil v mojej hlave, keď mi vybehla reklama na zľavnené lístky Europa Expres od Železničnej spoločnosti Slovensko. Do Zürichu za 39 eur. Prečo nie? Ísť sa pozrieť do jednej z najkrajších a najdrahších krajín na svete so študentským budgetom. A tak som koncom júna sedel vo vlaku v smere Zürich.

870

Počet kilometrov

14000

Počet výškových metrov

250

Minuté peniaze

BRatislava – Zürich (vlakom)

Z Bratislavy chodí do Zürichu priamy vlak o 6:08 ráno. Získať však lístok za 39 eur je celkom komplikované. Predpredaj lístkov začína dva mesiace pred cestou a pokiaľ som správne pochopil sú tri cenové kategórie. 39 eur, 59 eur a 96 eur. Problém je, že netušíte, kedy sa príslušný kontingent vyčerpá. Ja som kupoval lístok cca mesiac a pol pred cestou a ešte som chytil lístok za 39 eur. Každopádne mesiac pred cestou už boli lístky za 59 eur a tri týždne pred cestou za 96 eur. Bicykel stojí 5 eur + 3 eura povinná miestenka. Keby ste potrebovali pomôcť s výberom lístka, kontaktujte nás. Rýchlosť vlaku – 230 km/h.

Aspoň ťahajú rýchlo, len potom 2 hodiny stojíte v Innsbrucku

Vlaky na trase Bratislava – Zürich prevádzkujú rakúske železnice, a tak som očakával vysoký štandard. Vôbec. Okej, wifi išla, ale vo vlaku bolo teplo a v Innsbrucku sme meškali už vyše dvoch hodín. Tirolské Alpy na západe Rakúska mi síce zlepšovali náladu, no tú mi razom pokazil fakt, že v Buchse (hranica Lichtenštajsko) nám oznámili, že vlak dlho mešká a že máme vystúpiť. A tak som sa ocitol cca 100 km pred Zürichom a nevedel som čo. Každopádne som sa rozhodol, že pôjdem na švajčiarsky vlak. Ten prišiel na čas, no keďže sa doňho natrepali všetci, tak to bola plnka.

Tirolské Alpy z okna vlaku

Vo vlaku som sa ešte pochytil so švajčiarskou vlakvedúcou, lebo mi chcela predať lístok za 30 eur. A tak sme si vysvetlili miernou hádkou, že ja som si kúpil lístok BA-Zürich a je mi jedno ako sa tam dopravím, a že mi je jedno, že ma Rakúšania vyhodili v Buchse, ja sa do Zürichu dostanem na jeden lístok.

Zürich zvrchu, v pozadí Zürichsee a Alpy

Po ďalších dvoch hodinách cesty som konečne v Zürichu. Cesta, otras. Vyrážal som o 6:08 z Bratislavy a do Zürichu som prišiel o 18-tej večer. Každopádne už som v Zürichu, stretávam sa s kamarátom (Wim), s ktorým som sa zoznámil cez Facebook. Robí mi prehliadku mesta. Krásne, ekonomické centrum Švajčiarska. Do očí mi hneď udrú všade vejúce vlajky a extrémne premrštené ceny. Zürich sa tyčí na brehu Zürichsee. Obyvatelia tohto mesta trávia veľa času v centre a teda aj napriek tomu, že som prišiel v stredu, je tu živo. Zürich sa mi páčil, no toto nie je, prečo som sem prišiel. V pozadí vidím Alpy a tak plný očakávaní zaspávam.

centrum Zürichu

Zürich – Lungern

Vstávame skoro ráno, Wim mi pripravuje raňajky ako v hoteli. S plným bruchom sadáme na bicykle a prechádzame ranným Zürichom, premávka je pomerne hustá, ale všade sú tu cyklotrasy a cyklista je tu kráľ. Všetci dávajú na mňa pozor, nikto si nedovolí ma riskantne obísť prípadne vyblokovať. Vymotať sa z Zürichu zaberie kopec času, ale výhľady na Zürichsee nás ženú dopredu.

Raňajky ako v hoteli

A tak sme sa ani nenazdali a sme v Zugu – jednom z najstarších miest Švajčiarska. Zug sa týči vedľa Zugersee, má hrozne veľa pamiatok, útulných alpských uličiek a krásnych výhľadov na začiatok Álp.

Zug

V Zugu napúšťame vodu. S vodou vo Švajčiarsku nie je problém, Wim mi povedal, že všade kde vidím tiecť vodu, nemám váhať, je pitná. Pomaličky opúšťame Zugersee, smer Luzern.

uličky v Zugu

Od Álp prichádzajú ozaj ťažké mraky, ale vždy sa nám nejakým spôsobom podarí obísť tieto mračná. A tak prichádzame do Luzernu. Najväčšiu depku som mal z toho, že mi tu týždeň bude pršať a nakoniec pršalo len pár hodín. Už nikdy nebudem veriť predpovediam 🙂

Vjazd do Luzernu a prvý z drevených mostov

Luzern, krásne historické mesto s ikonickým mostom. Mne osobne sa páčil ešte viac ako Zürich. Ikonický most (Kaplnkový most) je najstarším dreveným mostom v Európe, ktorý slúžil aj ako mestské opevnenie. Podobných mostov v Luzerne je veľa, no tento je dominanta.

Kaplnkový most

Opúšťame krásny Luzern, čaká nás okruh okolo Vierwaldstattersee. Jazero s priezračnou vodou, ktoré hraničí so štyrmi kantónmi (preto má aj príznačný názov) je obklopené vrchmi, ktoré siahajú do približne 1500 metrov.

Vierwaldstattersee (určite som to napísal zle)

Atmosféra okolo jazera je úplne neskutočná, bicyklovať okolo týchto alpských jazier je ozaj splnený sen. Prekvapilo ma, keď som si prečítal, že voda v tomto jazere má akosť pitnej vody. Záujímavosťou je, že toto jazero zamrzlo naposledy v roku 1963, odvtedy nezamrzá a s ohľadom na aktuálne klimatické podmienky sa predpokladá, že už nikdy nezamrzne.

Sem-tam aj po prázdnych cestách

Vierwaldské jazero bol pre mňa pomyselný začiatok Álp a hneď som sa zamiloval do týchto hôr, no to najlepšie ešte malo prísť. Obišli sme jazero, prešli pár tunelmi a prechádzame cez dediny Alpnach a Sarnen s nádhernými výhľadmi na Alpy. Veľakrát som sa pozabudol až natoľko, že som zišiel z cyklochodníka na trávnik. Obchádzame ďalšie alpské jazero Sarnensee a Wim mi prstom ukazuje kam ideme stúpať. V pozadí sa odhaľujú nádherné zasnežené štvortisícovky a ja s mojim ťažko naloženým bicyklom začínam dúfať, že Alpy nebudú až taký masaker ako som si myslel, hoc tie značky 12% priemer na 2 km ma mierne znepokojujú :D. Priznám sa, 2km s priemerom 12% som nedal, tlačil som. Wim však ako správny Švajčiar vycvičený Alpami toto stúpanie vyšiel ako keby to bola rovina.

Lungernersee a v pozadí Alpy

Na vrchole stúpania mal môj tep hodnotu cez 200, no akonáhle som prekonal mierny infarkt, sa uprel môj pohľad na Lungern, Lungernersee a okolitú krajinu. Bola to presne krajina akú som si predstavoval, typické drevené alpské domčeky s muškátmi, kostolík v strede dediny, tráva taká zelená, že až to ťahá oči, azúrové jazero s vodou tak tyrkysovou ako niekde v Karibiku, vodopád padajúci hneď vedľa kempu, mučiace kravy a všadeprítomné švajčiarske vlajky. Vravím si, toto nie je krajina, toto je rozprávka.

Len tak pri kempe mám výhľad na vodopád
Švajčiari si dajú záležať na predzáhradkach

Na večeru v kempe pri Lungernersee si robíme párky a začína liať. Takto bude pršať ešte najbližších 14 hodín, a tak na cestu sa opäť vydávame až na druhý deň o 12-tej na obed, pretože dovtedy to bol pravý alpský lejak. Už sa nečudujem, prečo je tu tráva taká zelená. V prvý deň sme prešli z Zürichu, čo je prakticky rovina k Alpám a začalo sa utrpenie v podobe nekonečných kopcov. Každopádne alpská atmosféra slúži ako morfium a keď sa pozriem na tie nádherne kopce, tak bolesť hneď prejde.

Párky, tak polovične uvarené

LUngern – Meiringen – lauterbrunnen

Druhý deň našej cesty po Švajčiarsku začína v upršanom Lungerne. Tento deň by sa dal nazvať aj deň vodopádov. Prejdeme dve údolia a v týchto dvoch údoliach sa dokopy nachádza vyše 100 vodopádov padajúcich z vysokých kopcov. Cyklistika ako v raji.

Tie vodopády sú jednoducho úžasné

Meiringen je dedinka pod slávnym Reichenbachfall, ide o vodopád, ktorý sa preslávil najmä Sherlockom Holmesom. Myslím že posledná tretia časť Sherlocka Holmesa sa natáčala práve pod týmto nádherným vodopádom. My k vodopádu nejdeme, kvôli pol dennému lejaku sme stratili kopec času a tak len z úrovne zeme ho fotíme a spúšťame sa dole dolinou.

Tam vzadu, to biele je vodopád Sherlocka

Bicyklujeme v tejto krásnej doline s výhľadmi na vodopády a v tom nás preruší vojenské letisko. Chvíľu mi nebralo, prečo Švajčiari majú vojenské letiská, no potom mi došlo, že samotná neutralita krajiny neznamená, že Vás nikto nemôže napadnúť. Každopádne výhodou týchto letísk je, že sú otvorené a tak som sa prvýkrát v živote bicykloval po runwayi letiska.

Cyklistika na runwayi

Celý deň je zamračené a pomerne chladno, no keďže dobiehame stratené kilometre, tak Wim začal poriadne tlačiť do pedálov a už mi bolo teplejšie. Ideme okolo 30 km/h, preto nám prísť ku Brienzersee trvá len chvíľočku. Brienzersee je priezračné jazero vtesnané medzi Alpy. Opäť, asi škoda jazero opisovať, pozrite si radšej fotky.

Obchádzame Brienzersee a prichádzame do Brienzu, kde je jedna z najkrajších uličiek, akú som kedy videl. Ozaj niečo, čo podľa mňa úplne vystihuje Alpy. Drevené domčeky, muškáty v oknách a ukľudňujúca atmosféra.

Brienz a muškátové uličky

Prichádzame do Interlaken (opäť krásny názov – „medzi jazerami“), mesto sa ozaj nachádza medzi jazerami a je známe hlavne ako východisková turistická destinácia na severe švajčiarskych álp. Z Interlaken sa dá ísť pozrieť rozprávkové údolie Lauterbrunnen, ale aj ísť vlakom na najvyššie položenú železničnú stanicu na svete v sedle Jungfraujoch (vyška cez 3500 metrov a áno čítate dobre, ide tam vlak).

My si rozkladáme stany neďaleko Interlaken v kempe. Inak tieto švajčiarske kempy vôbec nie sú také drahé ako by sa mohlo zdať. Vo väčšine kempov sa cena za noc za osobu so stanom pohybuje od 10-15 eur s tým, že máte v cene sprchy, WC, Wi-Fi, malú kuchynku a elektrinu. V porovnaní napríklad s talianskymi/chorvátskymi kempmi ide o podstatne lacnejšie ubytovanie. Samozrejme, iná vec sú už reštaurácie, kde sú ceny ozaj premrštené. Keď si chcete dať teplý obed/večeru tak treba počítať, že minimálne 35 eur tam necháte. A to nehovorím o reštauráciách priamo v centrách miest.

Podvečerná pohodka v kempe

Rozložili sme si stan, nechávame v ňom všetky veci a s úplne ľahkými bicyklami ideme prebicyklovať údolie Lauterbrunnen. Do Lauterbrunnen ide aj cyklotrasa, ale tá je skôr pre gravel, a tak v polovici stúpania hore dolinou vychádzame na cestu. Každopádne bez naložených tašiek stúpame ozaj rýchlo a tak po chvíli míňame značku Lauterbrunnen. Dedina Lauterbrunnen má približne 2000 obyvateľov a objavila sa vo viacerých scénach z bondovky natočenej v roku 1969. Najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza priamo nad dedinou, no len v tejto doline sa nachádza 72 vodopádov. My si užívame alpskú atmosféru a pomaly prechádzame dedinou a stúpame opäť hore dolinou. Je zamračené a preto v pozadí nevidíme Jungfraujoch.

Povinná fotka z Lauterbrunnen

Prechádzame až úplne na koniec doliny, ktorá je lemovaná vodopádmi. Ďalej už idú len MTB cyklotrasy. Na chvíľu si sadáme a len si proste užívame moment. Po pár minútach rozjímania sa púšťame dole dolinou až do nášho kempu neďaleko Interlaken. Druhý deň za nami.

Len sedím a nasávam atmosféru

LAUTERBRUNNEN – Brig

Budíme sa do chladného, no slnečného rána. Otvorím oči, rozopnem stan, a vidím krásne štvortisícovky. Jungfraujoch, Jungfrau a Eiger. Nádhera. Asi 20 minút v zime len sedím a kochám sa týmto výhľadom a nechápem ako niekto do toho sedla mohol postaviť vlak.

Tam hore do toho sedla ide vlak

Z rannej idylky ma budí Wim, že treba makať. A tak si dávam džem, balím veci na bicykel, hoci stan je stále mokrý, a vyrážame. Dnešný plán je prejsť na druhú stranu Álp. Z Lautebrunnen prejdeme popri rozprávkovom Spieze až do Kanderstegu. Stúpanie do Kanderstegu má samo o sebe 1000 výškových metrov. Následne Kandersteg – Goppenstein budeme trochu podvádzať a vezmeme vlak (lebo sa nám nechce obchádzať Alpy). Vyrážame smer Spiez, tempo je dobré, z rána máme dosť síl a ešte nie je úmorné teplo. Obchádzame Thunersee, ktoré vyzerá ako keby bolo nakreslené. Ja som ešte takúto azúrovú vodu nikdy nevidel.

Ako by povedali Švajčiari, na čo nám je more ?

Spiez je krásne historické mesto, no najkrajšie výhľady máte aj tak z cyklotrasy, ktorá vedie ponad mesto. Myslím si že túto fotku by odo mňa mal odkúpiť Microsoft a dať to ako nové pozadie do Windowsu.

Spiez z cyklotrasy

Od Spiezu sa z môjho uhla pohľadu začína zhoršovať cesta. Nie, že by luxusný švajčiarsky asfalt nejak zhoršoval svoju kvalitu, ale zas začíname stúpať. Áno, sťažovať si v Alpách, že stúpam, je asi také ako sťažovať si pri mori, že voda je slaná, ale pomáha mi to. Prechádzame cez Frutigen, Kandergrund, zatiaľ sedím na bicykli. Až 25% cca kilometrový úsek ma opäť postavil na nohy. Je to gravelový úsek a je tak strmý, že ani nevládzem vytlačiť bicykel. Akonáhle prestanem tlačiť a zastavím ťažko naložený bicykel, automaticky sa začne šmýkať po šotoline späť. Každopádne aby som si len nesťažoval na kopce. Príroda je tu úchvatná, všade naokolo tečú vodopády a bicyklovať v týchto dolinách je jednoducho cyklistický sen.

Nie, toto nie je ten 25% úsek, ten som nefotil lebo sa mi bicykel šmýkal dole kopcom

Po dlhšom tlačení prichádzame do Kanderstegu. Koniec stúpania a obľúbené turistické miesto Švajčiarov. Alpská dedinka, kde kilo kuracích pŕs stojí 35 eur. Najobľúbenejšie miesto v tejto oblasti je jazero Oeschinensee, ktoré je cca 2 hodinky pešo z Kanderstegu. V obkolesení trojtisícových kopcov si kupujeme lístky na vlak. Ideme do údolia rieky Rhóny na druhú stranu Álp. Z Kanderstegu nevedie žiaden priesmyk pre autá/bicykle, musíte ísť vlakom alebo obísť Alpy.

Kandersteg

Vystupujeme v Goppensteine, na druhej strane kopca. Lístok len na tento úsek (cca 10 minút) stál 15 frankov (15 eur). Dosť drahé, ale tak ľahšie ako preliezť cez kopce, ktoré siahajú do vyše 3000 metrov, pešo, s bicyklom na chrbte 😀 . Každopádne nás ešte čaká niekoľkokilometrový zjazd ku Rhóne.

Zjazd ku Rhone

Valím sa cez 70 km/h dole kopcom, ostrá brzda, o 180 stupňov späť a takto 5 km dookola. Mechanické kotúčové brzdy trpia a kvília. Sem-tam mám už strach, a tak na chvíľu zastavím, pokochám sa a idem ďalej. Prvýkrát v živote prechádzam bicyklom cez asi 2 km tunel. Vchádzame do tunelu a pocitovo je tu tak o 15 stupňov menej a je tu strašný hluk. Mám pocit, že ma obieha Lamborghiny a keď ma obehne zistím, že to je len nejaký malý Opel, no v tuneli všetko znie ako Lambo. Keď pôjdete niekedy autom cez tunel, skúste si len otvoriť okno, aký je to hluk.

Vychádzame z tunelu a v diaľke už vidím krásnu divokú Rhónu. Teplota v údolí rieky Rhóny je strašná. Okolo 40 stupňov. Keď som vyšiel z tunela cítil som sa ako keby ma niekto kyjakom ovalil. Z toho, že ma v tuneli trepalo od zimy som vyšiel na Saharu v priebehu 2 km.

Rhóna a pekelné teplo

Každopádne schádzame k Rhóne, opäť na cyklotrasu a po krásnej rovine (áno, v Alpách konečne idem po rovine) sa presúvame do Brigu. Vkliesnený medzi majestátne Alpy ideme s vetrom cez 35 km/h a ani sa nenazdáme a už sme zakempený v Brigu. Wim, šéfkuchár tohto výletu, mi pripravil opäť večeru ako v all inclusive hoteli.

Kulinárske dielo

BRIG – FurkapAss – oberwald

Alebo tzv. Kráľovská etapa. Pamätám si, že Švajčiarsko som si plánoval ešte v marci 2021 a už vtedy som túžil prejsť popri ikonickom hoteli Belvedere až na vrchol, ktorý je vo výške vyše 2400 metrov nad morom.

Každopádne poďme krok po kroku. Ráno sme sa zobudili v Brigu a takticky na vyše 2000 výškových metrov som si kúpil pomarančový džem aj so šupami, ktorý som nikdy pred tým nemal. Nerád plýtvam jedlom, ale toto som nedokázal pretlačiť do žalúdka. A tak hladný sadáme na bicykel. Wima fascinuje dedina s názvom „Bitsch“ a mňa zase Rhóna, ktorá čím ďalej tým viac sa zasekáva medzi kolmé hory.

Hnus

Na druhej strane údolia sa na kopcoch nachádzajú typické alpské chatky a ja som sa skoro vydrbal do údolia, pretože som sa až moc zapozeral. No moje zapozeranie malo jednu pozitívnu stránku a to to, že som si všimol visiaci most, ktorý som nemal naplánovaný.

Alpské chatky, takú si raz kúpim

Dohodli sme sa s Wimom, že ideme na to. Ja sa nebojím výšok, a tak som ako majster sveta aj s bicyklom (ktorý som tlačil) prvý vkročil na most a suverénne prešiel asi 50 metrov. Potom sa most začal kývať do strán a zistil som, že až taký frajer nie som. Strach, adrenalín, mobil držím ako posratý dvomi rukami a keď zastavím, tak mám rozkročené nohy najviac ako sa dá aby som nabral stabilitu. Výšok sa očividne bojím. No stálo to za to, pretože v pozadí som videl krásny Matterhorn.

Nevyzerá to tak zle, aké to je

Od tohto mostu to bolo už len nekonečné stúpanie. Vpravo Rhóna, všade naokolo zelené kopce a občas nejaká dedina s drevenými domčekmi a predraženými potravinami. Prichádzame do Oberwaldu. Skladáme stan, vyhadzujem do neho všetky veci ktoré nepotrebujem a len s minimom vecí (len veci na opravu defektov) sa púšťame do stúpania na Furkapass.

Tam vzadu ten sneh je tesne nad Furkapassom, tam ideme

Furkapass je stúpanie ktoré na 16,5 km ma priemer okolo 6,7% a nastúpate cez 1000 výškových metrov. Dosť masaker. Začínam pochybovať, či tréningy na Pezinskej babe stačili na takéto stúpanie :D.

Mimo toho, že to je brutálny horský prechod je to aj prehliadka toho najvýkonnejšieho, najkrajšieho a najdrahšieho z automobilového a moto priemyslu. Porsche 918 Spyder, Lamborghiny Aventador, Aston Martin, Bugatti Veyron. Tisíckrát lepšie ako bratislavský autosalón, kde Vás síce zadarmo ostrihajú, ale áut si moc nepozriete.

Aston vrčiaci na Furkapasse

Na Furkapasse sa natáčala jedna zo starších bondoviek (ikonická scéna pri hoteli Belvedere). Rovnako sa tento horský prechod považuje za prameň rieky Rhóny, popri, ktorej som najazdil už kopec kilometrov. Z Furkapassu je výhľad na dva ľadovce (Rhonegletscher a Muttgletscher). Prvýkrát v živote vidím ľadovce a užívam si túto chvíľu, pretože ďalšia generácia, už asi takýto pohľad nebude mať.

Rhonegletscher, choďte sa naňho pozrieť, dlho tam už nebude

V okolí Furkapassu je aj Grimselpass, Nufenenpass a St Gotthard pass. Taktiež je tu vyhliadková horská železnička. No skrátka Furkapass samo o sebe je hodný jednodňového výletu. A to nehovorím o tých výhľadoch z výšky cca 2500 metrov nad morom.

Železnička na Furkapass

Aby som sa však vrátil k samotnému stúpaniu, tak my štartujeme z Oberwaldu. Prvé kilometre sú pomerne ľahké, také stúpanie na Kamzík. Prechádzame okolo Rhonequelle, čo je asi hotel alebo čo to je. Za Rhonequelle už vychádzame nad úroveň lesa a začínajú výhľady, ktoré mi vyrážajú dych. Na jednej strane nádherou ktorú vidím a na druhej trpím, keď vidím, čo ešte musím vyjsť.

Začiatok stúpania

Akonáhle prejdete za skalnú bránu, tak vstúpite do „Narnie“ a už sa len pozeráte na to, čo vás ešte čaká. Míňame opustenú osadu Gletsch a v diaľke sa mi už ukazuje hotel Belvedere. Za zvuku osem a viac valcových motorov stúpam vyššie a vyššie.

Brána do Narnie a v pozadí brutálne alpské priesmyky

Cca kilometer pred hotelom Belvedere začína časť s priemerom 12%, ktorá dá po cca 12tich kilometroch zabrať. Akonáhle vidím značku hotel Belvedere, ma zalieva neuveriteľný pocit šťastia, splnil sa mi sen. Len sedím a kochám sa touto ikonou Furkapassu a výhľadmi na ľadovec a do doliny. Od hotela je cca 15 minút pešo vyhliadka na Rhonegletscher. A tá sa ozaj oplatí, takto blízko ľadovca som ešte nikdy nebol a práve vidím aj prameň Rhony. Ľadovec je v spodnej časti prikrytý špeciálnymi plášťami, asi aby sa tak rýchlo netopil.

Hotel Belvedere a v pozadí ďalší ľadovec

Od Hotelu je to už len kilometer ku vrcholu. Akonáhle sme tam, tak vyrábam snehuliaka zo snehu a posielam fotku priateľke, ktorá sa aktuálne smaží v 40 stupňových horúčavách v Bratislave. Fotíme sa pri vrcholovej značke a len sedíme a užívame si výhľady. Sme tu asi hodinu a potom sa poberáme už pomaličky dole. Celkom mám strach zo zjazdu, lebo kotúče už dosť dostali zabrať pri zjazde ku Rhóne a to bolo len pár kilometrov, nie 16 😀

Zjazd je úplne úžasný, pri rýchlostiach cez 70 km/h už počujem len vietor a brechot motorov, keď majitelia pred zákrutou podraďujú. Užívam si každý moment zjazdu, na kochanie však nie je čas. Tu človek musí byť v strehu. Brzdy kvília, pištia, nadávajú mi, no ignorujem to. Až dole v Oberwalde po 16 km zjazde dostanem geniálny nápad skúsiť, či ozaj je kotúč horúci po takomto zjazde. Áno, je, jazvu na prste mám doteraz. Ale tak človek sa najlepšie učí praxou.

Furkapass a tá bodka vľavo je hotel Belvedere

V Oberwalde prespávame a na druhý deň sa lúčim s Wimom. Už musí ísť robiť a tak ešte si dá poslednú etapu Oberwald-Zürich a výlet pre neho končí. Ja sa pre zmenu spúšťam späť do Brigu, kde sa zakempím na 3 noci, pretože chcem ešte prebicyklovať údolie rieky Rhóny v smere na Ženevu, chcem pozrieť Matterhorn a potom už len ísť smer Taliansko.

Brig- Sion- Brig

V následujúcich dňoch som stan nechal v Brigu, v ňom natrepané všetky veci a šiel som smer Sion. Úvodné kilometre som poznal, pretože tadiaľto sme šli s Wimom. Každopádne teraz som šiel bočnými cestičkami a nie po cyklotrase a tak som napríklad našiel trhlinu v hore, s nádherným vodopádom v strede.

Trhlina s vodopádom

Ranná hmla ma príjemne chladila, no aj tak bolo cez 20 stupňov a tak som vedel, že dnes to zas bude masaker. Bicyklujem popri Rhóne, okolo mňa sa postupne rozplýva hmla a nadomnou sa týčia krásne kostolíky.

Postupne som prešiel popri rieke, až do vinárskeho regiónu Valais. Postupne som sa z „nemeckého“ Švajčiarska presunul do toho francúzskeho. Tento región je asi tiež veľmi bohatý, pretože postrek viníc sa zásadne robí len z vrtuľníku. Bicyklujem pomedzi vinice, čo znamená neustále hore a dole. Vinice sa však tiahnu pomaly až ku vrcholom kopcov, preto keď niekto nemá dosť Álp, stačí prísť sem a len jazdiť hore a dole.

Tieto krátke kopce ma neskutočne ubíjajú

Každopádne jedným z dnešných cieľov je Lac Souterrain. Ide o najväčšie podzemné jazero v Európe, kde je konštantná teplota 15 stupňov. Tešil som sa že sa ochladím trochu. Steny jazera boli okolo rokov 2000-2005 vystužované, pretože hrozilo, že sa strop prepadne.

Jazero je každopádne nádherne, za 12 frankov máte približne pol hodinovú jazdu po jazere aj s anglickým výkladom. Síce môj mobil nezvláda moc fotky v tme, no aspoň čosi som nafotil. Voda je tu priehľadná a Švajčiari do jazera nahádzali aj ryby a tie sa tu celkom uchytili. Veľmi pekne sa tu vedia hrať so svetlom a tak sa človek cíti ako objaviteľ tejto jaskyne.

Po prehliadke sa idem ešte presunúť do neďalekého Sionu. Sion je považované za jedno z najstarších miest v Švajčiarsku. Ževraj bol Sion osídlený, už počas doby kamennej a v nedávnej minulosti sa tu našlo vyše 200 keltských hrobov. V stredoveku bol Sion nedobytná pevnosť pri Rhóne. Kombináciou kresťanskej tradície a budovania stredovekých hradov vzniklo nádherné mesto s dvomi kopcami. Na jednom sa týči hrad a na druhom kláštor. Ani z mesta nie je taký krásny výhľad ako keď prichádzate k nemu a vidíte tie dva cípy a na nich tieto dominanty. Mne sa osobne najviac páči táto stredoveká maľba, podľa mňa úplne vystihuje Sion.

Približne takto vyzerá Sion

V Sione končím dnešný výlet, už len cesta domov hore kopcom. No cyklistika v tomto nádhernom regióne je ozaj zábava, a tak aj kilometre ubiehajú. Za necelé 3 hodinky som späť v kempe a idem si ešte nakúpiť do Lidlu. Však to poznáte, od štvrtka začína švajčiarsky týždeň, tak idem ochutnať niečo švajčiarske 🙂

hrad v Sione

BRIG – ZErmatt – Matterhorn

Môj posledný deň vo Švajčiarsku, potom ma čaká už len cesta cez Taliansko do Lignana. Na záver som si dal stúpanie do Zermattu k najikonickejšiemu kopcu aký vo Švajčiarsku je – Matterhornu. To je tá šikmá hora čo je na Toblerone.

Brig, tu som bol zakempený tri dni

Matterhorn sa týči vo výške 4478 metrov nad morom, pričom každá jedna jeho stena smeruje na inú svetovú stranu. Matterhorn bol poslednou z vysokých alpských hôr, na ktorú vyliezli horolezci. Počas prvovýstupov tu zomreli stovky horolezcov.

Stúpanie do Zermattu začína vo Vispe (do 10 km od Brigu) a celkovo na 40 km nastúpate vyše 1000 výškových metrov. Opäť však jedným dychom dodávam, že bicykluje sa cez takú úžasnú prírodu, že tie kilometre ubiehajú veľmi rýchlo a ani to tak nebolí.

Takéto mosty ma neskutočne fascinujú

Najhoršie je to v okolí Staldenu, kde sa stúpanie dvíha cez 12% a po ôsmich dňoch v horách ma nohy už začínajú ozaj bolieť. S pauzami však túto časť prežijem a potom sa stúpanie drží konštantne tak na 8%.

Hore kopcom sa nepretekáme

V prípade, že sa cítite, tak si môžete aj zapretekať s vlakom, ten myslím za hodinu aj štvrť vyjde až do Zermattu. Hore kopcom asi nie, ale dole kopcom som vlak predbehol. Za Staldenom Vás značky odklonia na bočnú cestu, pretože cez tunel cyklisti nesmú ísť. Na bočnej ceste nie je ozaj nikto, len popadané skaly a potrhané zábrany, ktoré ich majú držať.

Musí to byť sila, tie železá

Ozaj, zabudol som povedať, že stúpanie Visp – Zermatt je na 95% po hlavnej ceste a je tu aj pomerne hustá premávka, keďže Matterhorn je „must see“ vo Švajčiarsku. No ľudia sú tu ozaj ohľaduplní.

Prechádzam cez množstvo dedín a akonáhle vidím zasnežený kopec, už si myslím že to je Matterhorn, ale nie je. Konečne som dokrútil do Taschu, posledná dedina, kde sa dostanete autom. Dá sa ísť aj do Zermattu, ale to musíte mať špeciálne povolenie a ak som pochopil, tak opäť sa dostanete len na parkovisko pred Zermattom, po Zermatte behajú také malé elektrické blbosti.

Odtiaľto už len vlakom alebo bajkom

Za Taschom ma už neotravuje žiadne auto, len niekedy matterhornská letka vrčí s vrtuľníkmi. No ja som na vrchole doliny a za kopcom už vidím ten krivý štít Matterhornu a som plný šťastia. Čakajú ma ešte asi 3 km ťažkého stúpania do Zermattu, no s výhľadom na horu to už ide ako po masle.

Prvý pohľad

Prichádzam do Zermattu a lepší záver výletu som ani nemohol mať. Trávim tu asi 4 hodiny. Poprechádzal som sa po dedine, urobil ikonickú fotku Matterhornu z vyhliadky. Síce sa celý deň v jeho sedle točil mrak, no bolo mi to jedno.

Zermatt a v pozadí Matterhorn

Zermatt je inak krásna alpská dedinka. Všetko je tu čisté a jazdia tu len takéto elektrické mašiny. Taxíky, smetiarske autá, dokonca aj nákladné autá s hydraulickou rukou. Cítim sa tu ako vo svete Lega a mimoňov. Však ja, sediaci na bicykli, som rovnako vysoký ako oni.

Zermatt je nádherná dedina, do ktorej určite musíte zavítať. Ak prídete autom, tak treba nechať auto v Taschi a ďalej ísť vlakom. Po dedine by som nejazdil tými elektroautíčkami, ale užíval by som si chladný alpský vzduch. Ja som si ešte popozeral tenis, ktorý sa tu práve hral, rozlúčil sa s Matterhornom a spustil sa do Brigu.

Ahoj Švajčiarsko

V Brigu mi je celkom smutno. Švajčiarsky cyklovýlet končí. Zajtra už budem v Taliansku a už to bude viac menej tranzit do Lignana Sabbiadoro. Zaspávam s úžasným pocitom šťastia a zároveň som smutný, že musím túto krásnu krajinu opustiť.

Záver – tipy a rady

Prejsť Švajčiarsko na bicykli je zážitok, ktorý mi ostane na celý život. Je to ozaj nádherná krajina, v ktorej je samotná cyklistika zážitkom. Výhodou oproti iným vyspelým západným štátom je to, že ide o pomerne malú krajinu a tak je všetko blízko. 50 km a ste pri niečom zaujímavom a takto to je v celom Švajčiarsku. Každopádne, ešte nejaké tipy a rady na záver.

  1. Švajčiarsko je extrémne drahé a na to sa treba pripraviť. Obzvlášť v horských oblastiach sú ceny premrštené (ja sa neviem stále vysporiadať s kuracími prsiami za 35 eur/kg)
  2. Vlaky idú všade a nemeškajú. To je proste fakt. V Švajčiarsku ozaj vlaky nemeškajú, no opäť ide o pomerne drahú službu na naše pomery. Napríklad len vlak popod Alpy čo šiel asi 10 minút stál 15 frankov (eur). Bicykel sa dá zobrať do každého vlaku.
  3. Ubytovanie. Hotely, apartmány, kemping – prakticky všade kade som šiel sa dá niečo nájsť. Kemping vychádza približne 10-20 eur osoba/noc. Apartmány a hotely pod 60 eur/noc ťažko nájdete.
  4. Pamiatky – Švajčiarsko má aj veľa historického, hlavne mestá (Luzern, Bern, Zurich, Sion a pod.). Každopádne, neviem, či zrovna historické pamiatky sú to, prečo sa oplatí ísť do Švajčiarska. To radšej Taliansko. Do Švajčiarska si treba prísť užiť prírodu.
  5. Príroda – Tak to sa asi nedá ani opísať. Dychberúce, nádherne, nezabudnuteľné. Ozaj nemá význam sa tu rozpisovať, choďte a zaručujem Vám, že nikdy nezabudnete.
  6. Ľudia – Švajčiari ako ľudia nie sú zlí, každopádne dajú Vám pocítiť, že ste cudzinec a v zásade ste ako keby „nižšia klassa“. Nechcem nejak zovšeobecňovať, toto bol môj pocit. V porovnaní s Rumunmi, kde Vás každý niečím ponúkne, poskytne nocľah, sú Švajčiari omnoho viac uzavretí voči cudzincom. Celkovo aj keď sa rozprávate so Švajčiarom máte pocit, že on Vás vníma ako turistu, ktorý tam nechá peniaze a vypadne.
  7. Cyklotrasy – Sú skoro všade. Väčšinou asfaltové, sem tam nejaká šotolina. Jedine na Furkpasse som musel ísť po ceste, inak všade majú cyklotrasy.
  8. Zvieratá – Ide o civilizovanú krajinu a tak psy vás naháňať nebudú. No čo ma už ku koncu nasieralo boli kravy, ktoré všade múkajú. Stúpate na Furkapass vkuse múúú, idete popri Rhone múúú , idete do Sionu múúú, idete kuknúť Matterhorn múúú.
  9. Voda – Studničky sú všade, čiže s pitnou vodou problém nie je.
  10. Desiata rada bude veľmi jednoduchá. Choďte do Švajčiarska na bajku a užite si zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete.

Na skok do Rumunska

Na skok do Rumunska

Skončilo skúškové obdobie a ja som si plánoval, kam sa vydám cez leto. Švajčiarsko, Taliansko, Rakúsko, fajn, ale tieto krajiny východoeurópskeho študenta finančne zdevastujú. Pivo – 10 eur, pizza – 23 eur (Švajčiarsko), a tak opäť moje kroky zamierili na východ k babke. Na východe som tradične obišiel Šíravu, Vihorlat, prišiel k ukrajinským hraniciam, no tieto cesty som už prešiel veľakrát, a tak ako som si prezeral mapu, mi padol zrak na Rumunsko. Však to je z Palína (dedina na východe) na skok do Rumunska!

202

Počet kilometrov

570

Počet výškových metrov

10

Čas

A tak som sa vydal do Rumunska na bicykli, však to vychádza pohodových 150 km cez Maďarsko. (nakoniec to bolo cez 200 km). Nemal som odvážne plány prejsť celé Rumunsko, len ísť kuknúť Satu Mare a potom krížom cez Maďarsko do Štúrova a stadiaľ vlakom do Bratislavy. Satu Mare sa neslavne preslávilo počas druhej svetovej vojny deportáciou cca 18 000 židov do koncentračných táborov.

Vstávam o 6tej ráno, babka už bola nakúpiť „šviže rožky“ a otec pribehol z ranného behu. Spoločne rozhodli, že cca 600 km cestu (do Rumunska a potom domov do Bratislavy) nemôžem žiť len na proteinových tyčinkách, preto som vyfasoval asi 6 lepeňákov. Lepeňáky som nemal kde dať, ale to bolo každému jedno. O 7:00 už sedím na bajku smer Pavlovce nad Uhom. Pri Stretave, čo je cca 1,5 km od Palína ma prvýkrát naháňal pes. Tento pes predurčil trend na najbližšie 3 dni pokiaľ som nezašiel ďalej na západ. Každopádne havinko zo Stretavy ma nechcel pohrýzť, len som ho dráždil tým, že som.

V Palíne zbalený

Zo Stretavy do Veľkých Kapušian mi cesta zbehla celkom rýchlo, idem totiž dole vetrom. Vietor mi fúka do chrbta a zároveň sa mi pokazil tachometer. Fajn. Pár kilometrov za Kapušanmi sa nachádza obec Leles. Je tu starý zabudnutý most,ktorý je považovaný za jeden z najstarších mostov na Slovensku (14. storočie). Keď pôjdete okolo, určite sa zastavte.

Stredoveký most pri obci Leles. Bicykel je opretý o most v Lelesi.
Most sv. Gottharda – Leles (foto ešte z predošlých výletov)

Pri moste som si dal cik pauzu a potom som plánoval zastaviť už až v Maďarsku. Kráľovský Chlmec ma moc neohúril, a tak svižným tempom idem k Pribeniku. Hranice. Maďarsko, zastropované ceny benzínu a oleja. V Maďarsku som extrémne prišiel na chuť chladenej vode, ktorú predávajú v Mini Coop. V tých páľavach je to neuveriteľne osviežujúce. V Pribeniku ma vítajú 3 rozzúrené psy. Tieto sa priblížili až moc, tak som použil kameň, čo som so sebou niesol. Pomohol. Aspoň som stihol ujsť. Z Pribeniku prechádzam do Zemplenagardu, kde som plánoval ísť kompou na druhý breh. Ušetrí mi to kopec kilometrov.

Nesplavná Tisa

Kompa nepremáva. Nízka voda v Tise. Bohužiaľ. Na aute by mi to nevadilo, ale na bicykli je to + 40 km naviac. To, že kompa nepremáva sa nemáte ako dozvedieť, neexistuje webová stránka a ani sa nedá zavolať, takže je to pokus omyl. A tak s použitím všetkých nadávok, ktoré môj slovník pozná sa hýbem smerom k Ricse, Kekcse a Kisvarde. Aby toho nebolo málo, vietor mi fúka priamo do tváre. V Kisvarde je obľúbené kúpalisko, je tu veľmi veľa košických značiek. Pomer cena/výkon maďarských kúpalisk je neskutočná.

Kisvarda – centrum

Z Kisvardy sa potrebujem dostať do Vasarosnameny, beriem to teda po okreskách. Tuto na východe Maďarska je len zopár áut, no psov, kukurice a slnečnice je tu neúrekom. Na tomto úseku je viacero drevených kostolíkov. Pre tie mám slabosť, vždy sa pristavím a obdivujem ako toto niekto staval pred stovkami rokov.

Cesta z Vasarosnanenymi ku rumunským hraniciam bola utrpenie. Vietor, rozbité maďarské okresky a všade len kukurica, slnečnica a pes. No úvodny úsek z Vasarosnanenymi do Tivadaru je fajn, pretože sa ide po hrádzi pri Tise. Tisa ma už dnes nasrala tým, že nebola splavná, no tento úsek mi trošku zlepšil náladu. Je to podobné ako Dunajska cyklocesta medzi Bratislavou a Viedňou, len rovina, vietor a rieku nevidno.

Popri Tise, nesplavnej

Následne som vyšiel na maďarské okresky a zas sa to pokazilo. Však usúďte sami.

Cesty v Maďarsku, asi lepšie ísť po štrku po kraji

Po tom čo ma maďarské okresky vyhrkali a maďarské psy okúsali moje tašky, som konečne uvidel hraničný prechod. Po 180 km som na hraniciach. Mám trošku stres, no predbieham zápchu aút, odovzdávam občiansky a už som v krajine psov, oslíkov, medveďov, Transfagarasanu, rumunských leiov a ústia Dunaja. Rumunsko má taktiež druhú najväčšiu budovu – Parlament (najväčšia budova je americký pentagon). Rumunsko má jednu z najväčších železničných sietí na svete. Aj napriek tomu, ak chcete zobrať bicykel vo vlaku tak buď prvý alebo posledný vozeň a celú dobu stojíte v uličke pri bicykli. Lístok na bicykel je ideálne kupovať vo vlaku lebo sa dá zjednávať cena. Na vstup do Rumunska nepotrebujete pas, stačí občiansky, keď idete bicyklom tak sa pravdepodobne dostanete aj bez občianskeho 😀

Hranice s Rumunskom a zápcha

V dedine Atea, ma opäť naháňa pes, až pri bránach kempu prestane. Celkom mi pomáhajú autá, ktoré vždy, keď sa chystá ma rafnúť do nohy, prejdú popred neho a trúbia. Nakoniec to vzdal a ja som v kempe.

Možno sa s tou bielou šelmou aj skamarátime

Rozkladám si tu stan, nechávam v ňom veci a idem obzrieť Satu Mare. Mimochodom, kemping Kentaur v Atei je ozaj slušný, síce je to farma, ale čo sa týka vybavenia je na veľmi vysokej úrovni. Cena je myslím 7 eur a ozaj za túto cenu dostanete pomerne dosť.

Zakempený v Rumunsku

Cesta do Satu Mare je rovina. Fascinujú ma kamene pri ceste, ktoré označujú vzdialenosť do ďalších miest. Rumuni jazdia jak blázniví, ale som šťastný, že som v tejto krajine, tak fakt, že tu jazdia asi 150 km/h na okreskách ma nejak nerozrušuje.

Z pohľadu bežného turistu, si myslím, že Satu Mare nemá moc čo ponúknuť. Áno, je tu pekný kostolík, Central park (áno tak sa to vážne volá) – fontána + asi 20 stromov. Priamo centrum vyzerá dosť divoko, síce tadeto vedie asi jediná cyklotrasa v Rumunsku, no nepôsobí na mňa nejako útulne. Páči sa mi stará ošarpaná budova s digitálnymi hodinami na vrchole.

Centrum Satu Mare
Hodiny na vrchole tejto budovy ma fascinujú

V Satu Mare si robím ešte večerný nákup a pomaly idem späť do kempu. Dnes to už tak či tak bude cez 200 km. Už ma bolia nohy. Každopádne cieľ, ktorý som si vytýčil, a to prísť do Rumunska, som splnil. Už ma čaká len cesta domov cez celé Maďarsko, ale o tom už v ďalšom článku. Rumunsko som spoznal ozaj len pri hraniciach, no zážitok to bol veľmi intenzívny (vďaka rozzúreným psom, rozbitému sklu v strede cesty, divokej jazde) a preto som si povedal, že sem sa chcem ešte vrátiť.

Rumunský oslík na záver

GPX súbor:

Na skok do Rumunska Na skok do Rumunska Na skok do Rumunska

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy

Vodná nádrž Zemplínska Šírava je jedna z najväčších a najteplejších vodných plôch na Slovensku. Počas minulého storočia, to bolo dokonca jedno z najobľúbenejších rekreačných stredísk. Aktuálne je pohľad na Zemplínsku Šíravu smutný. Všetci dovolenkári sa aktuálne tlačia k moru a tak pri Šírave, aj počas „high season“ nájdete len zopár karavanov. Stánky sa otvárajú len keď je tu festival a cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy je len na úseku cca 5 km, aj keď podľa máp, je celý okruh cyklotrasou. No skrátka zašlá sláva socializmu. Každopádne na východe je množstvo nádherných miest a o týchto miestach sme napísali samostatný článok.

38

Počet kilometrov

208

Výškové metre

1

Čas

Michalovce – Kamenec

Môj začiatok cyklovýletov na východe Slovenska vždy začína v dedine Palín (cca 11 km od Michaloviec), no pre účely tohto výletu, budem považovať za začiatok cesty most pri Laborci a Obchodnej akadémii na začiatku (konci) Michaloviec. Fotím Laborec, ktorý preteká celým Zemplínom a smerujem krížom cez Michalovce. Prechádzam popri kasárňach a vchádzam do mesta. Michalovce sú síce mestom kruháčov, no pri ceste na Šíravu obídete len jeden. Dokonca sem tam, sa ukáže aj nejaká zelená cyklotrasa.

V Michalovciach sem tam aj po cyklotrase

Na kruháči odbáčam vpravo na dvojprúdovku. Táto cesta vedie prakticky cez všetky známe strediská a až za nimi sa potom zase zbehnú pruhy do jedného. Ide o pomerne frekventovanú cestu, pri Michalovciach je ešte široká krajnica, no od Primestskej krajnica chýba. Tento úsek cesty je aj trochu kopcovitý, ale nič strašne. Kopce však zabezpečujú krásne výhľady na Šíravu a Viniansky hrad. Prechádzam okolo odbočky na Vinné. Ak máte viac času, tak určite odbočte a vybehnite kuknúť Viniansky hrad a Vinianske jazero. Pre vrchárov odporúčam vyjsť na Pirnagov vrch od Vinného – síce rozbité ale zjazdné aj na cesťáku.

Dvojprúdovka a v pozadí na kopci Viniansky hrad

Ja pokračujem ďalej ku Medvedej hore. Nepríjemné stúpanie, ozaj dokáže vytrápiť. Aj keď má len zopár stoviek metrov, tak vždy ma rozbije. Obchádzam Thermal park Šírava a zastavujem sa na Kamenci. Toto bolo kedysi ozaj obľúbené stredisko, kde sa koncentrovalo obrovské množstvo ľudí. Dnes to zýva prázdnotou, stánky sú opustené, na zemi je rozbité sklo, no celé zle.

Kamenec
Kamenec pláže a mólo

Kamenec – Jovsa

Cesta za Kamencom sa zbieha do jedného pruhu a až po Jovsu sa ide po ceste. Každopádne v porovnaní s prvým úsekom cesty, tadeto prejde len zopár áut. Klokočov – pútnicke miesto. V Klokočove v roku 1670 počas kuruckých vojen, sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu a keď sa vojaci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň kostol podpálili, no ikona zostala nepoškodená. Pre veriacich veľmi významné miesto.

Za Klokočovom mi vletela osa presne medzi prilbu a okuliare a samozrejme, že ma musela štipnúť. Dúfam, že teraz spuchnem. Prichádzam do Kusína, zastavujem a s pomocou mobilu vyťahujem žihadlo z hlavy. Bolí to, ale zatiaľ moc nepuchnem a tak idem ďalej. Jovsa ma víta krásnym spevom vtáčikov. Pre zdatnejších, odporúčam ešte výlet na Morské oko cez Remetské Hámre. Ale pozor, táto zachádzka vie pridať cca 40 km (20 tam, 20 späť). Každopádne stojí za to.

Morské oko – pre zdatnejších aj so stúpaním

Jovsa – Lúčky cyklotrasa

Keďže nejdem na Morské oko, tak bočím vpravo, prechádzam cez dedinu a za dedinou vychádzam na jediný úsek skutočnej cyklotrasy. Takej tej, na ktorej stretnete len korčuliarov, cyklistov a zaľúbené páriky. Užívam si pocit, že obchádzam Šíravu po hrádzi a necítim späťák na mojom pleci. Výhľady sú tu krásne, chvíľu aj oddychujem. Len chýba tu prístrešok a povrch sa tiež už postupne rozpadá.

Hrádza pri Šírave

Na konci hrádze, blízko Lúčok, je aktuálne rybárska súťaž. A tak opäť zosadám a pozerám ako miestny rybár vyťahuje sumca. Neviem, či to tu ešte platí, ale myslím že tu platí pravidlo chyť a pusť. Každopádne teraz je tu súťaž a tak sa ryba len odváži a putuje späť.

Rybárska súťaž

Prichádzam do Lúčok a dávam si Kofolu. Rozprávam sa s domácimi a vravia mi, že cyklotrasa okolo celej Šíravy sa plánuje už dobrých 20 rokov. Až na 5 km úsek, ktorý ešte postavil minulý režim, nie je postavené nič. Tak dúfam, že toto 20 ročné plánovanie stálo minimálne 20 miliónov, ktoré sú poctivo rozkradnuté.

Lúčky – Michalovce

Z Lúčok do Michaloviec idete po frekventovanom hlavnom ťahu. Domáci mi odporúčili ísť do Hažína a stadiaľ do Zalužic. No sú to len poľné cesty a tak na cesťáku sa radšej vyberám po hlavnej. Táto cesta je ozaj frekventovaná. Non-stop ma predbiehajú kamióny a iné ťažké vozidlá. Aspoň, že tu je krajnica na ktorej sa dá schovať. Tento úsek je ozaj nezáživný, Šírava je schovaná za pásom stromov. V Zalužiciach sa dá vyjsť na hrádzu, ktorá však má 1 km. Čiže vhodné len na prechádzku.

Z Lúčok do Michaloviec už len po hlavnej

Prichádzam opäť k mostu do Michaloviec a zamýšľam sa nad cyklovýletom okolo Zemplínskej Šíravy. Tento okruh má cca 40 km a minimálne prevýšenie. Ideálny cyklovýlet. No, ani nie. Síce na rozdiel od okruhu Neusiedler See aspoň vidíte jazero a tak je sa čím kochať, každopádne bicyklovať po hlavných ťahoch ozaj nie je bezpečné. Ozaj bezpečný je len cca 5 km úsek Z Jovsy do Lúčok. Všetko ostatné sa ide po cestách. Obzvlášť Lúčky – Michalovce je hlavný ťah na Ukrajinu a tak áut a kamiónov je tu neúrekom. Ak máte chuť obísť na bicykli ikonické jazero, odporúčame skôr okruh okolo Balatonu.

Laborec

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy – Oplatí sa ísť ?

Priznám sa, že neviem. Šírava je moja srdcovka a musím sa priznať, že tento okruh som absolvoval už asi 50 krát a asi ho absolvujem aj 51krát. Ale keď sa pozerám z pohľadu človeka, ktorý si chce užiť cyklovýlet s rodinkou, tak to asi nie je najlepší nápad. V jazere sa (pokiaľ viem) nedá kúpať a tak musíte sa kúpať v bazénoch vedľa jazera. Prakticky všetky strediská okolo Šíravy sú zanedbané, ako keby stadiaľto odišiel život. Sem tam nejaký festival. No nie je to, čo to bývalo. Cyklotrasy prakticky žiadne (až na 5 kilometrový úsek Jovsa – Lúčky), altánky na odpočinutie žiadne, aspoň, že tu sú nejaké tie pamiatky. Vinné, Klokočov, Morské oko a aj samotná Šírava sú čiastočné náplaste, za absolútne nezvládnutú infraštruktúru. Každopádne Šírava je srdcovka, jednoducho asi nie je racionálny dôvod, prečo by ste mali prísť na (cyklo)dovolenku sem. Ja sem chodím preto, lebo ma sem ťahá srdce.

Štúrovo Bratislava bicyklom

Štúrovo Bratislava Bicyklom

V čase keď píšem tento článok prebieha v Maďarsku Giro, pričom cieľ prvej etapy je vo Vyšehrade, čo je len pár kilometrov od Štúrova. A tak som si povedal, že skúsim prísť zo Štúrova až domov. Zostalo mi niekoľko stoviek forintov a tak bola aj motivácia vydať sa na túto cestu.

173

Počet kilometrov

302

Výškové metre

6

Čas

Štúrovo je poslednou obcou, ktorá sa nachádza na území Slovenska pri toku Dunaja. Jej protipól na druhej strane Dunaja, v Maďarsku je Ostrihom. Ide sem priamo vlak z Bratislavy. Ako študent ma vlak vyšiel asi na 3 alebo 4 eurá, čiže nič a za hodinku a pol som už v Štúrove. Vlak ma vyhadzuje cca 5 km od mesta a tak musím prežiť, že časť cesty je po hlavnej (to ešte neviem čo ma čaká v Maďarsku). Prichádzam ku Dunaju a vidím krásnu „Esztergomi Baziliku“. Krásny chrám týčiaci sa nad Dunajom. Robím ikonickú fotku a cez most prechádzam do Maďarska.

Opäť si uvedomujem, aká neskutočná výhoda sú otvorené hranice bez kontrol a iných formalít. Prichádzam do centra Ostrihomu a takticky si nepozerám mapu. A tak ku Bazilike idem úzkymi schodmi a bicykel nesiem na chrbte. Aj keď mám moju RC500 ozaj rád, tak váha je ozaj problém. A tak nesiem ako cyklokrosista bicykel na chrbte. Z Baziliky je krásny výhľad na Dunaj, Štúrovo.

 Pred Bazilikou sa fotím podobne ako ostatní turisti. Z Baziliky už schádzam po klasickej hlavnej ceste (omnoho lepšie než schody) a rozhodujem sa, či pôjdem cez Maďarsko alebo Slovensko. Na Slovensku ževraj treba ísť cca 20-30 km po ceste a potom už vyjdete na cyklotrasu. Z tohto dôvodu sa rozhodujem ísť cez Maďarsko. Za Štúrovom očakávam cyklotrasu, ale cyklotrasa nikde. Idem po frekventovanej ceste, ktorá je značená (aj značkami, nielen mapou) ako Eurovelo 6. Trošku som sklamaný a mám stres, lebo tu jazdia ako blázni. Pred Tátom sa konečne napájam na cyklotrasu, ktorá je podrytá koreňmi, ale tak stále lepšie ako nič.

Až do Sutto ide cyklotrasa, niekde lepšia, niekde horšia. Ale aspoň nejdem po ceste. V dedinách ma okrem čabajky a železničných priecestí nezaujalo nič. Železničné priecestia s malými závorami sú ozaj unikát.

Za Sutto sa cyklotrasa mení na čistý tankodrom až vyúsťuje na ceste. Cesta je rozbitá, s dierami a množstvom kamiónov. Keď vidím značku Eurovelo 6 pri ceste, tak sa mi chce plakať, že toto niekto klasifikuje ako medzinárodnú cyklotrasu s Európskym štandardom. Prechádzam cez Neszmely a Dunaalmas stále po hlavnej. Za týmito dedinami ide už posledný úsek do Komáromu. Oficiálne tam cyklotrasa nie je, ale už popri ceste je natiahnutý asfalt a stále sa na ňom robí, ale po toľkom strese som si povedal, že už kašlem na to a idem po cyklotrase, ktorá oficiálne ešte nie je cyklotrasou ale raz bude a bude to super.

Niekde je to lepšie, ale to je skôr výnimka

Prichádzam do Komáromu (slovenský náprotivok Komárno) a sledujem čo sa deje na benzínkach. Zastropovaný benzín na 1,27 eura prilákal množstvo Slovákov. Na benzínkach sa tvoria ozaj dlhé rady. Cez most do Komárna je taká zápcha, že stredom cesty predbieham kolónu asi 100 áut. Z mostu schádzam na Alžbetin poloostrov a dávam si oddych. Cca 60-70 km je zamnou.

U domácich si napúšťam vodu a som rád, že už ma čaká len 100 km parádneho asfaltu do Bratislavy. Maďarská časť ma ozaj vytrápila, väčšina cesty ide po hlavných cestách s minimom cyklotrás a tam kde je cyklotrasa, tak je rozbitá. Nabudúce keď pôjdem, tak to určite vezmem po Slovenskej strane aj za cenu 20 km úseku po hlavnej. Stále lepšie než Maďarsko.

Z Komárna už len takto

Úsek z Komárna do Bratislavy už nebudem popisovať v tomto článku, lebo sme o ňom už napísali samostatný článok. Každopádne len dodám, že na tomto úseku až na možno 1 km idete po luxusnom asfalte, cez krásnu prírodu a od Gabčíkova priamo popri Dunaji. Ja som podcenil stravu (len 2 proteínové tyčinky) a tak pri Šamoríne ma vyplo, ale nejak som to už dokrútil.

Cesta zo Štúrova do Bratislavy je cca 170 km výlet s množstvom pekných miest, ktoré možno popri ceste vidieť. Je to prakticky celý úsek Eurovelo 6 na Slovensku. Ako som už spomenul vyššie, maďarský úsek bol ozaj trápením a nabudúce to vezmem po slovenskej strane. Na záver by som možno dodal, že Dunaj vidíte v Štúrove a potom až v Komárne, preto maďarský úsek nie je zaujímavý ani čo sa týka výhľadov. Každopádne som rád, že som to dal, ale cez Maďarsko som šiel posledný krát.

GPX súbor:

Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom

Najkrajšie miesta na východe Slovenska

Najkrajšie miesta na Východe Slovenska

Legendárny citát znie: „Na východe nič nie je.“ A tak sme sa rozhodli spolu s priateľkou overiť tento výrok. Prebicyklovali/prechodili sme stovky kilometrov krásnym východným Slovenskom a v nasledujúcich riadkoch vám predstavíme miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a ktoré môžeme jednoznačne zaradiť medzi najkrajšie miesta na (východe) Slovenska.

Naše putovanie bude obmedzené na úplný východ – rozumej od Košíc a Prešova na východ. Áno, opomenúť Tatry, keď sa bavíme o krásach východu je trošku hriech, ale o Tatrách toho už bolo napísaného kopec a tak vám predstavíme tie menej poznané cyklistické/turistické ciele.

Budeme radi, keď nás budete sledovať na Facebooku a Instagrame.

NP Poloniny

Poloniny sú jednoducho láska. Cez Poloniny som bicykloval ešte v časoch, keď cez tento kraj prešlo minimum áut. Postupne sú Poloniny viac a viac navštevované, každopádne, stále patria k miestam, ktoré patria k tým menej prebádaným. Mrzí ma trošku, že v Poloninách som často na bicykli, no na turistiku sa akosi nikdy nenájde čas, a tak som nevidel Kremenec a ani Via Rustica.

Neklamný znak toho, že vstupujete do tohto trošku zabudnutého NP.

Drevené kostolíky

Tieto kostolíky sú absolútnym unikátom a v divokej prírode Polonín dotvárajú celkovú úžasnú atmosféru tohto národného parku. Je ich pomerne dosť (Jalová, Topoľa, Ruský Potok, Uličské Krivé atď) a mimo NP Poloniny sa dajú nájsť aj v Ublianskej doline, prípadne v okolí Vihorlatu. Miniatúry drevených kostolíkov v Uliči sú taktiež niečo, čo človek musí vidieť.

Drevený kostolík Jalová
Miniatúry kostolíkov v Uliči

Vodná nádrž Starina

Najväčšia nádrž na pitnú vodu na území SR sa týči na začiatku kľukatej cesty smerujúcej do Uličskej doliny. Najkrajší výhľad na ňu budete mať z rozhľadne (cca 200 metrov nad cestou) alebo z Gazdoráňu. V okolí priehrady viete stále nájsť pozostatky vysťahovaných dedín Dara alebo Smolník. Taktiež je tu začiatok turistickej cesty ku Via rustica.

Rozhľadňa nad Starinou

Nová Sedlica

Najvýchodnejšia obec na území SR je jednoducho „must see“. Už len cesta ku tejto obci cez Uličskú dolinu je proste niečo, na čo človek nikdy nezabudne. V dedine je domček deduška Večerníčka, zastávka „konečná“ a krásna príroda.

Odfotiť sa pri značke je úplny základ

Nočná obloha

Toto je jednoducho unikát a v dnešnom „presvetlenom“ svete, patria Poloniny k jednému z mála miest kde viete krásne vidieť našu mliečnu dráhu.

stars, sky, night-1845140.jpg
Takúto oblohu vidieť v dnešnej dobe je unikát

CHKO Vihorlat

Vihorlat je bližšie k Palínu (tu mám východisko výletov), a tak tu trávim podstatne viacej času. Vihorlat, mimo toho, že to bola kedysi sopka, má aj množstvo turisticky zaujímavých cieľov.

Sninský kameň

Alebo po východniarsky Šninsky kameň je cca 2 hodinová túra z Morského oka. Posledný úsek na kamene sa lezie po rebríkoch, no stojí to za to. Vstup do Uličskej doliny, Ublianska dolina, Snina, Morské oko a iné krásne miesta sa vám ukážu, keď dosiahnete vrchol Sninských kameňov.

Výhľad zo Sninského kameňa na Morské oko a na CHKO Vihorlat

Vihorlat

Vrchol, ktorý sa nachádza na vojenskom území je každoročným ťahákom množstva turistov, hlavne prvého septembra, pretože v tomto období sa tu koná spoločný výstup a dá sa autom vyjsť ku „koniarni“ a stadiaľ to už je len chvíľka. Výhľady ? Úchvatné, veď posúďte sami.

Výhľad z Vihorlatu na Zemplínsku Šíravu

Viniansky hrad

Hrad aktuálne prechádza rekonštrukciou a dobrovoľníci sa ho snažia zachrániť. Táto pamiatka týčiaca sa nad Vinným poskytuje mimo historickej hodnoty, krásne výhľady na Šíravu, podobné tým z Vihorlatu.

Morské oko

Mimo toho, že toto je moje obľúbené stúpanie v Vihorlatských vrchoch, tak Morské oko ako sopečné jazero je priezračné ako chorvátske more. Okolo jazera vedie turistický chodník. Ku jazeru sa bez problémov dostanete aj na cestnom bicykli. V poslednej dobe sa však čím ďalej, tým viacej hovorí o tom, že by tu mala byť výstavba. Verím, že sa tomu zabráni.

Morské oko

Opäť drevené kostolíky

V oblasti Uličskej, Ublianskej doliny a v okolí Vihorlatu, je nespočetné množstvo takýchto unikátnych pamiatok. Dokonca v Ruskej Bystrej sa nachádza aj UNESCO kostolík, fotku tohto Unesco kostolíka som stratil a tak prikladám aspoň fotku kostolíka z Kalnej Roztoky.

Lom Beňatina

Tento zabudnutý lom je pretkaný množstvom legiend. Na jednej stene tohto lomu je pomerne zreteľne vidieť veľrybu. Nevieme, či tam žila, ale kto vie, na východe je možné všetko 🙂 . Taktiež, v časoch prevádzačstva/pašovania sa ževraj v okolí tohto lomu dohadoval biznis a aj veci s tým súvisiace. (Zdroj: domáci z Podhoroďu, Beňatiny a Inoviec)

Lom Beňatina

Východoslovenská nížina

Zemplínska šírava

Keď už človek cestuje Zemplínom tak obísť Zemplínsku šíravu je hriech. Druhá najväčšia vodná priehrada na Slovensku je ideálnym miesto na rekreáciu, cykloturistiku a taktiež je veľmi vďačným východiskom pre turistiku. Medzi rekreačné strediska na Šírave patrí napríklad Primestská, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec a ďalšie.

Krátky úsek hrádze pri Šírave

Senianske rybníky

Senianske rybníky patria medzi najvýznamnejšie lokality na pozorovanie rôzneho druhu vtáctva. Okolo rybníkov je viacero rozhľadní s úžasnými výhľadmi. Najlepšie sa k týmto rybníkom dostanete buď zo Senného alebo z Iňačoviec. Dá sa ísť na bicykli (horskom) ale aj pešo.

Lanový Most Ptrukša

Rozkývaný a veľmi starý most, prepajajúci Ptrukšu a Boťany je schovaný v divokej prírode pri Latorici. Je blízko ukrajinských hraníc, a tak je možné že narazíte na pohraničnú stráž. Ja som stretol pohraničiarov v čase, keď desiatovali a boli extrémne milí, normálne mi zlepšili deň.

V Ptrukši mi stúpol adrenalín

Kamenný most svätého Gottharda – Leles

Zabudnutá gotická pamiatka zo 14. storočia pri obci Leles. Veľa turistov tu nenájdete, no aj tak ide o úžasnú stavbu, ktorú jednoducho musíte vidieť keď sa motáte po juhovýchode Slovenska.

Stredoveký most pri obci Leles. Bicykel je opretý o most v Lelesi.

Trojmedzie UA/SK/HU + pláž pri Tise

Ide o menej populárne trojmedzie – v porovnaní s Kremencom v Poloninách, no aj toto má svoju atmosféru. Úplne krásne vystihuje celú východoslovenskú nížinu. Najlepšie sa sem dostanete cez Malé Trakany. Pláž pri Tise mi pripomína pláže v Taliansku a v čase keď som tadeto cestoval som aj mal teplú vodu na kúpanie. Ku trojmedziu vedie poľná cesta. Až hraničné kamene Vás upozornia že opúšťate Schengen a EÚ.

Pláž pri Tise
Trojmedzie aj s hraničnými kameňmi

Tokaj a okolie

Najnižší bod Slovenska – Klin nad Bodrogom

Keď sa povie Gerlach, tak každý vieme o čo ide. Ale keď vám poviem Klín nad Bodrogom, tak asi Vám to nič nepovie. Pritom v tejto dedine je najnižší bod na území Slovenskej republiky. S nadmorskou výškou len 94 m.n.m. máte istotu že cestou späť pôjdete do kopca (aspoň trošku). Opäť, na tomto mieste je dokonalá atmosféra. Tiché miesto, udržiavané s možnosťou parkingu.

Vinohradnícka oblasť Tokaj

Celá oblasť vrátane rozhľadne je krásna. Obzvlášť keď cestujete po ceste číslo 79 je výhľad na celú túto oblasť ohromujúci. Až neuveriteľné ako sa tu darí viniciam. Určite odporúčam ochutnať víno a ísť sa pozrieť na rozhľadňu. Táto oblasť je veľmi cycling – friendly, a teda určite si na výlet pribaľte aj bicykel.

Nádherný výhľad na vinice z rozhľadne na Tokaji.
Výhľad na vinice z rozhľadne

Rozhľadňa na Tokaji

Túto dominantu vinohradníckej oblasti Tokaj asi netreba nejako výnimočne predstavovať. Výhľad z nej je krásny. Celú oblasť máte ako na dlani. Najlepšie sa k nej dostanete z Malej Tŕne.

Rozhľadňa Tokaj

Minerálny prameň Ladmovce

Tento prameň nie je ničím výnimočný, mne sa len páčila atmosféra, ktorú toto miesto vyžarovalo. Na prvý pohľad som si toto miesto zamiloval a určite si sem ešte dobehnem niekedy dočapovať „železnatú“ vodu.

Lom vo Veľatoch

Opäť jeden z kategórie lomov, ktoré pravdepodobne nepoznáte. Nachádza sa medzi obcami Michaľany a Veľaty. Lom nájdete cca 1 km od hlavnej cesty, len nechoďte sem keď je po daždi. Podklad je nejaký íl alebo neviem čo to je zač, každopádne, tak sa to lepilo na kolesá, že som bicykel niesol na chrbte a nohy som mal po kolená jak v sádre.

Ostatné

Domaša

Na Domaši som bol zatiaľ len raz, hlavne kvôli tomu, že z Palína sa sem dá dostať len po hlavných ťahoch a vidina toho, že ma olízne späťák kamionistu ma moc neláka. Každopádne ide o obľubené rekreačne stredisko blízko Vranova nad Topľou.

Gejzír Herľany

Gejzír Herľany je síce už trošku ďalej od Zemplínu a okolia, no aj tak ide o výnimočnú atrakciu, ktorú nájdete tesne pred stúpaním na Dargov. Cesta sem ide otrasná, no gejzír stojí za to.

Jazyk

Nejde ani tak o pamiatku, no prvé roky strávené na východe som sa cítil ako v Nemecku. Nerozumel som absolútne nič. Bandurky, garadiče, šnitzel (nie, nie je to rezeň, je to fašírka), bľacha, ic do guty a iné. Proste som nerozumel nič, no super je, že keď vidíte babku jak vám urobí fajne domáce holúbky, tak jednoducho nepotrebujete vedieť jazyk.

Na východe nič nie je ?

Nejdem sa tu pasovať za cestovateľa, ktorý precestoval celý východ, každopádne miesta, ktoré som precestoval sú jednoducho úžasné a pre mňa, jedny z najkrajších na Slovensku. Kombinácia veľmi milých ľudí, krásnej prírody, zabudnutých pamiatok, azúrových jazier, lacného piva a rozmanitosti terénu ponúka (minimálne mojej) duši maximálny pocit pokoja a šťastia.

Verím, že sa tento článok dostane ku každému, kto pochybuje „či niečo na východe je“. Áno je a je tu toho veľa, len netreba byť pohodlný, treba sadnúť na bajk, prežiť 8 hodinovú cestu vlakom z hlavného mesta a otvorí sa človeku iný svet.

Tento zoznam najkrajších miest na východe určite nie je vyčerpávajúci a existuje množstvo miest, ktoré sme v tomto článku neuviedli, resp. ktoré sme neprecestovali. (Najmä Bardejov a okolie, na to sa chystám tento rok) Každopádne snažili sme sa vytiahnúť tie najkrajšie, prípadne, také ktoré majú dychberúcu atmosféru. Ak máte tipy na iné miesta, ktoré sa oplatí na východe vidieť, určite nám dajte vedieť 🙂

Ak Vás zaujali naše články, tak si môžete prečítať napríklad o našom bikepackingovom dobrodružstve vo Viedenských Alpách alebo o okruhu okolo Balatonu.

Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska

Bicyklom okolo Balatonu

BICYKLOM OKOLO BALATONU

Nápad ísť bicyklom okolo Balatonu bol úplne spontánny, neplánovaný a geniálny. Štvordňový výlet okolo maďarského mora sme zrealizovali v Marci 2022 – málo učenia, krásne počasie, bezvetrie a lacné ubytko. Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má len cca 220 km. Aktuálne fotky z našich výletov nájdete na našom Instagrame a Facebooku.

1. deň Bratislava – Balatonfured

Bratislava – Veszprém

Keďže išlo o prudko spontánny výlet, Maťa ku mne prišla večer a aby sme sa aj trochu vyspali, tak sme mali 2 hodiny na naplánovanie výletu, kúpu lístkov na maďarské vlaky, booknutie ubytovania, prípravu bicyklov na dlhšiu cestu a zbalenie sa. Bola to celkom výzva, no nakoniec sme všetko stihli. Konkrétne tipy a rady týkajúce sa dopravy, ubytka a iného sme zhrnuli na konci článku.

V štvrtok o 7mej ráno sadáme na bicykle v Bratislave a smerujeme do Hegyeshalomu. Prečo do Hegyeshalomu ? Medzištátne vlaky sú drahé a idú zbytočne dlho a tak som rozhodol, že musíme zájsť do najbližšieho železničného uzla v Maďarsku. Po Maďarsku ideme ako študenti so zľavou 50% a tak úsek Hegyeshalom-Gyor-Veszprém nás aj s bicyklom stojí necelých 5 eur. Keby idete cez Budapešť, je to podstatne drahšie. Dali sme si dve hodinky na cestu do Hegyeshalomu, je to cca 35 km od Bratislavy a s plne naloženými bicyklami sú dve hodiny tak akurát. Sadáme do vlaku a po necelých 3 hodinách sme vo Veszpréme.

Stanica v Hegyeshalome
Veszprém – Balatonfured

Vlak do Veszprému je zážitok. Vlak z minulého storočia ide v priemere tak 40 km/h cez kopcovitý úsek, pričom pri Veszpréme, na niektorých úsekoch cez mosty, až zastaví. Vystupujeme. Vo Veszpréme ideme po cyklotrase do centra. Fotíme sa pri tabuli #2023 Veszprém a ja nechápem, prečo tam je 2023. Na Facebooku mi ostatní cyklisti vysvetlili, že je to kvôli tomu, že v roku 2023 bude Veszprém Európskym mestom kultúry.

#2023 Veszprém

Prechádzame cez centrum hore ku“Veszprémi Vár“. Hradné námestie je pomerne vysoko nad mestom a tak z každej strany máte výhľady na mesto, no Balaton z Veszprému neuvidíte. Samotné nádvorie je veľmi pekné – dýcha historickou atmosférou, avšak teraz je rekonštruované, tak to trošku kazí dojem. No aj napriek tomu, že Veszprém je aktuálne v rekonštrukcii, sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme ho navštívili. Veszprém je veľké mesto a tak si pre istotu kupujeme večeru (je tu Lidl, Tesco, Spar), keďže nie sme si celkom istí, či obchody s potravinami budú v tomto ročnom období a poobede v jednotlivých dedinkách okolo Balatonu otvorené.

Centrum Veszprému

Z Veszprému vychádzame pokrútenou cyklotrasou, ktorá prechádza cez nejaké logistické centrum, no treba povedať, že po ceste sme nemuseli ísť. Všade sú cyklotrasy. Za logistickým centrom nás dokonca víta úplne nový asfalt. Veszprém je mesto nad Balatonom a tak v podstate celú cestu z Veszprému ku Balatonu len klesáte. Ja si kazím deň tým, že myslím na to, že tento kopec budeme musieť vyšľapať cestou späť.

Luxusné cyklotrasy

Prechádzame cez Felsoors a stále klesáme, cyklotrasa sa stáča vľavo a ťahá nás do Alsoors. Tesne pred Alsoorsom zastavte a choďte sa pozrieť na rozhľadňu Somlyó-hegyi kilátó. Výhľad je ozaj parádny. Až po poloostrov Tihány vidíte krásný azúrový Balaton. Bicykle sme zamkli v lese, pretože táto rozhľadňa je cca 300 metrov od cesty, ale tak to sa v pohode dá zvládnuť.

Výhľad z rozhľadne
Rozhľadňa, blízko cesty

Silnejúci vietor nás vyháňa z rozhľadne a tak sa spúšťame k Balatonu. Celkom som prekvapený, že Balaton je ozaj čistý a musím povedať, že maďarské more na nás urobilo ozaj parádny prvý dojem. Pri Balatone si dávame takú skorú večeru a počas tejto idylickej večere na mňa zaútočila labuť. V živote by som nebol povedal, že tieto zvieratá sú také agresívne.

Labute, agresívne to zvieratá

Popri Balatone po parádnych cyklotrasách ideme smerom na západ až prichádzame do Balatonfuredu. Tu končíme dnešnú časť výletu a spíme v apartmáne na konci dediny. Balatonfured vyzerá ako ozaj veľké „letovisko“, cítim sa čisto ako v Chorvátsku/Taliansku.

Vynovené značenie je tiež paráda

2. deň Balatonfured – Keszthely (Hevíz)

Balatonfured – Badacsonytomaj

Z Balatonfuredu vychádzame ráno a ešte je celkom sviežo. Smerujeme ku poloostrovu Tihány. Kvalita cyklotrás sa zhoršila, cyklotrasy sú podryté koreňmi a sem tam sú aj rozbité. Favorit aj Matin Peugeot dostávajú zabrať. Pri polostrove Tihány sa zastavujeme pri levanduľových poliach. V marci to vyzerá veľmi depresívne, no v lete to musí byť krásne.

Levandulové polia

Za polostrovom Tihány nás začína trošku trápiť vietor, no aspoň kvalita cyklotrás sa na chvíľu zlepšila. Výhodou tejto „severnej“ časti Balatonu je, že cyklotrasa nás stále ťahá k jazeru a tak si užívame výhľady, sem tam odbehneme aj na pláž. Omnoho lepšie ako pri Neusiedler See, kde ani neviete, že obchádzate jazero.

Oddych pri vode

Prechádzame cez množstvo dedín začínajúcich na „Balaton“, Balatonudvári, Balatonakali, Balatonszeped a množstvo ďalších. Cyklotrasy sa zhoršujú, korene, rozbité úseky, jamy. Normálne som rád, že som nezobral cesťák, pretože tu by dostal zabrať. Zrenovovaný Favorit so širšími plášťmi to zvláda úctyhodne. Zastavujeme v Zánke. Priamo pri cyklotrase je múzeum vojenskej techniky. Väčšinu techniky vidno z cyklotrasy. Google recenzie nás presvedčili, že toto miesto sa neoplatí navštíviť a tak len zvonka fotím vrtuľník, stíhačku a raketu.

Múzeum vojenskej techniky

Po rozbitých cyklotrasách prichádzame do Badacsonytomaj. Na mape sa mi toto miesto zdalo ako nevýrazná dedinka, no keď sme zašli hlbšie do centra dediny tak nás ohúril krásny kostol týčiaci sa pod vinicami. Obedujeme nejakú maďarskú paštétu. Maďari majú ozaj veľmi chutné tieto paštéty, len problém je, že v obchode netušíte, čo kupujete.

Kostol v Badacsonytomaj
Badacsonytomaj – Keszthely

Z Badacsonytomaj prechádzame cez vinice, ktoré nás trápia neustálym stúpaním a klesaním až ku hradu Szigliget. Úsek okolo viníc je fajn aspoň v tom, že sme ozaj vysoko nad jazerom a tak kvapky potu sú kompenzované krásnymi výhľadmi. Ozaj ten Balaton vyzerá ako more. Pod hradom Szigliget je malá kaviareň, kde nechávame pripnuté bicykle aj s batožinami. Čašníčka s kávou v ruke nás uisťuje, že sa nemusíme báť o veci. Kráčame asi 200 metrov hore kopcom a sme pri vstupe. Vstup vychádza na 1000 HUF (cca 2,7 eur) a určite sa oplatí zaplatiť. Hrad je udržiavaný, ozaj vidno, že sa tu o to starajú. Výhľady sú ešte krajšie. Strmými schodmi stúpame až na hradby, kde si sadáme a kocháme sa krásnym Balatonom.

Z hradu schádzame po mačacích hlavách a cez úsek močiarov vchádzame do poslednej dnešnej fázy. Cyklotrasy opäť vyzerajú lepšie. Parádny povrch cyklotrás nás vedie pozdĺž brehov jazera až do Keszthely. V Keszthely prichádzame na mólo s výhľadom na celé jazero. Oddychujeme. Po chvíľkovom oddychu prechádzame popri nápise Keszthely do centra. Centrum pekné, ale ničím výnimočné. Kaštieľ to už je iná reč, veď posúďte sami.

3. deň Keszthely – Siófok

Keszthely – Szántód

Budíme sa v Hevízi (čo je asi 7 km od Keszthely), balíme veci, raňajkujeme a sadáme na bicykle. Ubytovanie v Hevízi sme vybrali hlavne kvôli cene. Hevíz je o 50% lacnejší v porovnaní s Keszthely. Cez Keszthely prechádzame svižne a opäť sa pripájame na cyklotrasu „Balaton Korut“. Od Keszthely nás čaká cca 15 kilometrový nezáživný úsek pomedzi polia a rákosie. Podobne ako pri Neusiedler See – bez výhľadov. Jáj a ešte ma strašne nasierajú železničné priecestia v Maďarsku. Maďari na každom priecestí pre cyklistov drbli takúto húsenicu, ktorú sa nedá obísť bez toho aby ste zosadli z bajku. (áno táto na foto sa dá obísť po ceste, no väčšina sa nedá)

Po 15 km prídete do Balatonberény a čaká vás asi 90 km cez sústavne zastavanú oblasť. Včera sme išli po rozbitých cyklotrasách, no dnes prechádzame po vedľajších ťahoch v dedinách. Nemusíte sa báť, za celý deň sme stretli asi 5 áut. Tým, že prechádzame cez zastavanú oblasť, tak už aj výhľady sa strácajú. Keď chceme vidieť jazero musíme ísť k brehu. Prechádzame cez nekonečne veľa dedín, jazero vidíme len sem tam, ale zas aspoň povrch je perfektný. Vietor nám fúka do chrbta a tak sa ani nenazdáme a sme pri kompe v Szantóde. Tento breh jazera je chudobný na pamiatky a tak mimo mól s výhľadom, ani nemáme dôvod zastavovať.

Južný breh väčšinou len takto

Szantód – Siófok

V Szantóde prichádzame ku kompe. Každú chvíľu tu premáva kompa na druhý breh Balatonu (Tihany) a zároveň je tu krásny výhľad. Kompa berie autá, motorky, bicykle, no priznám sa že neviem presnú cenu, ale nemyslím si že to bude drahé.

Zo Szantódu odchádzame smerom na Siófok. Ten nás víta novo postavenými hotelmi popri pobreží. Do centra vchádzame cez železničné priecestie (áno zas tam je tá ******* húsenica). V zásade celé centrum Siófoku je jedna rozhľadňa (vodná veža alebo ako sa to presne nazýva). Viac sa oplatí ísť kuknúť vyhliadkové koleso pri Balatone, krajšie výhľady. V Siofóku dnes končíme cestu a ešte ideme večer na prechádzku po pobreží. To sa ozaj oplatí, vysvietený Balaton je ozaj krásny.

4. deň Siófok – Veszprém – Bratislava

Posledný štvrtý deň sa nesie v znamení zhoršenia počasia. Síce neprší ale z rána je ozaj chladno. Opúšťame Siófok a vchádzame do Balatonvillágos, ktorý nás víta prudkým stúpaním. Celá cesta okolo Balatonu bola super v tom, že to je rovinka, no tieto kopčeky tu nás trápia. Obzvlášť keď som povedal Mati nech neberie zbytočne blbosti, aby sme neťahali zbytočnosti, tak zobrala pre seba len 2 uteráky, 2 bundy a rifle. Ja beriem jeden uterák s rozmermi 20×20 cm a zatiaľ vždy poslúžil. Každopádne tým, že sme na kopci, máme krásne výhľady.

Prechádzame cez kopcovitý terén okolo Balatonvillágosu a smerujeme do Balatonalmádi. Kvalita cyklotrás je ozaj perfektná a k tomu ešte nachádzame aj eurofondový altánok s krásnym výhľadom na Balaton.

Z Balatonalmádi nás čaká stúpanie do Veszprému. Áno, to stúpanie čo som na začiatku spomínal, že si užívam zjazd z Veszprému k vode. Nadávame, tlačíme, oddychujeme a znova nadávame. Každopádne po využití 80% nadávok, ktoré ľúbozvučná slovenčina pozná sa dostávame na vrchol stúpania a už len sa odkotúľame na stanicu do Veszprému. Z Veszprému opäť ideme osobákom do Gyoru, stadiaľ do Hegyeshalomu a z Hegyeshalomu na bicykloch domov.

Tipy a rady – Bicyklom okolo Balatonu

  • Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má „len“ cca 220 km
  • Výber bicykla treba zvážiť. Severná časť jazera bicykle (hlavne cesťáky) vytrápi. Južná časť je úplne v pohode a vhodná aj pre cesťák. Ak však plánujete na bicykli obísť Balaton radšej si vezmite trekový bicykel.
  • Vietor – my sme mali slabý vietor, no domáci vraveli, že niekedy tu býva až víchrica, tak počítajte s tým
  • Ubytovanie – okolo jazera je kopec kempov, apartmánov, hotelov. Balaton je ozaj vybudovaný a tak viete nájsť od úplneho luxusu až po lacné apartmaníky za pár eur
  • Peniaze – mimo sezóny nám dvom stačilo dokopy vymeniť 150 eur za forinty, s tým že sme pokryli náklady aj na ubytko aj na vlak, aj na stravu a aj na atrakcie.
  • Doprava – Okolo celého jazera ide vlak, čo je super keď idete s deťmi. Viete si kedykoľvek skrátiť cestu. Ku jazeru sa dá dostať viacerými spôsobmi, my sme šli Hegyeshalom – Gyor – Veszprém (pre nás – študentov najlacnejšie)
  • Cyklotrasy – okolo celého jazera ide cyklotrasa, len ako som uviedol vyššie, na severnej časti je dosť rozbitá
  • Značenie – značenie je úplne super, treba sa držať značiek „Balaton Korut“

GPX súbor:

Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu

Vážska cyklomagistrála

VÁŽSKA CYKLOMAGISTRÁLA

Vážska cyklomagistrála je považovaná za najstaršiu a jednu z najlepších súvislých cyklotrás, ktoré na Slovensku máme. A tak som si vytipoval krásne jarné počasie s dobrým severným vetrom a už ráno sedím vo vlaku smer Púchov. Treba povedať, že Vážska cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec, no úsek Strečno – Borčice/Nemšová idete po cestách. Ostatný kus cesty sa ide po cyklotrase.

160

Počet kilometrov

229

Výškové metre

7

Čas

Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Púchov – Nemšová/Borčice

Ráno sadám do vlaku o 8:13 z Bratislavy a okolo 10tej vystupujem v Púchove. V Púchove je veľmi svieže ráno. Je okolo dvoch stupňov nad nulou a mrznem. Rozhodol som sa neísť zo Strečna, lebo predsa len je začiatok sezóny a netrúfam si takú dávku kilometrov. Hneď sadám na bajk smerom na juh. Ako som uviedol skôr, tento úsek cesty nie je ničím zaujímavý, pretože idete po cestách, ktoré však nie sú frekventované. Nejde o hlavné ťahy, a tak na celých cca 30tich kilometroch ma obehlo do 10 áut.

Väčšina cesty z Púchova do Nemčíc vyzerá takto

Čo však treba povedať, je fakt, že na tomto úseku sa vám ukáže sem tam Váh a máte pocit, že idete popri ňom. Chápem, že by bolo náročne postaviť magistrálu priamo popri Váhu, no názov Vážska cyklomagistrála nie je celkom presný. Popri Váhu jednoducho nejdete, skôr len kopírujete úsek kade tečie Váh, ale popri rieke nebicyklujete. Ďalšie úseky cesty skôr kopírujú umelo postavené kanály a diaľnicu. Váh som potom videl už len v Trenčíne a v Piešťanoch.

Jeden z mála výhľadov na Váh

Nemšová – Trenčín

Alebo z môjho uhla pohľadu najkrajší úsek cesty. Na tomto úseku cesty idete po novom chrumkavom asfalte, s krásnymi výhľadmi a cez pozoruhodnú prírodu. Aj cyklotrasa sa všelijako krúti a teda stále musíte byť v strehu. Bufetov je tu dosť, takže od hladu neumriete. Asi najzaujímavejšia pamiatka na celom úseku je Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne. Priamo pod touto úchvatnou stavbou sa nachádza odpočívadlo aj s náradím na opravu bicykla. Myslím, že zrovna toto odpočívadlo s cyklostojanom bolo aj v TV, že nejakí kreténi ho rozbili. Nechápem. Cesta je však ozaj parádna, je si kde sadnúť, máte sa kde najesť, je tu čo pozerať. A tak suverénne smerujem ku Trenčínu a už v diaľke vidím hrad Matúša Čáka.

Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne

Trenčín – Piešťany

Chaos v Trenčíne

Tento úsek cesty mi robil najväčšie starosti. Vošiel som do Trenčína a kochal sa Trenčianskym hradom. Ponad Váh sa pozeráte na úžasný Trenčiansky hrad. Paráda.

Výhľad na Trenčiansky hrad z Vážskej cyklomagistrály

Táto idylka však spôsobila, že som sa zapozeral na hrad a stále idem rovno a rovno a zrazu som stratil klasickú červenú značku naznačujúcu, že idem po Vážskej cyklomagistrále. Cyklotrasa sa rapídne zhoršila a ja som musel využiť mapy. Zišiel som na cestu a asi po 2-3 km som opäť vyšiel na magistrálu. Netuším, kde sa stala chyba, ale asi som mal niekde prejsť na druhú stranu ešte v Trenčíne. Nevadí, už som znova na Vážskej cyklomagistrále.

Tu som sa stratil a vyšiel na nejakú rozbitú hrádzu

UPDATE k 15.2.2023: Bol som skontrolovať, čo je nové na Vážskej cyklomagistrále, a novinkou je, že úsek, kde som sa minulý rok stratil, som sa stratil aj tento rok, ale aspoň je na ňom nový parádny asfalt.

Toto je ten istý úsek, čo je na predošlej fotke. Paráda! 🙂

Za Trenčínom sa pripravte na to, že dlhé kilometre pôjdete po pomerne nudnej ceste. Musím však povedať, že povrch je ozaj neskutočný, dovolím si povedať, že kvalitou tohto asfaltu by sme dokázali zahanbiť aj Rakúšanov.

Nekonečné priamky s geniálnym asfaltom

Cesta je však veľmi monotónna, taká nekonečná priamka pomedzi polia a sem tam kopírujete aj Biskupický kanál. Aspoň sem-tam spestrí cestu nejaký ten prejazd cez most alebo nápis na ceste „Interreg“. Očividne, Vážska cyklomagistrála je taktiež financovaná z eurofondov, len ju treba dotiahnuť až po Strečno v takejto kvalite.

Popri Biskupickom kanále

Trenčín – Nové Mesto nad Váhom

Značenie je opäť parádne, častokrát podľa mňa až zbytočne veľa značiek – tam kde nie sú odbočky, sú tieto značky úplne zbytočné, ale aspoň informujú, koľko som od ďalšieho mesta. Bufety už pri cyklotrase nie sú, no altánky na oddych sa dajú nájsť.

Typické červené značenie na Vážskej cyklomagistrále

Vietor mi fúka do chrbtu a tak veľmi svižne vchádzam do Nového Mesta nad Váhom. V Novom Meste nad Váhom obchádzam záhradkársku oblasť a zas som medzi poliami. Zdalo sa mi, že som na chvíľu zahliadol aj Váh, ale to asi bude len fatamorgána. Toto je ozaj depresívne. Vážska cyklomagistrála a Váh som videl naposledy niekde pri Trenčíne a predtým pri Púchove.

Poza záhradkársku oblasť

Nové Mesto nad Váhom – Horná Streda

Pri Hornej Strede prechádzam na druhú stranu Biskupického kanála a končí sa luxusný eurofondový asfalt. Ak si chcete užiť ozaj rovnučký asfalt Vážskej cyklomagistrály, tak choďte z Nemšovej len po Hornú Stredu. Ďalej to už je trošku trápenie. Idem na Favorite, na ktorom ma tie korene a rozmlátená cyklotrasa až tak nebolia, ale na drahšom cesťáku by som si zanadával. Netvrdím, že to neprejdete na cesťáku. Prejdete, ale ozaj ísť viac než 25 km/h je koledovanie si o defekt.

Od Hornej Stredy sa kvalita ciest extrémne zhoršuje

UPDATE k 19.6.2022 – Viacerí z Vás ma informovali, že úsek cyklotrasy Horná Streda – Piešťany je už opravený a je tu natiahnutý nový asfalt. Osobne som ešte nebol, no ževraj je to úplna paráda aj na cesťáku a tak sa netreba toho báť.

UPDATE k 15.2.2023 – Bol som to osobne skontrolovať a je to paráda. Hladučký asfalt. Foto prikladám nižšie.

Úsek Horná Streda – Piešťany je teraz super

Horná Streda – Piešťany

A tak po podrytej polozničenej cyklotrase cestujem až do Piešťan. V Piešťanoch konečne vidím Váh. Prešiel som asi 80 km Vážskej cyklomagistrály a vidím Váh tretíkrát. Cyklotrasa asi 1 km pred kúpeľným mostom schádza na chodník. Určite spomaľte, je tu kopec ľudí.

Piešťany a výhľad na Váh

Prichádzam pred kúpeľný most, fotím zlomenú barlu a pokračujem ďalej ku vodnému areálu Sĺňava. Krásne výhľady na trblietajúcu sa Sĺňavu ma prebrali z mierneho spánku, do ktorého som upadol po kilometroch nezáživnej roviny. Od centra Piešťan sa už aj zlepšil asfalt a obchádzam Sĺňavu po síce staršom ale veľmi kvalitnom asfalte – vhodnom aj pre cesťáky.

Kúpele Piešťany

Piešťany – Hlohovec

No a posledným úsekom tejto cesty je od Piešťan až po Hlohovec. Za Sĺňavou ma ohúril cycling – friendly zjazd, veď posúďte sami. Tento nebezpečný zjazd je za Sĺňavou aj v roku 2023, dávajte si tu pozor!

Cycling-friendly zjazd

Následne sa motáte popod hrádzu a medzi poliami. Pri Drahovciach sa Vážska cyklomagistrála stočí na druhú stranu Drahovského kanálu. Opäť schádzam pod úroveň hrádze a na tomto úseku ma už začínajú obchádzať auta. Koreňmi podrytá cesta ma začína poriadne iritovať a to ešte neprišlo to najhoršie. Cca 2 km od Maduníc vás značka odkloní na rozjazdenú horskú cestu. Bahno, veľké kamene, poľná cesta, dokonca aj môj zrenovovaný Favorit, ktorý je upravený pre ťažšie podmienky ako krásny asfalt, trpí. Na takých tenkých gumách sa borím do blata. Každú chvíľu zosadám a tlačím.

Trošku off-roadu na záver

Tento MTB úsek je dlhý cca 1-2 km, potom je to už taký ten klasický starý asfalt. Pri Maduniciach opäť prechádzam na druhú stranu kanála a po kombinácii panelka + poľná cesta + asfaltka sa dokotúľam až do Hlohovca. Stadiaľ už po hlavnej ceste na vlak do Leopoldova.

Záver – Vážska cyklomagistrála

Vážska cyklomagistrála je najstaršia a pre mňa jedna z najkrajších cyklomagistrál na Slovensku, ktorá je postupne renovovaná, prevažne z eurofondov. Cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec a celkovo má okolo 160 km , pričom úsek Strečno – Nemšová je viac menej po málo frekventovaných cestách tretej triedy. Cesty sú na niektorých úsekoch rozbité, ale je to zjazdné aj na cestnom bicykli. Od Nemšovej sa napojíte na novú cyklotrasu a až do Hornej Stredy idete po asfalte, za ktorý by sa ani Rakúšania nemuseli hanbiť. Od Hornej Stredy po Hlohovec je to už horšie. Na niektorých úsekoch je kvalitný asfalt, inde asfalt podrytý koreňmi, panelka no a úplný hrot je asi dvojkilometrový MTB úsek. Tu už zvážte, či vezmete cesťák.

Aj napriek tomu, že len cca 70 km úsek zo 160 km je potiahnutý novým asfaltom, tak táto cyklotrasa má veľký potenciál. Dovolím si tvrdiť, že v momente keď celý úsek bude oddelený od cesty a bude vyasfaltovaný, bude to najkrajšia cyklotrasa, akú na Slovensku máme. Neviem sa dočkať, kedy najbližšie zavítam do regiónov okolo Váhu 🙂

GPX súbor z Vážskej cyklomagistrály:

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

Dunaj je rieka, ktorá preteká 10timi krajinami a od prameňa až po ústie má neuveriteľných 2850 km. V úseku cca 170 km preteká aj cez naše Slovensko. Pozdĺž skoro celej rieky je vybudovaná cyklotrasa, ktorá je súčasťou EUROVELO 6 (jedna z najobľúbeneších cyklotrás v EÚ).  V článku sme spísali 12 dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji, a prečo by ste mali aj Vy začať (ak ste už nezačali) bicyklovať intenzívne pozdĺž tejto majestátnej rieky. Budeme radi keď nás budete sledovať na Instagrame @_ridepoint_

1. CYKLOTRASY

Pre cyklistu asi najdôležitejším argumentom je, že sa nemusíte obávať o to, že vás “ktosi trafí späťákom”. Eurovelo 6 je jedna z najrozvinutejších cyklotrás a tak kontakt s premávkou budete mať len, keď pôjdete na nákup do obchodu v dedinke.

Elektráreň na Dunaji po ceste do Passau
Vodné dielo na Dunaji v Rakúsku

2. CYKLOVYBAVENIE

Pod cyklovybavením myslíme rôzne stojany na opravu, servisy, pergoly, kde si môžete oddýchnúť a najesť sa atď. Tohto je popri Dunaji spústa. Hlavne v Rakúsku a Nemecku máte na každom kroku stojany na opravu, automaty na predaj duší a pod. Čím viac sa ide na východ, tým je to horšie, ale stále sa dá, čo to nájsť.

Cyklostojan a vybavenie popri rieke Dunaj na Eurovele 6 je perfektné.
Stojany na opravu bicyklov
Naša obedná prestávka pri Zwentendorfe
Pergoly hneď vedľa Dunaja

3. PAMIATKY

Tých je popri Dunaji neúrekom. Od Passau cez Mauthausen, Melk, Wachau, Viedeň, Bratislavu Budapešť a množstvo krásnych miest v Rumunsku. 

Mesto Melk na Dunajskej cyklotrase Eurovelo 6
Melk, mestečko na Dunaji
Budapeštiansky parlament na Dunaji

4. PRÍRODA

Idete cez krásnu prírodu, popri druhej najväčšej rieke v Európe. Rozmanitosť, ktorú ponúka Dunaj, od miest, kde sa tvári ako horská rieka, až po roviny v Maďarsku a ústie v Rumunsku je neuveriteľná.

Výhľad na Weissenkirchen in der Wachau
Dunaj vo Wachau
Dunaj z Braunsbergu

5. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ, ZRANENIA A INÉ

Tým, že Dunaj tečie cez členské štáty EÚ, nie je problém s ošetrením v prípade zranenia. Určite však odporúčame so sebou niesť nejakú mini lekárničku. Samozrejmosťou, je v prípade dlhšieho výletu cestovné poistenie. No výhodou je to, že aj keby sa Vám čosi stalo, tak sa viete veľmi rýchlo dostať domov.

red cross, aide, assistance-158454.jpg

6. STRAVOVANIE

S tým ozaj nie je problém, okolie Dunaja je husto osídlené a tak keď nenájdete bufet priamo pri cyklotrase, určite v najbližšej dedine nejaký zdroj jedla a vody nájdete. Jedinou nevýhodou je, že Rakúšania majú všetky obchody na kraji dediny (napr. v Kittsee) a tak zbytočne musíte bicyklovať na koniec dediny a potom späť na cyklotrasu.

Kebab niekde v Maďarsku

7. POČASIE

Tým, že Dunaj preteká cez pol Európy, je veľmi odvážne tvrdiť, že kedykoľvek pôjdete, tak vždy budete mať pekne. Nie, to nie. Ale hlavne v lete a v septembri je tu ozaj veľmi stabilné počasie a na rozdiel od Álp sa nemusíte báť, že by Vás zasypal sneh alebo, že by Vám týždeň pršalo.

Výhľad na Linz spoza Dunaja
Krásne slnečné počasie pri Linzi

8. ROVINA

Rovinatá krajina je pre cyklistov úplný ideál. Práve rovina umožňuje bicyklovať popri Dunaji prakticky komukoľvek (od netrénovaných detí až po dôchodcov). Síce je pravda, že keď idete v smere z Bratislavy do Passau, tak to je hore kopcom, no tento hore kopec je ozaj minimálny (cca 1000 výškových metrov na 400 km). Čo vás však môže potrápiť je vietor.  

Nekonečná cyklotrasa, ktorá smeruje do Viedne. Kilometre a kilometre nekonečnej roviny.
Rovina je určite jedným z pozitív bicyklovania popri Dunaji

9. DOPRAVA

Veľkou výhodou je že popri Dunaji máte rozvinutú sieť železníc alebo diaľníc. Tým pádom nie je absolútne žiaden problém nasadnúť na vlak a zviesť sa pár zastávok a skrátiť si cestu. Napríklad aj z Bratislavy do Passau sa viete dostať za necelých 5 hodín s jedným prestupom vo Viedni. 

bicykle vo vlaku
Preprava bicyklov je bezproblémová

10. ZNAČENIE

Na Slovensku sme zvyknutí, že značenie jednoducho nemáme, alebo keď máme, tak veľmi riedko osadené. Pozdĺž Dunaja je minimálne v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku značenie úplne perfektné a stratiť sa ozaj nestratíte. 

Parádne značenie v Rakúsku

11. UBYTOVANIE

Čo sa týka ubytovania, tak s tým nie je problém. Na Eurovele 6 viete nájsť od kempov cez apartmány až po luxusné hotely. Čiže tohto sa báť nemusíte. 

S ubytovaním ozaj nie je problém, kempy sú všade

12. ATRAKCIE

Nudiť sa ozaj nebudete. Už len samotný Dunaj s hradmi a inými pamiatkami je úchvatný. Každopádn,e ak by Vám to nestačilo, tak v dojazdnej vzdialenosti od rieky je množstvo atrakcií. Ako príklad uvádzame ochutnávky vín vo Wachau, let balónom ponad Dunaj, bungee jumping, plavba po Dunaji, kayaking a množstvo ďalších. Môžete sa ísť pomotať do Viedenských Álp, prípadne zájsť kuknúť alpské jazera pri Salzburgu alebo si dať ochutnávku vín pri Neusiedler See.

Favority pri Neziderskom jazere
Na skok od Dunaja je aj známe jazero Neusiedler See