Uncategorized

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy

Vodná nádrž Zemplínska Šírava je jedna z najväčších a najteplejších vodných plôch na Slovensku. Počas minulého storočia, to bolo dokonca jedno z najobľúbenejších rekreačných stredísk. Aktuálne je pohľad na Zemplínsku Šíravu smutný. Všetci dovolenkári sa aktuálne tlačia k moru a tak pri Šírave, aj počas „high season“ nájdete len zopár karavanov. Stánky sa otvárajú len keď je tu festival a cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy je len na úseku cca 5 km, aj keď podľa máp, je celý okruh cyklotrasou. No skrátka zašlá sláva socializmu. Každopádne na východe je množstvo nádherných miest a o týchto miestach sme napísali samostatný článok.

38

Počet kilometrov

208

Výškové metre

1

Čas

Michalovce – Kamenec

Môj začiatok cyklovýletov na východe Slovenska vždy začína v dedine Palín (cca 11 km od Michaloviec), no pre účely tohto výletu, budem považovať za začiatok cesty most pri Laborci a Obchodnej akadémii na začiatku (konci) Michaloviec. Fotím Laborec, ktorý preteká celým Zemplínom a smerujem krížom cez Michalovce. Prechádzam popri kasárňach a vchádzam do mesta. Michalovce sú síce mestom kruháčov, no pri ceste na Šíravu obídete len jeden. Dokonca sem tam, sa ukáže aj nejaká zelená cyklotrasa.

V Michalovciach sem tam aj po cyklotrase

Na kruháči odbáčam vpravo na dvojprúdovku. Táto cesta vedie prakticky cez všetky známe strediská a až za nimi sa potom zase zbehnú pruhy do jedného. Ide o pomerne frekventovanú cestu, pri Michalovciach je ešte široká krajnica, no od Primestskej krajnica chýba. Tento úsek cesty je aj trochu kopcovitý, ale nič strašne. Kopce však zabezpečujú krásne výhľady na Šíravu a Viniansky hrad. Prechádzam okolo odbočky na Vinné. Ak máte viac času, tak určite odbočte a vybehnite kuknúť Viniansky hrad a Vinianske jazero. Pre vrchárov odporúčam vyjsť na Pirnagov vrch od Vinného – síce rozbité ale zjazdné aj na cesťáku.

Dvojprúdovka a v pozadí na kopci Viniansky hrad

Ja pokračujem ďalej ku Medvedej hore. Nepríjemné stúpanie, ozaj dokáže vytrápiť. Aj keď má len zopár stoviek metrov, tak vždy ma rozbije. Obchádzam Thermal park Šírava a zastavujem sa na Kamenci. Toto bolo kedysi ozaj obľúbené stredisko, kde sa koncentrovalo obrovské množstvo ľudí. Dnes to zýva prázdnotou, stánky sú opustené, na zemi je rozbité sklo, no celé zle.

Kamenec
Kamenec pláže a mólo

Kamenec – Jovsa

Cesta za Kamencom sa zbieha do jedného pruhu a až po Jovsu sa ide po ceste. Každopádne v porovnaní s prvým úsekom cesty, tadeto prejde len zopár áut. Klokočov – pútnicke miesto. V Klokočove v roku 1670 počas kuruckých vojen, sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu a keď sa vojaci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň kostol podpálili, no ikona zostala nepoškodená. Pre veriacich veľmi významné miesto.

Za Klokočovom mi vletela osa presne medzi prilbu a okuliare a samozrejme, že ma musela štipnúť. Dúfam, že teraz spuchnem. Prichádzam do Kusína, zastavujem a s pomocou mobilu vyťahujem žihadlo z hlavy. Bolí to, ale zatiaľ moc nepuchnem a tak idem ďalej. Jovsa ma víta krásnym spevom vtáčikov. Pre zdatnejších, odporúčam ešte výlet na Morské oko cez Remetské Hámre. Ale pozor, táto zachádzka vie pridať cca 40 km (20 tam, 20 späť). Každopádne stojí za to.

Morské oko – pre zdatnejších aj so stúpaním

Jovsa – Lúčky cyklotrasa

Keďže nejdem na Morské oko, tak bočím vpravo, prechádzam cez dedinu a za dedinou vychádzam na jediný úsek skutočnej cyklotrasy. Takej tej, na ktorej stretnete len korčuliarov, cyklistov a zaľúbené páriky. Užívam si pocit, že obchádzam Šíravu po hrádzi a necítim späťák na mojom pleci. Výhľady sú tu krásne, chvíľu aj oddychujem. Len chýba tu prístrešok a povrch sa tiež už postupne rozpadá.

Hrádza pri Šírave

Na konci hrádze, blízko Lúčok, je aktuálne rybárska súťaž. A tak opäť zosadám a pozerám ako miestny rybár vyťahuje sumca. Neviem, či to tu ešte platí, ale myslím že tu platí pravidlo chyť a pusť. Každopádne teraz je tu súťaž a tak sa ryba len odváži a putuje späť.

Rybárska súťaž

Prichádzam do Lúčok a dávam si Kofolu. Rozprávam sa s domácimi a vravia mi, že cyklotrasa okolo celej Šíravy sa plánuje už dobrých 20 rokov. Až na 5 km úsek, ktorý ešte postavil minulý režim, nie je postavené nič. Tak dúfam, že toto 20 ročné plánovanie stálo minimálne 20 miliónov, ktoré sú poctivo rozkradnuté.

Lúčky – Michalovce

Z Lúčok do Michaloviec idete po frekventovanom hlavnom ťahu. Domáci mi odporúčili ísť do Hažína a stadiaľ do Zalužic. No sú to len poľné cesty a tak na cesťáku sa radšej vyberám po hlavnej. Táto cesta je ozaj frekventovaná. Non-stop ma predbiehajú kamióny a iné ťažké vozidlá. Aspoň, že tu je krajnica na ktorej sa dá schovať. Tento úsek je ozaj nezáživný, Šírava je schovaná za pásom stromov. V Zalužiciach sa dá vyjsť na hrádzu, ktorá však má 1 km. Čiže vhodné len na prechádzku.

Z Lúčok do Michaloviec už len po hlavnej

Prichádzam opäť k mostu do Michaloviec a zamýšľam sa nad cyklovýletom okolo Zemplínskej Šíravy. Tento okruh má cca 40 km a minimálne prevýšenie. Ideálny cyklovýlet. No, ani nie. Síce na rozdiel od okruhu Neusiedler See aspoň vidíte jazero a tak je sa čím kochať, každopádne bicyklovať po hlavných ťahoch ozaj nie je bezpečné. Ozaj bezpečný je len cca 5 km úsek Z Jovsy do Lúčok. Všetko ostatné sa ide po cestách. Obzvlášť Lúčky – Michalovce je hlavný ťah na Ukrajinu a tak áut a kamiónov je tu neúrekom. Ak máte chuť obísť na bicykli ikonické jazero, odporúčame skôr okruh okolo Balatonu.

Laborec

Cyklotrasa okolo Zemplínskej Šíravy – Oplatí sa ísť ?

Priznám sa, že neviem. Šírava je moja srdcovka a musím sa priznať, že tento okruh som absolvoval už asi 50 krát a asi ho absolvujem aj 51krát. Ale keď sa pozerám z pohľadu človeka, ktorý si chce užiť cyklovýlet s rodinkou, tak to asi nie je najlepší nápad. V jazere sa (pokiaľ viem) nedá kúpať a tak musíte sa kúpať v bazénoch vedľa jazera. Prakticky všetky strediská okolo Šíravy sú zanedbané, ako keby stadiaľto odišiel život. Sem tam nejaký festival. No nie je to, čo to bývalo. Cyklotrasy prakticky žiadne (až na 5 kilometrový úsek Jovsa – Lúčky), altánky na odpočinutie žiadne, aspoň, že tu sú nejaké tie pamiatky. Vinné, Klokočov, Morské oko a aj samotná Šírava sú čiastočné náplaste, za absolútne nezvládnutú infraštruktúru. Každopádne Šírava je srdcovka, jednoducho asi nie je racionálny dôvod, prečo by ste mali prísť na (cyklo)dovolenku sem. Ja sem chodím preto, lebo ma sem ťahá srdce.

Štúrovo Bratislava bicyklom

Štúrovo Bratislava Bicyklom

V čase keď píšem tento článok prebieha v Maďarsku Giro, pričom cieľ prvej etapy je vo Vyšehrade, čo je len pár kilometrov od Štúrova. A tak som si povedal, že skúsim prísť zo Štúrova až domov. Zostalo mi niekoľko stoviek forintov a tak bola aj motivácia vydať sa na túto cestu.

173

Počet kilometrov

302

Výškové metre

6

Čas

Štúrovo je poslednou obcou, ktorá sa nachádza na území Slovenska pri toku Dunaja. Jej protipól na druhej strane Dunaja, v Maďarsku je Ostrihom. Ide sem priamo vlak z Bratislavy. Ako študent ma vlak vyšiel asi na 3 alebo 4 eurá, čiže nič a za hodinku a pol som už v Štúrove. Vlak ma vyhadzuje cca 5 km od mesta a tak musím prežiť, že časť cesty je po hlavnej (to ešte neviem čo ma čaká v Maďarsku). Prichádzam ku Dunaju a vidím krásnu „Esztergomi Baziliku“. Krásny chrám týčiaci sa nad Dunajom. Robím ikonickú fotku a cez most prechádzam do Maďarska.

Opäť si uvedomujem, aká neskutočná výhoda sú otvorené hranice bez kontrol a iných formalít. Prichádzam do centra Ostrihomu a takticky si nepozerám mapu. A tak ku Bazilike idem úzkymi schodmi a bicykel nesiem na chrbte. Aj keď mám moju RC500 ozaj rád, tak váha je ozaj problém. A tak nesiem ako cyklokrosista bicykel na chrbte. Z Baziliky je krásny výhľad na Dunaj, Štúrovo.

 Pred Bazilikou sa fotím podobne ako ostatní turisti. Z Baziliky už schádzam po klasickej hlavnej ceste (omnoho lepšie než schody) a rozhodujem sa, či pôjdem cez Maďarsko alebo Slovensko. Na Slovensku ževraj treba ísť cca 20-30 km po ceste a potom už vyjdete na cyklotrasu. Z tohto dôvodu sa rozhodujem ísť cez Maďarsko. Za Štúrovom očakávam cyklotrasu, ale cyklotrasa nikde. Idem po frekventovanej ceste, ktorá je značená (aj značkami, nielen mapou) ako Eurovelo 6. Trošku som sklamaný a mám stres, lebo tu jazdia ako blázni. Pred Tátom sa konečne napájam na cyklotrasu, ktorá je podrytá koreňmi, ale tak stále lepšie ako nič.

Až do Sutto ide cyklotrasa, niekde lepšia, niekde horšia. Ale aspoň nejdem po ceste. V dedinách ma okrem čabajky a železničných priecestí nezaujalo nič. Železničné priecestia s malými závorami sú ozaj unikát.

Za Sutto sa cyklotrasa mení na čistý tankodrom až vyúsťuje na ceste. Cesta je rozbitá, s dierami a množstvom kamiónov. Keď vidím značku Eurovelo 6 pri ceste, tak sa mi chce plakať, že toto niekto klasifikuje ako medzinárodnú cyklotrasu s Európskym štandardom. Prechádzam cez Neszmely a Dunaalmas stále po hlavnej. Za týmito dedinami ide už posledný úsek do Komáromu. Oficiálne tam cyklotrasa nie je, ale už popri ceste je natiahnutý asfalt a stále sa na ňom robí, ale po toľkom strese som si povedal, že už kašlem na to a idem po cyklotrase, ktorá oficiálne ešte nie je cyklotrasou ale raz bude a bude to super.

Niekde je to lepšie, ale to je skôr výnimka

Prichádzam do Komáromu (slovenský náprotivok Komárno) a sledujem čo sa deje na benzínkach. Zastropovaný benzín na 1,27 eura prilákal množstvo Slovákov. Na benzínkach sa tvoria ozaj dlhé rady. Cez most do Komárna je taká zápcha, že stredom cesty predbieham kolónu asi 100 áut. Z mostu schádzam na Alžbetin poloostrov a dávam si oddych. Cca 60-70 km je zamnou.

U domácich si napúšťam vodu a som rád, že už ma čaká len 100 km parádneho asfaltu do Bratislavy. Maďarská časť ma ozaj vytrápila, väčšina cesty ide po hlavných cestách s minimom cyklotrás a tam kde je cyklotrasa, tak je rozbitá. Nabudúce keď pôjdem, tak to určite vezmem po Slovenskej strane aj za cenu 20 km úseku po hlavnej. Stále lepšie než Maďarsko.

Z Komárna už len takto

Úsek z Komárna do Bratislavy už nebudem popisovať v tomto článku, lebo sme o ňom už napísali samostatný článok. Každopádne len dodám, že na tomto úseku až na možno 1 km idete po luxusnom asfalte, cez krásnu prírodu a od Gabčíkova priamo popri Dunaji. Ja som podcenil stravu (len 2 proteínové tyčinky) a tak pri Šamoríne ma vyplo, ale nejak som to už dokrútil.

Cesta zo Štúrova do Bratislavy je cca 170 km výlet s množstvom pekných miest, ktoré možno popri ceste vidieť. Je to prakticky celý úsek Eurovelo 6 na Slovensku. Ako som už spomenul vyššie, maďarský úsek bol ozaj trápením a nabudúce to vezmem po slovenskej strane. Na záver by som možno dodal, že Dunaj vidíte v Štúrove a potom až v Komárne, preto maďarský úsek nie je zaujímavý ani čo sa týka výhľadov. Každopádne som rád, že som to dal, ale cez Maďarsko som šiel posledný krát.

GPX súbor:

Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom Štúrovo Bratislava Bicyklom

Najkrajšie miesta na východe Slovenska

Najkrajšie miesta na Východe Slovenska

Legendárny citát znie: „Na východe nič nie je.“ A tak sme sa rozhodli spolu s priateľkou overiť tento výrok. Prebicyklovali/prechodili sme stovky kilometrov krásnym východným Slovenskom a v nasledujúcich riadkoch vám predstavíme miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a ktoré môžeme jednoznačne zaradiť medzi najkrajšie miesta na (východe) Slovenska.

Naše putovanie bude obmedzené na úplný východ – rozumej od Košíc a Prešova na východ. Áno, opomenúť Tatry, keď sa bavíme o krásach východu je trošku hriech, ale o Tatrách toho už bolo napísaného kopec a tak vám predstavíme tie menej poznané cyklistické/turistické ciele.

Budeme radi, keď nás budete sledovať na Facebooku a Instagrame.

NP Poloniny

Poloniny sú jednoducho láska. Cez Poloniny som bicykloval ešte v časoch, keď cez tento kraj prešlo minimum áut. Postupne sú Poloniny viac a viac navštevované, každopádne, stále patria k miestam, ktoré patria k tým menej prebádaným. Mrzí ma trošku, že v Poloninách som často na bicykli, no na turistiku sa akosi nikdy nenájde čas, a tak som nevidel Kremenec a ani Via Rustica.

Neklamný znak toho, že vstupujete do tohto trošku zabudnutého NP.

Drevené kostolíky

Tieto kostolíky sú absolútnym unikátom a v divokej prírode Polonín dotvárajú celkovú úžasnú atmosféru tohto národného parku. Je ich pomerne dosť (Jalová, Topoľa, Ruský Potok, Uličské Krivé atď) a mimo NP Poloniny sa dajú nájsť aj v Ublianskej doline, prípadne v okolí Vihorlatu. Miniatúry drevených kostolíkov v Uliči sú taktiež niečo, čo človek musí vidieť.

Drevený kostolík Jalová
Miniatúry kostolíkov v Uliči

Vodná nádrž Starina

Najväčšia nádrž na pitnú vodu na území SR sa týči na začiatku kľukatej cesty smerujúcej do Uličskej doliny. Najkrajší výhľad na ňu budete mať z rozhľadne (cca 200 metrov nad cestou) alebo z Gazdoráňu. V okolí priehrady viete stále nájsť pozostatky vysťahovaných dedín Dara alebo Smolník. Taktiež je tu začiatok turistickej cesty ku Via rustica.

Rozhľadňa nad Starinou

Nová Sedlica

Najvýchodnejšia obec na území SR je jednoducho „must see“. Už len cesta ku tejto obci cez Uličskú dolinu je proste niečo, na čo človek nikdy nezabudne. V dedine je domček deduška Večerníčka, zastávka „konečná“ a krásna príroda.

Odfotiť sa pri značke je úplny základ

Nočná obloha

Toto je jednoducho unikát a v dnešnom „presvetlenom“ svete, patria Poloniny k jednému z mála miest kde viete krásne vidieť našu mliečnu dráhu.

stars, sky, night-1845140.jpg
Takúto oblohu vidieť v dnešnej dobe je unikát

CHKO Vihorlat

Vihorlat je bližšie k Palínu (tu mám východisko výletov), a tak tu trávim podstatne viacej času. Vihorlat, mimo toho, že to bola kedysi sopka, má aj množstvo turisticky zaujímavých cieľov.

Sninský kameň

Alebo po východniarsky Šninsky kameň je cca 2 hodinová túra z Morského oka. Posledný úsek na kamene sa lezie po rebríkoch, no stojí to za to. Vstup do Uličskej doliny, Ublianska dolina, Snina, Morské oko a iné krásne miesta sa vám ukážu, keď dosiahnete vrchol Sninských kameňov.

Výhľad zo Sninského kameňa na Morské oko a na CHKO Vihorlat

Vihorlat

Vrchol, ktorý sa nachádza na vojenskom území je každoročným ťahákom množstva turistov, hlavne prvého septembra, pretože v tomto období sa tu koná spoločný výstup a dá sa autom vyjsť ku „koniarni“ a stadiaľ to už je len chvíľka. Výhľady ? Úchvatné, veď posúďte sami.

Výhľad z Vihorlatu na Zemplínsku Šíravu

Viniansky hrad

Hrad aktuálne prechádza rekonštrukciou a dobrovoľníci sa ho snažia zachrániť. Táto pamiatka týčiaca sa nad Vinným poskytuje mimo historickej hodnoty, krásne výhľady na Šíravu, podobné tým z Vihorlatu.

Morské oko

Mimo toho, že toto je moje obľúbené stúpanie v Vihorlatských vrchoch, tak Morské oko ako sopečné jazero je priezračné ako chorvátske more. Okolo jazera vedie turistický chodník. Ku jazeru sa bez problémov dostanete aj na cestnom bicykli. V poslednej dobe sa však čím ďalej, tým viacej hovorí o tom, že by tu mala byť výstavba. Verím, že sa tomu zabráni.

Morské oko

Opäť drevené kostolíky

V oblasti Uličskej, Ublianskej doliny a v okolí Vihorlatu, je nespočetné množstvo takýchto unikátnych pamiatok. Dokonca v Ruskej Bystrej sa nachádza aj UNESCO kostolík, fotku tohto Unesco kostolíka som stratil a tak prikladám aspoň fotku kostolíka z Kalnej Roztoky.

Lom Beňatina

Tento zabudnutý lom je pretkaný množstvom legiend. Na jednej stene tohto lomu je pomerne zreteľne vidieť veľrybu. Nevieme, či tam žila, ale kto vie, na východe je možné všetko 🙂 . Taktiež, v časoch prevádzačstva/pašovania sa ževraj v okolí tohto lomu dohadoval biznis a aj veci s tým súvisiace. (Zdroj: domáci z Podhoroďu, Beňatiny a Inoviec)

Lom Beňatina

Východoslovenská nížina

Zemplínska šírava

Keď už človek cestuje Zemplínom tak obísť Zemplínsku šíravu je hriech. Druhá najväčšia vodná priehrada na Slovensku je ideálnym miesto na rekreáciu, cykloturistiku a taktiež je veľmi vďačným východiskom pre turistiku. Medzi rekreačné strediska na Šírave patrí napríklad Primestská, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec a ďalšie.

Krátky úsek hrádze pri Šírave

Senianske rybníky

Senianske rybníky patria medzi najvýznamnejšie lokality na pozorovanie rôzneho druhu vtáctva. Okolo rybníkov je viacero rozhľadní s úžasnými výhľadmi. Najlepšie sa k týmto rybníkom dostanete buď zo Senného alebo z Iňačoviec. Dá sa ísť na bicykli (horskom) ale aj pešo.

Lanový Most Ptrukša

Rozkývaný a veľmi starý most, prepajajúci Ptrukšu a Boťany je schovaný v divokej prírode pri Latorici. Je blízko ukrajinských hraníc, a tak je možné že narazíte na pohraničnú stráž. Ja som stretol pohraničiarov v čase, keď desiatovali a boli extrémne milí, normálne mi zlepšili deň.

V Ptrukši mi stúpol adrenalín

Kamenný most svätého Gottharda – Leles

Zabudnutá gotická pamiatka zo 14. storočia pri obci Leles. Veľa turistov tu nenájdete, no aj tak ide o úžasnú stavbu, ktorú jednoducho musíte vidieť keď sa motáte po juhovýchode Slovenska.

Stredoveký most pri obci Leles. Bicykel je opretý o most v Lelesi.

Trojmedzie UA/SK/HU + pláž pri Tise

Ide o menej populárne trojmedzie – v porovnaní s Kremencom v Poloninách, no aj toto má svoju atmosféru. Úplne krásne vystihuje celú východoslovenskú nížinu. Najlepšie sa sem dostanete cez Malé Trakany. Pláž pri Tise mi pripomína pláže v Taliansku a v čase keď som tadeto cestoval som aj mal teplú vodu na kúpanie. Ku trojmedziu vedie poľná cesta. Až hraničné kamene Vás upozornia že opúšťate Schengen a EÚ.

Pláž pri Tise
Trojmedzie aj s hraničnými kameňmi

Tokaj a okolie

Najnižší bod Slovenska – Klin nad Bodrogom

Keď sa povie Gerlach, tak každý vieme o čo ide. Ale keď vám poviem Klín nad Bodrogom, tak asi Vám to nič nepovie. Pritom v tejto dedine je najnižší bod na území Slovenskej republiky. S nadmorskou výškou len 94 m.n.m. máte istotu že cestou späť pôjdete do kopca (aspoň trošku). Opäť, na tomto mieste je dokonalá atmosféra. Tiché miesto, udržiavané s možnosťou parkingu.

Vinohradnícka oblasť Tokaj

Celá oblasť vrátane rozhľadne je krásna. Obzvlášť keď cestujete po ceste číslo 79 je výhľad na celú túto oblasť ohromujúci. Až neuveriteľné ako sa tu darí viniciam. Určite odporúčam ochutnať víno a ísť sa pozrieť na rozhľadňu. Táto oblasť je veľmi cycling – friendly, a teda určite si na výlet pribaľte aj bicykel.

Nádherný výhľad na vinice z rozhľadne na Tokaji.
Výhľad na vinice z rozhľadne

Rozhľadňa na Tokaji

Túto dominantu vinohradníckej oblasti Tokaj asi netreba nejako výnimočne predstavovať. Výhľad z nej je krásny. Celú oblasť máte ako na dlani. Najlepšie sa k nej dostanete z Malej Tŕne.

Rozhľadňa Tokaj

Minerálny prameň Ladmovce

Tento prameň nie je ničím výnimočný, mne sa len páčila atmosféra, ktorú toto miesto vyžarovalo. Na prvý pohľad som si toto miesto zamiloval a určite si sem ešte dobehnem niekedy dočapovať „železnatú“ vodu.

Lom vo Veľatoch

Opäť jeden z kategórie lomov, ktoré pravdepodobne nepoznáte. Nachádza sa medzi obcami Michaľany a Veľaty. Lom nájdete cca 1 km od hlavnej cesty, len nechoďte sem keď je po daždi. Podklad je nejaký íl alebo neviem čo to je zač, každopádne, tak sa to lepilo na kolesá, že som bicykel niesol na chrbte a nohy som mal po kolená jak v sádre.

Ostatné

Domaša

Na Domaši som bol zatiaľ len raz, hlavne kvôli tomu, že z Palína sa sem dá dostať len po hlavných ťahoch a vidina toho, že ma olízne späťák kamionistu ma moc neláka. Každopádne ide o obľubené rekreačne stredisko blízko Vranova nad Topľou.

Gejzír Herľany

Gejzír Herľany je síce už trošku ďalej od Zemplínu a okolia, no aj tak ide o výnimočnú atrakciu, ktorú nájdete tesne pred stúpaním na Dargov. Cesta sem ide otrasná, no gejzír stojí za to.

Jazyk

Nejde ani tak o pamiatku, no prvé roky strávené na východe som sa cítil ako v Nemecku. Nerozumel som absolútne nič. Bandurky, garadiče, šnitzel (nie, nie je to rezeň, je to fašírka), bľacha, ic do guty a iné. Proste som nerozumel nič, no super je, že keď vidíte babku jak vám urobí fajne domáce holúbky, tak jednoducho nepotrebujete vedieť jazyk.

Na východe nič nie je ?

Nejdem sa tu pasovať za cestovateľa, ktorý precestoval celý východ, každopádne miesta, ktoré som precestoval sú jednoducho úžasné a pre mňa, jedny z najkrajších na Slovensku. Kombinácia veľmi milých ľudí, krásnej prírody, zabudnutých pamiatok, azúrových jazier, lacného piva a rozmanitosti terénu ponúka (minimálne mojej) duši maximálny pocit pokoja a šťastia.

Verím, že sa tento článok dostane ku každému, kto pochybuje „či niečo na východe je“. Áno je a je tu toho veľa, len netreba byť pohodlný, treba sadnúť na bajk, prežiť 8 hodinovú cestu vlakom z hlavného mesta a otvorí sa človeku iný svet.

Tento zoznam najkrajších miest na východe určite nie je vyčerpávajúci a existuje množstvo miest, ktoré sme v tomto článku neuviedli, resp. ktoré sme neprecestovali. (Najmä Bardejov a okolie, na to sa chystám tento rok) Každopádne snažili sme sa vytiahnúť tie najkrajšie, prípadne, také ktoré majú dychberúcu atmosféru. Ak máte tipy na iné miesta, ktoré sa oplatí na východe vidieť, určite nám dajte vedieť 🙂

Ak Vás zaujali naše články, tak si môžete prečítať napríklad o našom bikepackingovom dobrodružstve vo Viedenských Alpách alebo o okruhu okolo Balatonu.

Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska

Bicyklom okolo Balatonu

BICYKLOM OKOLO BALATONU

Nápad ísť bicyklom okolo Balatonu bol úplne spontánny, neplánovaný a geniálny. Štvordňový výlet okolo maďarského mora sme zrealizovali v Marci 2022 – málo učenia, krásne počasie, bezvetrie a lacné ubytko. Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má len cca 220 km. Aktuálne fotky z našich výletov nájdete na našom Instagrame a Facebooku.

1. deň Bratislava – Balatonfured

Bratislava – Veszprém

Keďže išlo o prudko spontánny výlet, Maťa ku mne prišla večer a aby sme sa aj trochu vyspali, tak sme mali 2 hodiny na naplánovanie výletu, kúpu lístkov na maďarské vlaky, booknutie ubytovania, prípravu bicyklov na dlhšiu cestu a zbalenie sa. Bola to celkom výzva, no nakoniec sme všetko stihli, každopádne, konkrétne tipy a rady týkajúce sa dopravy, ubytka a iného sme zhrnuli na konci článku.

V štvrtok o 7mej ráno sadáme na bicykle v Bratislave a smerujeme do Hegyeshalomu. Prečo do Hegyeshalomu ? Medzištátne vlaky sú drahé a idú zbytočne dlho k Balatonu a tak som rozhodol, že musíme zájsť do najbližšieho železničného uzla v Maďarsku. Po Maďarsku ideme ako študenti so zľavou 50% a tak úsek Hegyeshalom-Gyor-Veszprém nás aj s bicyklom stojí necelých 5 eur. Keby idete cez Budapešť, je to podstatne drahšie. Dali sme si dve hodinky na cestu do Hegyeshalomu, je to cca 35 km od Bratislavy a s plne naloženými bicyklami sú dve hodiny tak akurát. Sadáme do vlaku a po necelých 3 hodinách sme vo Veszpréme

Stanica v Hegyeshalome
Veszprém – Balatonfured

Vlak do Veszprému je zážitok. Vlak z minulého storočia ide tak 40 km/h v priemere cez kopcovitý úsek pričom pri Veszpréme na niektorých úsekoch cez mosty až zastaví. Vystupujeme. Vo Veszpréme ideme po cyklotrase do centra. Fotíme sa pri tabuli #2023 Veszprém a ja nechápem, prečo tam je 2023. Na Facebooku mi ostatní cyklisti vysvetlili, že je to kvôli tomu, že v roku 2023 bude Veszprém Európskym mestom kultúry.

#2023 Veszprém

Prechádzame cez centrum hore ku“Veszprémi Vár“. Hradné námestie je pomerne vysoko nad mestom a tak z každej strany máte výhľady na mesto, no Balaton z Veszprému neuvidíte. Samotné nádvorie je veľmi pekné – dýcha historickou atmosférou, no teraz je rekonštruované, tak to trošku kazí dojem. No aj napriek tomu, že Veszprém je aktuálne v rekonštrukcii, sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme ho navštívili. Veszprém je veľké mesto a tak si pre istotu kupujeme večeru (je tu Lidl, Tesco, Spar), keďže nie sme si celkom istí, či obchody s potravinami budú v tomto ročnom období a poobede v jednotlivých dedinkách okolo Balatonu otvorené.

Centrum Veszprému

Z Veszprému vychádzame pokrútenou cyklotrasou, ktorá prechádza cez nejaké logistické centrum, no treba povedať, že po ceste sme nemuseli ísť. Všade sú cyklotrasy. Za logistickým centrom nás dokonca víta úplne nový asfalt. Veszprém je mesto nad Balatonom a tak v podstate celú cestu z Veszprému ku Balatonu len klesáte. Ja si kazím deň tým, že myslím na to, že tento kopec budeme musieť vyšľapať cestou späť.

Luxusné cyklotrasy

Prechádzame cez Felsoors a stále klesáme, cyklotrasa sa stáča vľavo a ťahá nás do Alsoors. Tesne pred Alsoorsom zastavte a choďte sa pozrieť na rozhľadňu Somlyó-hegyi kilátó. Výhľad je ozaj parádny. Až po poloostrov Tihány vidíte krásný azúrový Balaton. Bicykle sme zapli v lese, pretože táto rozhľadňa je cca 300 metrov od cesty, ale tak to sa v pohode dá zvládnuť.

Výhľad z rozhľadne
Rozhľadňa, blízko cesty

Silnejúci vietor nás vyháňa z rozhľadne a tak sa spúšťame k Balatonu. Celkom som prekvapený, že Balaton je ozaj čistý a musím povedať, že maďarské more na nás urobilo ozaj parádny prvý dojem. Pri Balatone si dávame takú skorú večeru, a na mňa zaútočila labuť. V živote by som nebol povdal, že tieto zvieratá sú také agresívne.

Labute, agresívne to zvieratá

Popri Balatone po parádnych cyklotrasách ideme smerom na západ až prichádzame do Balatonfuredu. Tu končíme dnešnú časť výletu a spíme v apartmáne na konci dediny. Balatonfured vyzerá ako ozaj veľké „letovisko“, cítim sa čisto ako v Chorvátsku/Taliansku.

Vynovené značenie je tiež paráda

2. deň Balatonfured – Keszthely (Hevíz)

Balatonfured – Badacsonytomaj

Z Balatonfuredu vychádzame ráno a ešte je celkom sviežo. Smerujeme ku poloostrovu Tihány. Kvalita cyklotrás sa zhoršila, cyklotrasy sú podryté koreňmi a sem tam sú aj rozbité. Musím povedať, že aj Favorit aj Matin Peugeot dostávajú zabrať. Pri poloostrove Tihány sa zastavujeme pri levandulových poliach. V marci to vyzerá veľmi depresívne, no v lete to musí byť krásne.

Levandulové polia

Za poloostrovom Tihány nás začína trošku trápiť vietor, no aspoň kvalita cyklotrás sa na chvíľu zlepšila. Výhodou tejto „severnej“ časti Balatonu je, že cyklotrasa nás stále ťahá k jazeru a tak si užívame výhľady, sem tam odbehneme aj na pláž. Omnoho lepšie ako pri Neusiedler See, kde ani neviete, že obchádzate jazero.

Oddych pri vode

Prechádzame cez množstvo dedín začínajúcich na „Balaton“, Balatonudvári, Balatonakali, Balatonszeped a množstvo ďalších. Cyklotrasy sa zhoršujú, korene, rozbité úseky, jamy. Normálne som rád, že som nezobral cesťák, pretože tu by dostal zabrať. Zrenovovaný Favorit so širšími plášťmi to zvláda úctyhodne. Zastavujeme v Zánke. Priamo pri cyklotrase je múzeum vojenskej techniky. Väčšinu techniky vidno z cyklotrasy. Google recenzie nás presvedčili, že toto miesto sa neoplatí navštíviť a tak len zvonka fotím vrtuľník, stíhačku a raketu.

Múzeum vojenskej techniky

Po rozbitých cyklotrasách prichádzame do Badacsonytomaj. Na mape sa mi toto miesto zdalo ako nevýrazná dedinka, no keď sme zašli hlbšie do centra dediny tak nás ohúril krásny kostol týčiaci sa pod vinicami. Obedujeme nejakú maďarskú paštétu. Maďari majú ozaj veľmi chutné tieto paštéty, len problém je, že v obchode netušíte čo kupujete.

Kostol v Badacsonytomaj
Badacsonytomaj – Keszthely

Z Badacsonytomaj prechádzame cez vinice, ktoré nás trápia neustálym stúpaním a klesaním až ku hradu Szigliget. Úsek okolo viníc je fajn aspoň v tom, že sme ozaj vysoko nad jazerom a tak kvapky potu sú kompenzované krásnymi výhľadmi. Ozaj ten Balaton vyzerá ako more. Pod hradom Szigliget je malá kaviareň, kde nechávame pripnuté bicykle aj s batožinami. Čašníčka s kávou v ruke nás uisťuje, že sa nemusíme báť o veci. Kráčame asi 200 metrov hore kopcom a sme pri vstupe. Vstup vychádza na 1000 HUF (cca 2,7 eur) a určite sa oplatí zaplatiť. Hrad je udržiavaný, ozaj vidno že sa tu o to starajú. Výhľady sú ešte krajšie. Strmými schodmi stúpame až na hradby, kde si sadáme a kocháme sa krásnym Balatonom.

Z hradu schádzame po mačacích hlavách a cez úsek močiarov vchádzame do poslednej dnešnej fázy. Cyklotrasy opäť vyzerajú lepšie. Parádny povrch cyklotrás nás vedie pozdĺž brehov jazera až do Keszthely. V Keszthely prichádzame na mólo s výhľadom na celé jazero. Oddychujeme. Po chvíľkovom oddychu prechádzame popri nápise Keszthely do centra. Centrum pekné, ale ničím výnimočné. Kaštieľ to už je iná reč, veď posúďte sami.

3. deň Keszthely – Siófok

Keszthely – Szántód

Budíme sa v Hevízi (čo je asi 7 km od Keszthely), balíme veci, raňajkujeme a sadáme na bicykle. Ubytovanie v Hevízi sme vybrali hlavne kvôli cene. Hevíz je o 50% lacnejší v porovnaní s Keszthely. Cez Keszthely prechádzame svižne a opäť sa pripájame na cyklotrasu „Balaton Korut“. Od Keszthely vás čaká cca 15 kilometrový nezáživný úsek pomedzi polia a rákosie. Podobne ako pri Neusiedler See – bez výhľadov. Jáj a ešte ma strašne nasierajú železničné priecestia v Maďarsku. Maďari na každom priecestí pre cyklistov drbli takúto húsenicu, ktorú sa nedá obísť bez toho aby ste zosadli z bajku. (áno táto na foto sa dá obísť po ceste, no väčšina sa nedá)

Po 15 km prídete do Balatonberény a čaká vás asi 90 km cez sústavne zastavanú oblasť. Včera sme išli po rozbitých cyklotrasách, no dnes prechádzame po vedľajších ťahoch v dedinách. Nemusíte sa báť, za celý deň sme stretli asi 5 áut. Tým, že prechádzame cez zastavanú oblasť, tak už aj výhľady sa strácajú. Keď chceme vidieť jazero musíme ísť k brehu. Prechádzame cez nekonečne veľa dedín, jazero vidíme len sem tam, ale zas aspoň povrch je perfektný. Vietor nám fúka do chrbta a tak sa ani nenazdáme a sme pri kompe v Szantóde. Tento breh jazera je chudobný na pamiatky a tak mimo mól s výhľadom, ani nemáme dôvod zastavovať.

Južný breh väčšinou len takto

Szantód – Siófok

V Szantóde prichádzame ku kompe. Každú chvíľu tu premáva kompa na druhý breh Balatonu (Tihany) a zároveň je tu krásny výhľad. Kompa berie autá, motorky, bicykle, no priznám sa že neviem presnú cenu, ale nemyslím si že to bude drahé.

Zo Szantódu odchádzame smerom na Siófok. Ten nás víta novo postavenými hotelmi popri pobreží. Do centra vchádzame cez železničné priecestie (áno zas tam je tá ******* húsenica). V zásade celé centrum Siófoku je jedna rozhľadňa (vodná veža alebo ako sa to presne nazýva). Viac sa oplatí ísť kuknúť vyhliadkové koleso pri Balatone, krajšie výhľady. V Siofóku dnes končíme cestu a ešte ideme večer na prechádzku po pobreží. To sa ozaj oplatí, vysvietený Balaton je ozaj krásny.

4. deň Siófok – Veszprém – Bratislava

Posledný štvrtý deň sa nesie v znamení zhoršenia počasia. Síce neprší ale z rána je ozaj chladno. Opúšťame Siófok a vchádzame do Balatonvillágos, ktorý nás víta prudkým stúpaním. Celá cesta okolo Balatonu bola super v tom, že to je rovinka, no tieto kopčeky tu nás trápia. Obzvlášť keď som povedal Mati nech neberie zbytočne blbosti, aby sme neťahali zbytočnosti, tak zobrala pre seba len 2 uteráky, 2 bundy a rifle. Ja beriem jeden uterák s rozmermi 20×20 cm a zatiaľ vždy poslúžil. Každopádne tým, že sme na kopci, máme krásne výhľady.

Prechádzame cez kopcovitý terén okolo Balatonvillágosu a smerujeme do Balatonalmádi. Kvalita cyklotrás je ozaj perfektná a k tomu ešte nachádzame aj eurofondový altánok s krásnym výhľadom na Balaton.

Z Balatonalmádi nás čaká stúpanie do Veszprému. Áno, to stúpanie čo som na začiatku spomínal, že si užívam zjazd z Veszprému k vode. Nadávame, tlačíme, oddychujeme a znova nadávame. Každopádne po využití 80% nadávok, ktoré ľúbozvučná slovenčina pozná sa dostávame na vrchol stúpania a už len sa odkotúľame na stanicu do Veszprému. Z Veszprému opäť ideme osobákom do Gyoru, stadiaľ do Hegyeshalomu a z Hegyeshalomu na bicykloch domov.

Tipy a rady – Bicyklom okolo Balatonu

  • Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má „len“ cca 220 km
  • Výber bicykla treba zvážiť. Severná časť jazera bicykle (hlavne cesťáky) vytrápi. Južná časť je úplne v pohode a vhodná aj pre cesťák. Ak však plánujete na bicykli obísť Balaton radšej si vezmite trekový bicykel.
  • Vietor – my sme mali slabý vietor, no domáci vraveli, že niekedy tu býva až víchrica, tak počítajte s tým
  • Ubytovanie – okolo jazera je kopec kempov, apartmánov, hotelov. Balaton je ozaj vybudovaný a tak viete nájsť od úplneho luxusu až po lacné apartmaníky za pár eur
  • Peniaze – mimo sezóny nám dvom stačilo dokopy vymeniť 150 eur za forinty, s tým že sme pokryli náklady aj na ubytko aj na vlak, aj na stravu a aj na atrakcie.
  • Doprava – Okolo celého jazera ide vlak, čo je super keď idete s deťmi. Viete si kedykoľvek skrátiť cestu. Ku jazeru sa dá dostať viacerými spôsobmi, my sme šli Hegyeshalom – Gyor – Veszprém (pre nás – študentov najlacnejšie)
  • Cyklotrasy – okolo celého jazera ide cyklotrasa, len ako som uviedol vyššie, na severnej časti je dosť rozbitá
  • Značenie – značenie je úplne super, treba sa držať značiek „Balaton Korut“

GPX súbor:

Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu

Vážska cyklomagistrála

VÁŽSKA CYKLOMAGISTRÁLA

Vážska cyklomagistrála je považovaná za najstaršiu a jednu z najlepších súvislých cyklotrás, ktoré na Slovensku máme. A tak som si vytipoval krásne jarné počasie s dobrým severným vetrom a už ráno sedím vo vlaku smer Púchov. Treba povedať, že Vážska cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec, no úsek Strečno – Borčice/Nemšová idete po cestách. Ostatný kus cesty sa ide po cyklotrase.

160

Počet kilometrov

229

Výškové metre

7

Čas

Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Púchov – Nemšová/Borčice

Ráno sadám do vlaku o 8:13 z Bratislavy a okolo 10tej vystupujem v Púchove. Celú cestu rozmýšľam nad tým, čo sa to deje u našich susedov na Ukrajine. Verím, že sa vojna čím skôr skončí a svet bude taký ako kedysi. Pred vojnou, pred pandémiou.

Každopádne okolo 10tej vystupujem do veľmi sviežeho rána v Púchove. Je okolo dvoch stupňov nad nulou a mrznem. Rozhodol som sa neísť zo Strečna, lebo predsa len je začiatok sezóny a netrúfam si takú dávku kilometrov. Hneď sadám na bajk smerom na juh. Ako som uviedol skôr, tento úsek cesty nie je ničím zaujímavý, pretože idete po cestách, ktoré však nie sú frekventované. Nejde o hlavné ťahy, a tak na celých cca 30tich kilometroch ma obehlo do 10 áut.

Väčšina cesty z Púchova do Nemčíc vyzerá takto

Čo však treba povedať, je fakt, že na tomto úseku sa vám ukáže sem tam Váh a máte pocit, že idete popri ňom. Chápem, že by bolo náročne postaviť magistrálu priamo popri Váhu, no názov Vážska cyklomagistrála nie je celkom presný. Popri Váhu jednoducho nejdete, skôr len kopírujete úsek kade tečie Váh, ale popri rieke nebicyklujete. Ďalšie úseky cesty skôr kopírujú umelo postavené kanály a diaľnicu. Váh som potom videl už len v Trenčíne a v Piešťanoch.

Jeden z mála výhľadov na Váh

Nemšová – Trenčín

Alebo z môjho uhla pohľadu najkrajší úsek cesty. Na tomto úseku cesty idete po novom chrumkavom asfalte, s krásnymi výhľadmi a cez pozoruhodnú prírodu. Aj cyklotrasa sa všelijako krúti a teda stále musíte byť v strehu. Bufetov je tu dosť, takže od hladu neumriete. Asi najzaujímavejšia pamiatka na celom úseku je Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne. Priamo pod touto úchvatnou stavbou sa nachádza odpočívadlo aj s náradím na opravu bicykla. Myslím, že zrovna toto odpočívadlo s cyklostojanom bolo aj v TV, že nejakí kreténi ho rozbili. Nechápem. Cesta je však ozaj parádna, je si kde sadnúť, máte sa kde najesť, je tu čo pozerať. A tak suverénne smerujem ku Trenčínu a už v diaľke vidím hrad Matúša Čáka.

Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne

Trenčín – Piešťany

Chaos v Trenčíne

Tento úsek cesty mi robil najväčšie starosti. Vošiel som do Trenčína a kochal sa Trenčianskym hradom. Ponad Váh sa pozeráte na úžasný Trenčiansky hrad. Paráda.

Výhľad na Trenčiansky hrad z Vážskej cyklomagistrály

Táto idylka však spôsobila, že som sa zapozeral na hrad a stále idem rovno a rovno a zrazu som stratil klasickú červenú značku naznačujúcu, že idem po Vážskej cyklomagistrále. Cyklotrasa sa rapídne zhoršila a ja som musel využiť mapy. Zišiel som na cestu a asi po 2-3 km som opäť vyšiel na magistrálu. Netuším, kde sa stala chyba, ale asi som mal niekde prejsť na druhú stranu ešte v Trenčíne. Nevadí, už som znova na Vážskej cyklomagistrále.

Tu som sa stratil a vyšiel na nejakú rozbitú hrádzu

Za Trenčínom sa pripravte na to, že dlhé kilometre pôjdete po pomerne nudnej ceste. Musím však povedať, že povrch je ozaj neskutočný, dovolím si povedať, že kvalitou tohto asfaltu by sme dokázali zahanbiť aj Rakúšanov.

Nekonečné priamky s geniálnym asfaltom

Cesta je však veľmi monotónna, taká nekonečná priamka pomedzi polia a sem tam kopírujete aj Biskupický kanál. Aspoň sem-tam spestrí cestu nejaký ten prejazd cez most alebo nápis na ceste „Interreg“. Očividne, Vážska cyklomagistrála je taktiež financovaná z eurofondov, len ju treba dotiahnuť až po Strečno v takejto kvalite.

Popri Biskupickom kanále

Trenčín – Nové Mesto nad Váhom

Značenie je opäť parádne, častokrát podľa mňa až zbytočne veľa značiek – tam kde nie sú odbočky, sú tieto značky úplne zbytočné, ale aspoň informujú, koľko som od ďalšieho mesta. Bufety už pri cyklotrase nie sú, no altánky na oddych sa dajú nájsť.

Typické červené značenie na Vážskej cyklomagistrále

Vietor mi fúka do chrbtu a tak veľmi svižne vchádzam do Nového Mesta nad Váhom. V Novom Meste nad Váhom obchádzam záhradkársku oblasť a zas som medzi poliami. Zdalo sa mi, že som na chvíľu zahliadol aj Váh, ale to asi bude len fatamorgána. Toto je ozaj depresívne. Vážska cyklomagistrála a Váh som videl naposledy niekde pri Trenčíne a predtým pri Púchove.

Poza záhradkársku oblasť

Nové Mesto nad Váhom – Horná Streda

Pri Hornej Strede prechádzam na druhú stranu Biskupického kanála a končí sa luxusný eurofondový asfalt. Ak si chcete užiť ozaj rovnučký asfalt Vážskej cyklomagistrály, tak choďte z Nemšovej len po Hornú Stredu. Ďalej to už je trošku trápenie. Idem na Favorite, na ktorom ma tie korene a rozmlátená cyklotrasa až tak nebolia, ale na drahšom cesťáku by som si zanadával. Netvrdím, že to neprejdete na cesťáku. Prejdete, ale ozaj ísť viac než 25 km/h je koledovanie si o defekt.

Od Hornej Stredy sa kvalita ciest extrémne zhoršuje

UPDATE k 19.6.2022 – Viacerí z Vás ma informovali, že úsek cyklotrasy Horná Streda – Piešťany je už opravený a je tu natiahnutý nový asfalt. Osobne som ešte nebol, no ževraj je to úplna paráda aj na cesťáku a tak sa netreba toho báť.

Horná Streda – Piešťany

A tak po podrytej polozničenej cyklotrase cestujem až do Piešťan. V Piešťanoch konečne vidím Váh. Prešiel som asi 80 km Vážskej cyklomagistrály a vidím Váh tretíkrát. Cyklotrasa asi 1 km pred kúpeľným mostom schádza na chodník. Určite spomaľte, je tu kopec ľudí.

Piešťany a výhľad na Váh

Prichádzam pred kúpeľný most, fotím zlomenú barlu a pokračujem ďalej ku vodnému areálu Sĺňava. Krásne výhľady na trblietajúcu sa Sĺňavu ma prebrali z mierneho spánku, do ktorého som upadol po kilometroch nezáživnej roviny. Od centra Piešťan sa už aj zlepšil asfalt a obchádzam Sĺňavu po síce staršom ale veľmi kvalitnom asfalte – vhodnom aj pre cesťáky.

Kúpele Piešťany

Piešťany – Hlohovec

No a posledným úsekom tejto cesty je od Piešťan až po Hlohovec. Za Sĺňavou ma ohúril cycling – friendly zjazd, veď posúďte sami.

Cycling-friendly zjazd

Následne sa motáte popod hrádzu a medzi poliami. Pri Drahovciach sa Vážska cyklomagistrála stočí na druhú stranu Drahovského kanálu. Opäť schádzam pod úroveň hrádze a na tomto úseku ma už začínajú obchádzať auta. Koreňmi podrytá cesta ma začína poriadne iritovať a to ešte neprišlo to najhoršie. Cca 2 km od Maduníc vás značka odkloní na rozjazdenú horskú cestu. Bahno, veľké kamene, poľná cesta, dokonca aj môj zrenovovaný Favorit, ktorý je upravený pre ťažšie podmienky ako krásny asfalt, trpí. Na takých tenkých gumách sa borím do blata. Každú chvíľu zosadám a tlačím.

Trošku off-roadu na záver

Tento MTB úsek je dlhý cca 1-2 km, potom je to už taký ten klasický starý asfalt. Pri Maduniciach opäť prechádzam na druhú stranu kanála a po kombinácii panelka + poľná cesta + asfaltka sa dokotúľam až do Hlohovca. Stadiaľ už po hlavnej ceste na vlak do Leopoldova.

Záver – Vážska cyklomagistrála

Vážska cyklomagistrála je najstaršia a pre mňa jedna z najkrajších cyklomagistrál na Slovensku, ktorá je postupne renovovaná, prevažne z eurofondov. Cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec a celkovo má okolo 160 km , pričom úsek Strečno – Nemšová je viac menej po málo frekventovaných cestách tretej triedy. Cesty sú na niektorých úsekoch rozbité, ale je to zjazdné aj na cestnom bicykli. Od Nemšovej sa napojíte na novú cyklotrasu a až do Hornej Stredy idete po asfalte, za ktorý by sa ani Rakúšania nemuseli hanbiť. Od Hornej Stredy po Hlohovec je to už horšie. Na niektorých úsekoch je kvalitný asfalt, inde asfalt podrytý koreňmi, panelka no a úplný hrot je asi dvojkilometrový MTB úsek. Tu už zvážte, či vezmete cesťák.

Aj napriek tomu, že len cca 70 km úsek zo 160 km je potiahnutý novým asfaltom, tak táto cyklotrasa má veľký potenciál. Dovolím si tvrdiť, že v momente keď celý úsek bude oddelený od cesty a bude vyasfaltovaný, bude to najkrajšia cyklotrasa, akú na Slovensku máme. Neviem sa dočkať, kedy najbližšie zavítam do regiónov okolo Váhu 🙂

GPX súbor z Vážskej cyklomagistrály:

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

Dunaj je rieka, ktorá preteká 10timi krajinami a od prameňa až po ústie má neuveriteľných 2850 km. V úseku cca 170 km preteká aj cez naše Slovensko. Pozdĺž skoro celej rieky je vybudovaná cyklotrasa, ktorá je súčasťou EUROVELO 6 (jedna z najobľúbeneších cyklotrás v EÚ).  V článku sme spísali 12 dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji, a prečo by ste mali aj Vy začať (ak ste už nezačali) bicyklovať intenzívne pozdĺž tejto majestátnej rieky. Budeme radi keď nás budete sledovať na Instagrame @_ridepoint_

1. CYKLOTRASY

Pre cyklistu asi najdôležitejším argumentom je, že sa nemusíte obávať o to, že vás “ktosi trafí späťákom”. Eurovelo 6 je jedna z najrozvinutejších cyklotrás a tak kontakt s premávkou budete mať len, keď pôjdete na nákup do obchodu v dedinke.

Elektráreň na Dunaji po ceste do Passau
Vodné dielo na Dunaji v Rakúsku

2. CYKLOVYBAVENIE

Pod cyklovybavením myslíme rôzne stojany na opravu, servisy, pergoly, kde si môžete oddýchnúť a najesť sa atď. Tohto je popri Dunaji spústa. Hlavne v Rakúsku a Nemecku máte na každom kroku stojany na opravu, automaty na predaj duší a pod. Čím viac sa ide na východ, tým je to horšie, ale stále sa dá, čo to nájsť.

Cyklostojan a vybavenie popri rieke Dunaj na Eurovele 6 je perfektné.
Stojany na opravu bicyklov
Naša obedná prestávka pri Zwentendorfe
Pergoly hneď vedľa Dunaja

3. PAMIATKY

Tých je popri Dunaji neúrekom. Od Passau cez Mauthausen, Melk, Wachau, Viedeň, Bratislavu Budapešť a množstvo krásnych miest v Rumunsku. 

Mesto Melk na Dunajskej cyklotrase Eurovelo 6
Melk, mestečko na Dunaji
Budapeštiansky parlament na Dunaji

4. PRÍRODA

Idete cez krásnu prírodu, popri druhej najväčšej rieke v Európe. Rozmanitosť, ktorú ponúka Dunaj, od miest, kde sa tvári ako horská rieka, až po roviny v Maďarsku a ústie v Rumunsku je neuveriteľná.

Výhľad na Weissenkirchen in der Wachau
Dunaj vo Wachau
Dunaj z Braunsbergu

5. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ, ZRANENIA A INÉ

Tým, že Dunaj tečie cez členské štáty EÚ, nie je problém s ošetrením v prípade zranenia. Určite však odporúčame so sebou niesť nejakú mini lekárničku. Samozrejmosťou, je v prípade dlhšieho výletu cestovné poistenie. No výhodou je to, že aj keby sa Vám čosi stalo, tak sa viete veľmi rýchlo dostať domov.

red cross, aide, assistance-158454.jpg

6. STRAVOVANIE

S tým ozaj nie je problém, okolie Dunaja je husto osídlené a tak keď nenájdete bufet priamo pri cyklotrase, určite v najbližšej dedine nejaký zdroj jedla a vody nájdete. Jedinou nevýhodou je, že Rakúšania majú všetky obchody na kraji dediny (napr. v Kittsee) a tak zbytočne musíte bicyklovať na koniec dediny a potom späť na cyklotrasu.

Kebab niekde v Maďarsku

7. POČASIE

Tým, že Dunaj preteká cez pol Európy, je veľmi odvážne tvrdiť, že kedykoľvek pôjdete, tak vždy budete mať pekne. Nie, to nie. Ale hlavne v lete a v septembri je tu ozaj veľmi stabilné počasie a na rozdiel od Álp sa nemusíte báť, že by Vás zasypal sneh alebo, že by Vám týždeň pršalo.

Výhľad na Linz spoza Dunaja
Krásne slnečné počasie pri Linzi

8. ROVINA

Rovinatá krajina je pre cyklistov úplný ideál. Práve rovina umožňuje bicyklovať popri Dunaji prakticky komukoľvek (od netrénovaných detí až po dôchodcov). Síce je pravda, že keď idete v smere z Bratislavy do Passau, tak to je hore kopcom, no tento hore kopec je ozaj minimálny (cca 1000 výškových metrov na 400 km). Čo vás však môže potrápiť je vietor.  

Nekonečná cyklotrasa, ktorá smeruje do Viedne. Kilometre a kilometre nekonečnej roviny.
Rovina je určite jedným z pozitív bicyklovania popri Dunaji

9. DOPRAVA

Veľkou výhodou je že popri Dunaji máte rozvinutú sieť železníc alebo diaľníc. Tým pádom nie je absolútne žiaden problém nasadnúť na vlak a zviesť sa pár zastávok a skrátiť si cestu. Napríklad aj z Bratislavy do Passau sa viete dostať za necelých 5 hodín s jedným prestupom vo Viedni. 

bicykle vo vlaku
Preprava bicyklov je bezproblémová

10. ZNAČENIE

Na Slovensku sme zvyknutí, že značenie jednoducho nemáme, alebo keď máme, tak veľmi riedko osadené. Pozdĺž Dunaja je minimálne v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku značenie úplne perfektné a stratiť sa ozaj nestratíte. 

Parádne značenie v Rakúsku

11. UBYTOVANIE

Čo sa týka ubytovania, tak s tým nie je problém. Na Eurovele 6 viete nájsť od kempov cez apartmány až po luxusné hotely. Čiže tohto sa báť nemusíte. 

S ubytovaním ozaj nie je problém, kempy sú všade

12. ATRAKCIE

Nudiť sa ozaj nebudete. Už len samotný Dunaj s hradmi a inými pamiatkami je úchvatný. Každopádn,e ak by Vám to nestačilo, tak v dojazdnej vzdialenosti od rieky je množstvo atrakcií. Ako príklad uvádzame ochutnávky vín vo Wachau, let balónom ponad Dunaj, bungee jumping, plavba po Dunaji, kayaking a množstvo ďalších. Môžete sa ísť pomotať do Viedenských Álp, prípadne zájsť kuknúť alpské jazera pri Salzburgu alebo si dať ochutnávku vín pri Neusiedler See.

Favority pri Neziderskom jazere
Na skok od Dunaja je aj známe jazero Neusiedler See

Renovácia Favorita

Renovácia favorita

V článku sa dočítate čo to o príbehu bicykla Favorit, ktorý vidíte na fotke a ktorý prešiel so mnou kus Európy. Taktiež ho porovnáme s novodobými bicyklami, priblížime Vám samotnú renováciu tohto historického bicykla (aj s prepočítanými nákladmi, ktoré renovácia zožrala) a v neposlednom rade odpovieme na veľmi dôležitú otázku „Dajú sa napraviť chyby urobené v mladosti ?“ Ak budete mať akékoľvek otázky ohľadne renovácie Favorita, neváhajte nás kontaktovať. Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Neviem, či názov renovácia Favorita je správny. Totižto, ako som sa dozvedel od staršej generácie, tak som proste ten bicykel „zničil“. Každopádne o mojej mladíckej nerozvážnosti neskôr. Keď som začínal s cyklistikou, tak som mal horský neodpružený bicykel, ktorý som využíval na dlhé výlety (100 km +), čo si všimol otec a povedal, že je to zbytočné mrhanie energie a že si mám buď kúpiť cesťák alebo mi dá Favorita a mám si ho prerobiť. A tak som si povedal, že prerobiť retro bicykel je geniálny nápad. Áno, mal som asi tak 17 rokov, myslel som si, že viem všetko a pritom som si nevedel ani vymeniť dušu na bicykli.

Favority v Melku

Favorit vs. novodobé stroje ?

Na starých bicykloch sa mi páči, že je s nimi skoro vždy spojený určitý príbeh, kus histórie. Nie ako dnešné bicykle, ktorých „životný príbeh“ je taký, že no včera som si kúpil S-Works za 5000 eur, ktorý má komponenty vyrobené v Japonsku, rám niekde v Amerike, je poskladaný v Číne, privezený Taiwanskou spoločnosťou, ktorá 2 týždne blokovala Suezský prieplav a na Slovensku mi to predal importér cez e-shop. Retro bicykle ako Favorit alebo Eska, to je niečo úplne iné. Boli vyrobené v úplne inej dobe, neexistoval taký obrovský konzum ako dnes, nebolo toľko modelov na výber a aj napriek tomu ľudia milovali tieto bicykle. A hlavne, retro bicykle mali (a majú) dušu, teraz nemyslím tú kolesovú 🙂

S- Works v hodnote auta
Favorit v hodnote omotávky na S-Workse

Aký je príbeh tohto Favorita ?

Príbeh tohto historického bicykla sa začína podobne ako väčšina socialistických príbehov spojených s nakupovaním. Dedo chcel pre otca bicykel, a tak šiel stáť celú noc pred obchod v Michalovciach, aby na druhý deň dostal jeden z troch bicyklov, ktoré došli na predajňu. Bicykel, samozrejme, nedostal. To staršiu generáciu mojej rodiny nijakým spôsobom neodradilo a rozhodli sa, že bicykel musia zohnať.

Po krátkom brainstormingu padlo rozhodnutie, že idú hľadať bicykle po kovošrotoch. Pri prvej návšteve kovošrotu uvideli tohto krásavca, a tak neváhali a hneď ho kúpili. Aj keď im chlapík z kovošrotu povedal, že už lepšie kúsky sú rozpredané, tak to vôbec nevadilo a hneď ho brali.
Otec následne urobil nevyhnutné úpravy na to, aby sa mohol pridať k ostatným palínskym Eddy Merckxom – nalepiť nálepky Campagnolo (pozn. autora – Palín – dedina na východe Slovenska).
Hotovo.

Pôvodný, neprerobený Favorit

Po nevyhnutnom vylepšení prešiel tento bicykel okolo Šíravy, ale aj na futbalové derby Palín – Stretava, ponosil nejaké tie vrecka cementu a odviezol aj 3 kámošov naraz. Následne bol hodený pod azbestovú strechu v Palíne a tam ležal 30 rokov.

Tu prichádzam do príbehu ja – ako mladý cyklista na horskom bicykli, ktorý sa chcel na cestách menej trápiť, a tak mi otec vraví, však si ho prerob. Tak som sa teda pustil do prerábky bicykla, bez akýchkoľvek znalostí a zručností. Renovácia Favorita, áno, s odstupom času môžem povedať, že som historickú hodnotu toho bicykla zničil. Každopádne aj napriek vyššie uvedenému, môžem suma sumárov zhodnotiť, že sa mi podarilo poskladať parádny bicykel, ktorý sa mi ozaj páči, ktorý mám veľmi rád a ktorý so mnou už prešiel tisíce kilometrov.

Favorit v Gyori

Renovácia Favorita

Aby bol Favorit pripravený na cestovanie po Európe, musel som ho kompletne rozobrať. Následne ako „veľmi skúsený“ mechanik som všade natrepal kopec oleja/vazelíny a poskladal ho späť. Avšak renovácia Favorita neskončila len týmito úpravami. Vyšiel som na povalu v Palíne a našiel som tam nejaké diely z Esky, a tak som nahádzal na ten bicykel všetko, čo som našiel.

Rám

Za ten som od staršej generácie dostal neskutočný zdrb. Totižto, prestriekať pôvodný lak, je ževraj čisté diletantstvo. S odstupom času ma to ozaj mrzí, každopádne, čas už nevrátim. A tak som si kúpil sprej z Hornbachu za 5 eur a na hulváta som prestriekal celý rám na čierno. Pôvodnú farbu som samozrejme zbrúsil. Aby toho nebolo ešte dosť, tak som do rámu vyvŕtal dve diery, aby som mal kde dať držiak na fľašu.

Riadidlá

Pôvodná omotávka sa mi už trošku hnusila, a keďže som uvažoval o tom, že si prestriekam bicykel na čierno, tak som nahodil čiernu omotávku. Ďalej som si vyrobil „rozširovák riadidiel“ alebo po anglicky tzv. bar extender. Tým, že som si prehadzovačky nahodil na riadidlá, tak som nemal miesto na tachometer, svetlo a iné veci, tak som z plastohliníkovej trubky vyrobil takýto držiak.

Kolesá

Tie sú pôvodné, dokonca som zachoval aj plášte spred 30tich rokov. Musel som však podoťahovať jednotlivé špice, výškovo aj stranovo vycentrovať koleso. Duše som, samozrejme, vymenil, staré „gumičkové“ ventily mi ozaj nevyhovovali. Duše treba vymeniť, moderné presta ventily toho znesú ozaj veľa a sú spoľahlivé. Brzdy som vyčistil a vymenil som brzdové gumičky.

Stredové zloženie

Pôvodné Favoriťácke stredové zloženie bolo pozvárané a naozaj som neplánoval jazdiť na bajku so zvareným stredom. Ten som odbrúsil a z náhradných dielov z Esky som nahodil nové stredové zloženie s klínkami alebo historicky – kajlíkmi. Klínky som samozrejme vymenil, aj keď asi to aj tak bude zbytočné, lebo sa zase v tej najnevhodnejšej chvíli zlomia. Klínkový systém je ozaj jeden z najhorších systémov upnutia kľúk, aký kedy bol vyvinutý, no patrí to k Favoritovi. Vždy keď sa chystáme na niekoľko sto kilometrové výlety, nesiem so sebou 4 náhradné klínky (kajlíky).

Voľnobežka/reťaz/prehadzovačka

Prehadzovačku som musel kúpiť novú. Ide o úplne najzákladnejší typ za 5 eur z lokálneho cykloshopu. Výhodou je, že aj za takúto nízku cenu sa dá radenie pekne indexovať podľa stupňov, len sa s tým treba pohrať. Pôvodná Favoriťácka prehadzovačka je tiež super, len tú čo som mal pôvodne na bicykli nebola použiteľná. Počítajte však s tým, že pri pôvodnej prehadzovačke musíte chvíľu hľadať správny prevod, aby to nevydávalo zvuky. Reťaz som kúpil novú, predsa len tú starú už chytala pomerne značne korózia. (hej, je to celé extrémne zasraté od oleja – požičal som Favorit kamošovi a on sa rozhodol tam natrepať oleju jak do auta a súhlasím, musím to už vyčistiť).

Sedadlo/bowdeny

Sedlovka je pôvodná. Síce po toľkých kilometroch sa mi už trošku rozpadla a musel som ju spáskovať a teraz hľadám vhodnú náhradu. Staré bowdeny som vyhodil a pokúpil som nové. Vždy sa mi páčili lanká schované kompletne celé v bowdenoch. A tak som aj spravil. Prehadzovať ide ľahko a aspoň nemusím riešiť, či sa lanko zasralo od bordelu z cesty.

Celkové náklady (ceny spred cca 2 rokov)

Nová omotávka – 5 eur
Duše – 4 eurá
Bowdeny – 6 eur
Nové lanká – 4 eur
Sprej – 5 eur
Nová prehadzovačka – 5 eur
Prehadzovačky na riadidlách – 8 eur
Brzdové gumičky – 4 eur
Reťaz – 5 eur
Držiak na fľašu – 3 eur
Oleje, mazivá, skrutky, klínky (kajlíky) – cca 6 eur

CELKOVO – 55 eur

Favorit ako bikepackingový stroj

Ako som už uviedol skôr, chápem, že nazývať tento proces renováciou je veľmi odvážne. Každopádne aj napriek chybám, ktoré som urobil si myslím, že môj Favorit vyzerá ozaj super. Je to perfektný cyklocestovateľský bicykel, je v rámci možnosti spoľahlivý a hlavne môžeme povedať, že to je cesťák na cestovanie za 50 eur, čiže sa ho nemusíte báť niekde oprieť, nemusíte sa báť, že by vám ho niekto ukradol a neriešite mále škrabance. V neposlednom rade je to kus histórie a vždy keď na ňom idem, tak uvažujem, že tento bicykel je dvakrát starší ako ja. Naviac tento bicykel už so mnou precestoval Dunajskú cyklotrasu, Viedenské Alpy, okolo Neusiedler see, zašiel z Bratislavy do Bystrice a množstvo ďalšieho. Celkovo na ňom mám najazdených už okolo 10 000 km a musím povedať, že je tento retro bajk neskutočný! Renovácia Favorita sa teda asi podarila.

Je možné napraviť chyby urobené v mladosti ?

Aj napriek tomu, že v 17tich som rozum moc nemal, tak aktuálne mám 23 a nemyslím si, že by som s rozumom na tom bol lepšie, ale minimálne mám podstatne viac skúsenosti a absolvoval som viacero kurzov od starších profíkov. Naučili ma ozaj množstvo vecí ohľadne renovácií Favoritov a zároveň som od kolegu dostal takúto mašinu (kuk nižšie). Tak snáď na druhýkrát renováciu už urobím tak, ako sa má. Každopádne ak budete mať akékoľvek otázky k opravám Favoritov, tak neváhajte sa pýtať (kľudne prostredníctvom komentárov, správy na Facebooku alebo kontaktného formuláru) je vysoká šanca, že Vám budem vedieť odpovedať. Renovácia Favorita 2.0 zahájená 🙂

Druhá šanca ?

Spracovanie osobných údajov

Spracovanie osobných údajov

Ahojte priatelia,

Aj napriek tomu, že táto téma nesúvisí s cyklistikou, tak sme povinní Vás oboznámiť o tom, ako spracovávame Vaše osobné údaje, na aké účely ich spracovávame, a aké máte práva v tejto veci. Vaše osobné údaje sú maximálne chránené viacerými systémami, ktoré fungujú na našej stránke, pričom celý proces spracovania osobných údajov je v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 GDPR a zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov platné od 25.5.2018 (ďalej len „Nariadenie GDPR“).

Ktoré údaje spracovávame ?

Pre účely odpovede na tvoje otázky, podnety, nápady spracovávame tvoje MENOEMAIL. Tieto údaje zadávaš na našej stránke v časti „O nás/Kontakt“.

Rovnako spracovávame aj údaje, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie rôznych analytických nástrojov (nemusíte sa báť, údaje z týchto nástrojov sú úplne Anonymné). Pre účely správneho fungovania týchto analytických nástrojov spracovávame Vašu IP ADRESUCOOKIES.  Cookies sú krátke textové súbory, ktoré slúžia na to, aby sa Vám zobrazila personalizovaná reklama. Pokiaľ sa chcete vyhnúť cookies je dobré využiť „Inkognito režim“ prípadne je tu možnosť úplne deaktivovať cookies cez svoj prehliadač. Je jedno, či používate Google Chrome, Microsoft Edge, Mozillu alebo iný prehliadač, v každom z týchto prehliadačov sa dajú cookies vypnúť.

Ako chránime vaše osobné údaje ?

  1. Údaje, ktoré zadávate do kontaktného formuláru idú zašifrované prostredníctvom softvéru spoločnosti Sendinblue priamo na náš interný email. Sendinblue je spoločnosť, ktorá v plnej miere dodržuje všetky štandardy vyžadované nariadením GDPR. 
  2. Pre účely analytiky webu využívame „Google Analytics“, pričom všetky údaje, ktoré získame z Google Analytics sú plne anonymizované. Spoločnosť Alphabet (Google) chráni Vaše údaje v najvyššej možnej miere. O tom ako chráni osobné údaje v službe Analytics si môžete prečítať tu.
  3. Využívame aj sociálne siete, no nikdy žiadne osobné údaje vlastníka bez jeho súhlasu nezverejňujeme.

Aké sú vaše práva podľa nariadenia Gdpr ?

V zmysle článku 15 a nasledujúcich nariadenia GDPR máte hneď niekoľko práv:

  1. Právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom
  2. Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú
  3. Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú
  4. Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie
  5. Dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil
  6. Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach
  7. a práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať.

Ako si tieto práva uplatniť ?

Veľmi jednoducho. Stačí nám napísať na našu emailovú adresu info@ridepoint.sk a my bezodkladne začneme riešiť Vaše požiadavky v spojitosti s ochranou osobných údajov. Treba ešte povedať, že sme v zmysle nariadenia GDPR povinní zachovávať mlčanlivosť vo všetkých veciach týkajúcich sa Vašich osobných údajov.

Ochrana Vášho súkromia je pre nás absolútnou prioritou a preto sa stále snažíme využívať lepšie a lepšie systémy na ochranu osobných údajov.

Cez Viedenské Alpy na bicykloch


CEz viedenské alpy na bicykloch

Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Viedenské Alpy, alebo naša vrchárska skúška, ktorá nás preverí, či sme schopní v roku 2022 vyjsť na Passo dello Stelvio, alebo iné ikonické stúpania. Plán bol jednoduchý, 3-4 dni motania sa neďaleko Viedne na starých bicykloch. Stany, karimatky a všetko potrebné pre low-cost bikepacking si nesieme za sebou. Cestujeme na starých bicykloch. Ja idem, ako je to už zvykom, na Favorite a priateľka (Maťa) ide na Peugeote, rok výroby neviem, no je to starší typ, ktorý sme kúpili z bazáru za 10 eur.

305

Počet kilometrov

2670

Výškové metre

85

Minuté peniaze

1. DEŇ

Cesta k Neusiedler See

Ráno sme zaspali a tak len rýchlo hádžeme do seba všetko, čo vidíme v chladničke. Dobre, že sme si batožinu na bicykle naložili ešte včera. Je ešte pomerne chladno, no bicyklujeme smerom k stanici v Petržalke. Nechcelo sa nám kupovať lístky skôr a tak lístky na vlak do Parndorfu kupujeme až na stanici, čo nám zbytočne berie čas. Vlak sme len tak tak stihli, no sedíme. Za necelých 7 eur máme spiatočný lístok do Parndorfu a naspäť aj s bicyklom. Do rakúskych vlakov s bicyklom len normálne vojdete a pripnete pásom. Netreba ich nikde dvíhať, vešať ani nič podobné (zdravím ZSSK, kde pri poslednej nakládke naloženého bicykla mi skoro prasklo črevo). Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Parndorf – Viedenské Nové mesto

Z Parndorfu až po odbočku na Oggau ideme po cyklotrase B10, ktorá obtáča celé Neziderské jazero. Tento úsek nebudeme nejako špeciálne popisovať, keďže o ceste okolo Neusiedler See sme napísali samostatný článok. My do Oggau nebočíme a teda sa odpájame a smerujeme do Eisenstadtu. Je úplne neuveriteľné, kde všade tí Rakúšania postavia cyklotrasu. Do Eisenstadtu ideme po parádnych cyklotrasách pomedzi slnečnicové polia. Síce je pravda, že ani po susediacich cestách veľa áut neprejde, no je to paráda nemusieť rozmýšľať, či ma nejaký dilino neprejde. Eisenstadt je krásne mesto, ani som nevedel, že takéto pekné mesto máme blízko Bratislavy.

Centrum Eisenstadtu

Eisenstadt má mále útulné centrum, nad ktorým sa týči barokový zámok Esterházyovcov. Krížom cez historické centrum ide cyklotrasa, čo je tiež pomerne nezvyčajné, že si pustíte cyklistov cez centrum. Ideme však opatrne, pretože všade je kopec ľudí. Vznik tohto zámku sa datuje do 14teho storočia, pričom na výstavbe nového zámku v Eisenstadte sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára.

zámok Esterházyovcov

Z Eisenstadtu sa spúšťame dole kopcom a z nejakého dôvodu sme stratili cyklotrasu a tak musíme chvíľu ísť po cestách. Tu by som sa rád pozastavil nad mentalitou rakúskych vodičov. Išli sme cca 10 km po cestách, no počas 10 km som sa ani raz necítil ohrozený. Vodiči ozaj dávajú pozor a kľudne za Vami pôjdu aj kilometer, len aby Vás mohli bezpečne obísť. Toto je uplatňovanie pravidla 1,5 metra v praxi. Motkáme sa cez rakúsky vidiek a ani sa nenazdáme a už sme vo Wiener Neustadte, alebo po slovensky vo Viedenskom Novom Meste. Prvý krát mám pocit, že sa v rakúskych značkách neorientujem a tak kukám do máp ako sa dostať do centra. Úzkymi cestičkami ideme do centra. Centrum je pekné, no mne sa viacej páčil Eisenstadt, prišiel mi historickejší.

Viedenské Nové Mesto

Viedenské Nové Mesto – Hohe Wand

Wiener Neustadt sme pomerne rýchlo prešli a teraz sa chceme napojiť na Hohe Wand Radweg. Táto cyklotrasa ide cez vinice a tak prvý krát sa trápime v kopcoch. Cítime každý gram váhy, ktorý sme zbytočne so sebou zobrali. Takticky sme si vodu nezobrali v meste. Lebo, však vodu nájdeme niekde po ceste, prípadne vypýtame od domácich. A tak mierne dehydratovaní prechádzame cez priesmyk ku Hohe Wandu. Vyzerá to tu ako keby to niekto vypálil. Od Winzendorfu až po vjazd do doliny mám pocit, že idem mimo civilizácie. Vodu nevieme nikde zohnať. Až nakoniec, keď už som začal byť malátny, sme zastali pri predajni traktorov, kde nám ochotne napustili fľaše. Na druhý deň už berieme so sebou aj 2 litrovku. Cesta ku Hohe Wandu je krásna, ale náročná.

Cesta ku masívu Hohe Wand.
Kemp pod Hohe Wandom

Stúpame cez Stollhof až ku parku Hohe Wand. Už len toto stúpanie nás dosť vytrápilo, no cesta ku Hohe Wandu nás dorazila. Tlačíme. Síce len chvíľu ale tlačíme. Pod Hohe Wandom je parádny kemp, ktorý stojí cca 20 eur pre 2 osoby na noc. Je to tu kompletne vybavené a výhľady na masív sú úchvatné. Vedľa nás poliaci cinkajú so skobami, zajtra idú po tej stene vyliezť hore.

Hohe Wand

2. DEŇ

Hohe wand – Reichenau an der Rax

V noci nám bola zima, hoci máme spacáky s komfortom okolo 10 stupňov, aj tak sa musíme obliecť. Raňajkujeme džem s nejakým ich lokálnym pečivom, mne chýbajú klasické rožky. Hneď z rana sadáme na bicykle a spúšťame sa dlhým zjazdom od Hohe Wandu až do Neunkirchenu. Údolie okolo Hohe Wandu je ozaj nádherné. Pod masívom hory je viacero kopčekov na ktorých sú kostolíky, prechádzate cez husto zarastené lesy, dediny sú upravené, úplná idylka. Hohe Wand bol ozaj krásny. Prichádzame do Neunkirchenu, kupujeme vodu, jedlo na cestu a hor sa do Álp. Z Neunkirchenu ide cez Ternitz až do Gloggnitzu parádna cyklotrasa popri Schwarze.

Údolie pod Hohe Wandom
Popri Schwarze až do Gloggnitzu
Gloggnitz – Breitenstein

Cesta do sedla Orthof bola pre mňa najkrajšou časťou celého tohto výletu. Každopádne aj najnáročnejšou. Hoci Hohe Wand bol tiež celkom masaker, tak na sedlo Orthof nemá. Stúpanie začína prakticky v Gloggnitzi a veľmi jemne sa cesta dvíha cez Aue až do Schottwien. V Schottwien si treba nabrať vodu a kuknúť si dedinku. Vysoko nad dedinou sa týči diaľničný nadjazd. Fascinuje ma výška tohto nadjazdu, nikdy som nevidel diaľnicu v takejto výške. Mimo tejto technickej zaujímavosti, dedina je veľmi pekná, má pekný kostolík a už to trošku pripomína alpské dedinky. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Schottwien

Každopádne pokračujeme, schádzame z cyklotrasy, ktorá vedie popri hlavnom ťahu na cestu. Síce je to cesta, ale nestretli sme ani jedno auto. Po chvíli jazdy sme ohúrení prírodou okolo nás. Cesta zasekaná do skál, v krásnej prírode a bez áut. Asfalt – luxus. Prichádzame k prvej „vracačke“, pri ktorej sa cesta dvíha nad 10%. Po chvíli jazdy zastavujeme, potrebujeme vydýchať a všimneme si vysoko nad nami „Semmeringskú železnicu“. Záujimavosti o Semmeringskej železnici sme zhrnuli na konci článku. Každopádne sme bez slov. Niečo takéto sme ešte nevideli. Je to ozaj nádhera.

Semmeringská železnica

Pofotili sme si železnicu a pokračujeme do Breitensteinu. Toto je už typická alpská dedinka – malá dedinka medzi horami, s krásnou prírodou, muškátmi, upravenými záhradami a neskutočne zelenou trávou. Aj vy máte pocit že v Rakúsku je tráva zelenšia ?

Typický alpský dom v Breitensteine
Breitenstein – sedlo Orthof

Maťa je rozcítená z alpskej dedinky, no nie je čas, stúpame ďalej. Už tak dlho stúpame, že si pomaly zvykám na to, že takéto ťažké nohy mi ostanú. Asi kilometer za dedinou zas stojíme. Teraz to nie je kvôli oddychu, ale kvôli ďalším viaduktom medzi skalami vo veľkej výške. Neskutočné, krásne, nechápem ako toto ľudia postavili. A to sme ešte ten najväčší nevideli.

Viadukt za Breitensteinom

Teším sa na Kalte-Rinne viadukt, alebo najväčší viadukt zo série Semmeringskej železnice. Už z diaľky ho vidíme a zhodou okolností sme videli ísť po ňom vlak, no odfotiť som ho nestihol. Po toľkých stovkách rokov a stále môžu po ňom jazdiť vlaky. Je ozaj obrovský, toto sa oplatí vidieť.

Kalte-Rinne Viadukt

Oddychujeme a nacpávame sa orechmi pred najťažšou časťou stúpania. Trochu som klamal priateľke a povedal jej, že je to od viaduktu už len rovinka. Chvíľu mi to aj verila, no pri značke 23% som si uvedomil, že mi to už asi neprejde. Vypočul som si, že som ***** a mohli sme ísť ďalej. Jáj a ešte som jej povedal, že zjazd bude pohodka, niečo ako z Bieleho Kríža do Jura. To ešte nevie, že pôjdeme cca 13 km strmo dole. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Posledná časť stúpania do sedla Orthof

Vracačky nás pomedzi skaly ťahajú až do sedla Orthof. Zo sedla je nádherný výhľad na celú oblasť Semmeringu. Veď posúďte sami.

Sedlo Orthof
sedlo Orthof – Reichenau an der Rax

Na vrchole sedla stretávame rakúskych dôchodcov na ebajkoch a Maťa sa dozvedá, že dole je to cca 13 km. Snažil som sa ju presvedčiť, že klamú. Len presvedčte 22 ročnú babu, ktorá má bicykel rada len kvôli vám, bojí sa výšok a rýchlosti, že tých 13 km dole kopcom je pohodka. A tak sa spúšťame. Ideme ozaj rýchlo a kocháme sa krásnymi výhľadmi na Schneeberg. Asi v polke cesty zastavujeme a Maťa si sťažuje, že ju bolia ruky z brzdenia. Aby som predišiel kríze vo vzťahu som radšej ušiel. A tak po chvíli sme sa stretli v Reichenau. Kupujeme si večeru a ideme do kempu. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Nekonečný zjazd z Orthofu
Favorit v Alpách

3.deň

Popri Schwarze tam a naspäť

Tretí deň sa budíme skoro a ja idem na nákup. Najeme sa a na poobedie hlásia v tejto oblasti prívalové dažde. Ideme sa teda ešte doobeda previesť popri Schwarze. Údolie je krásne, také typické alpské. Cesta viackrát lemuje rieku. Maximálne si to užívame. O to viac, že veci sme nechali v kempe a takto ľahko naložení sme neboli ani nepamätáme. Vysoké hory, muškáty v oknách, ľadové rieky, je tu parádne.

Schwarza – cyklistický a motorkársky raj

Reichenau an der Rax – Parndorf

Vraciame sa z údolia, balíme stan a ostatné veci, nakladáme na bicykel a ideme domov. Nechcel som sa vracať po tej istej ceste a tak volím o trošku južnejšiu cestu popod Viedenské Nové Mesto. Letíme cez rakúsky vidiek, míňame viacero cestných uzáver a po 2 dňoch v kopcoch, nás už také typické kopanické kopčeky úplne likvidujú. Každopádne cesta domov ide rýchlo, už si len premietame spomienky z Álp. Ani sa nenazdáme a už vidíme názvy dedín „Am See“. Už si môžeme povedať, že sme doma. V Neusiedli posledná fotka a už len na vlak domov. Parádny výlet za nami.

Zaujímavosti o Semmeringskej železnici

Semmeringská železnica je skoro 42 km dlhá trať, ktorá sa krúti cez Semmering. Patrí do svetového dedičstva UNESCO, pričom tento titul si zaslúžila tým, že je to prvá skutočná horská železnica na svete. Vyše 20 000 ľudí sa podieľalo na stavbe tejto železnice a treba spomenúť, že železnica je funkčná do dnes. 42 km úsek železnice obsahuje 15 tunelov, 16 viaduktov a 100 klenbových mostov, pričom vlaky na tejto trati prekonávajú skoro 500 výškových metrov. Najkrajší výhľad na železnicu je z vyhliadky 20-Schilling-Blick. Dôležitosť tejto spojky bola vnímaná aj inými autoritami v minulosti a preto bola viackrát snaha o zbombardovanie tejto železnice, no nepodarilo sa.

Záver

Ozaj jeden z najlepších bikepackingových výletov na ktorých som bol. Na tejto trase uvidíte a zažijete úplne všetko. Síce je pravda, že to nie je rovinka ako do Passau, no mne sa tento výlet páčil viac ako ten do Passau. Alpy sú ozaj nádherné, okolitá príroda vás úplne pohltí. Je to ozaj chvíľka od Bratislavy a vlakom sa dá dostať prípadne až do Gloggnitzu, alebo sa môžete previesť po Semmeringskej železnici. Kopce vás tu vytrápia no stojí to za to. Aj Hohe Wand, aj údolie popri rieke Schwarza, aj Semmeringská železnica sú jednoducho úžasné. Určite každému odporúčame vyskúšať.

Nie všetky fotky sa zmestili do tohto článku, ak si chcete pozrieť ďalšie fotky z nášho výletu (ako vyzerá kemp, viac fotiek Semmeringskej železnice, viac fotiek prírody), kliknite TU (presmerovanie na Google Photos).

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

Okolo Neusiedler See na Favoritoch

Okolo neusiedlER see na Favoritoch

Neusiedler See na Favoritoch Neusiedler See na Favoritoch

Prejsť po cyklotrase okolo Neusiedler See bol môj dlhoročný plán, ktorý som stále odkladal. Vždy som prišiel z Bratislavy ku jazeru a koniec. Ďalej sa mi už nechcelo ísť a tak som väčšinou ukončil cestu pri ikonickom majáku týčiacom sa pri Neusiedler see (Podersdorf am See). No, keďže sme toto leto s kamarátom plánovali zájsť až do Passau, čo nám celkom nevyšlo (o neúspešnej ceste do Passau sme napísali samostatný článok), tak sme chceli otestovať naše bicykle. Veď to poznáte, Favority. Aj keď tieto bicykle máme veľmi radi, musíme konštatovať, že spoľahlivosť Favoritov je veľmi nízka. O nízkej spoľahlivosti Favoritov sa presvedčíte aj článku. A tak sme našu testovaciu jazdu spojili aj s mojím dlhoročným cieľom. Okolo

182

Počet kilometrov

889

Výškové metre

8

Čas

Cesta ku jazeru

Zhodli sme sa, že prejsť cez 200 km na jeden krát, na bicykloch, ktoré nás už viackrát zradili, asi nie je ideálny nápad. A tak z Bratislavy (Petržalky) ideme vlakom do Parndorfu (Vystúpte až na Parndorf Ort – je to bližšie a hneď pri vlakovej stanici je cyklotrasa). Cena spiatočného lístka na osobu aj s bicyklom bola 6,6 eur a vlaky chodia každú hodinu aj tam aj späť. Čiže s dopravou nie je problém a ušetrí vám to dokopy cca 80 km cesty. Vlaky sú na trošku inej úrovni – nemusíte trhať dverami aby sa otvorili, bicykel nemusíte nikde vykladať, len vojdete a opriete bajky.

Parndorf – Morbisch am See

Prvá etapa našej cesty je popri západnom brehu až ku maďarským hraniciam. Popri západnom brehu netreba brať doslovne, pretože ak neplánujete vyjsť na móla v jednotlivých mestách, tak Neusiedler See asi ani neuvidíte. Cyklistika popri jazere je perfektná, pretože idete po kvalitnom asfalte, medzi krásnymi vinicami, ľudia sú tu veľmi priateľskí, no výhľadov si moc neužijete.

Krásne vinice

Prechádzame z Neusiedl am See jemným stúpaním do Joisu. Značenie je veľmi dobré, niekedy až príliš dobré. Mysleli sme si, že keď sa budeme držať cyklotrasy B10, tak nás „obtočí“ okolo jazera. Áno, obtočí. Ale má toľko variánt, že často ak urobíte zlé rozhodnutie, to znamená + 5 km. Z Joisu bicyklujeme cez Winden am See, Purbach am Neusiedler See až do Oggau. Pred Oggau je odbočka na Eisenstadt , kade sa viete dostať do Viedenských Álp. Každopádne tento úsek nás ničím (okrem kvalitného asfaltu a pekných viníc) neohúril. Jazero nevidíte a teda ani neviete, že bicyklujete okolo jazera.

Značenie je dobré, až moc dobré

Za Oggau sa už dostávame do Rustu, kde sa rozhodujeme ísť pozrieť jazero. Nech aspoň máme nejaký dôkaz, že ideme okolo Neusiedler See. Cez step sa dostávame do prístavu. Pláž tu nie je, voda je špinavá, ale sme radi, že konečne vidíme vodu. Čítame, že stadiaľto ide kompa do Podersdorfu, a z vedľajšieho Morbisch am see ide kompa do Illmitzu a teda sa viete vyhnúť maďarskému úseku B10tky. Za Morbisch am See stúpame hore dedinou až ku maďarským hraniciam a konečne vidíme jazero z výšky. Síce sa mi zdá, že som od jazera asi 20 km, ale robím fotky a tešíme sa. Jany má asi miernu fatamorgánu, pretože mi hovorí, že konečne vidí ten rakúsky maják (neskôr sa ukázalo, že myslel maják pri Neusiedler See v Podersdorfe). Ale o majáku až keď tam prídeme :).

Tam niekde vzadu je jazero

Akonáhle máme trošku lepšiu náladu, vďaka krásnemu výhľadu zvrchu, sadneme na bicykle a praskne nám jeden špic. Náhradný nemáme a koleso má ozaj peknú osmičku. Každopádne sme nejako pohýbali kolesom aby zapadlo aspoň do rámu, odpojili zadnú brzdu a povedali si, že toto vyriešime až doma. Pred sebou máme ešte vyše 100 km, no tešíme sa na obed v Šoproni.

Šopron – Pamhagen

Alebo inak povedané, maďarská časť. Čakali sme trošku horší štandard cyklociest (ak vôbec nejaké) a ani sme nedúfali, že by niekde bola pitná voda, tak ako v Rakúsku na každom rohu. Z hraníc stúpame jemným stúpaním až do Šopronu. Prasknutý špic nám nerobí radosť, no mesto Šopron nám radosť robí. Krásne mesto. Asi doterajší „highlight“ cesty. Krásne historické centrum, úzke uličky, mačacie hlavy a McDonald. Klasický študentský obed. Do Šopronu sa určite oplatí zájsť, aj keď je to trošku ďalej.

Centrum Šopronu

Ak ste sa tešili, že v Maďarsku konečne bude vidno jazero, tak vôbec. Dokonca tu ani nie sú mola s prístupom k vode, takže ani nemáte poňatia, že idete okolo jazera. Naše predsudky sa nenaplnili a maďarské cyklotrasy sú dokonca lepšie než tie Rakúske. Veľmi dobre značené, bez množstva obchádzok a v dedinách viete nájsť aj pitnú vodu. No čapovať si tu vodu z kohútika na ulici ani nie je potrebné, pretože všadeprítomné „Csardy“ s normálnymi cenami, lákajú ešte viac. S vetrom v chrbte frčíme cez maďarské dediny. Míňame dediny ako Fertoboz, Hidegseg, Hegyko, Fertod a cez nekonečné cesty v poliach prichádzame opäť do Rakúska.

Parádne maďarské cyklotrasy

Tesne pred hranicami sa mi odlomil klínok. Náhradný samozrejme nemám. Každopádne sa zlomil tak, že sa mi ho podarilo asi na pol závitu pritočiť. Ach tie Favority. Zbytok cesty som už len tŕpol, kedy mi odpadne kompletne a domov tlačím. Síce to bol posledný problém, no aj tak sa tie Favority stále kazia. Aj napriek tomu, sú tieto bicykle našou srdcovkou. Majú v sebe kus histórie a to sa nám páči. Všetky problémy však patria k Favoritom a práve všetky tieto patálie budujú celoživotný vzťah medzi strojom a človekom. Jany neprejavuje až takúto lásku k strojom, no stále mi hovorí, že už vidí ikonický maják pri Neusiedler see.

Pamhagen – Parndorf

Posledná etapa. Na tomto brehu Neusiedler See je podstatne menej dedín a tak cestovanie sa mení na nekonečnú cestu cez step. Ale aspoň sú všade cesty s parádnym asfaltom. V Apetlone robíme chybu. Dali sme na intuíciu a nie na mapy a tak sme sa previezli +5 km úplne zbytočne. Len preto, že cyklocesta B10 má asi milión možností kade ísť. Už vieme, že pri každom jednom rozdvojení, treba pozreť na mapy. Okolo Neusiedler see na Favoritoch

Cez Illmitz len prefrčíme a frustrovaní tým, že sme si zbytočne urobili obchádzku pokračujeme do Podersdorfu. Medzi týmito dedinami je rozhľadňa. Konečne poriadna rozhľadňa.

Jediná poriadna Rozhľadňa

Doteraz tu boli len rozhľadne, na ktorých som ani nemal pocit, že som na rozhľadni. Myslím, že slúžia na pozorovanie vtáctva. No, už sme prešli cca 90% našej cesty a stále sme poriadne nevideli jazero (okrem zachádzok na móla). No táto veľká rozhľadňa je parádna. Výhľad na celé jazero, okolitú prírodu a na búrku, ktorá sa na nás valila. A tak do seba hádžeme oriešky a ideme k ikonickému majáku v Podersdorfe.

Výhľad z rozhľadne

V Podersdorf am See je aj akýsi chodník slávy cyklistov a na konci tohto chodníka je ikonický maják. Maják má 12 metrov a slúžil na varovanie pred búrkami pre nadšencov vodných športov. My sme síce cyklistickí nadšenci, no nič to nemení na situácií, že búrka sa k nám blížila. Fotíme sa pri ňom, nachvíľu posedíme a kecáme o tom, že je absurdné, že celý deň obchádzame jazero a reálne sme ho videli asi 5 krát. Každopádne, konečne ten rakúsky, ikonický maják pri Neusiedler See.

Maják v Podersdorfe a prichádzajúca búrka

Posledný úsek cesty do Neusiedl am See je po šotoline. Ale po kvalitnej šotoline, nie takej slovenskej. Kľudne aj cesťáky tadeto prejdú. V Neusiedli ideme ešte na mólo urobiť poslednú fotku a šup na vlak do Parndorfu.

Šotolina do Neusiedlu

Niečo málo o vinárskom regióne pri Neusiedli

Na čo nemôžem zabudnúť, je fakt, že okolo celého jazera je vychýrený vinársky región. Najtypickejšie a najchutnejšie víno je červené, ktoré je vinifikované z odrody Zweigelt. V tejto oblasti je cca 500 vinárskych závodov, pričom hlavné odrody hrozna sú Welschriesling a Zweigelt. Pri takom množstve závodov, asi nie je potrebné nejako špecificky poukazovať na to, že ozaj v každej jednej dedine máte pivničky, kde môžete ochutnať víno. Pokiaľ prídete počas sezóny, tak domáci vám dajú bezplatne ochutnať viaceré vína. Dobré víno je v tejto oblasti aj vďaka Neusiedler See – v lete sa veľká vodná plocha zohreje a následne v noci nahromadené teplo pomaly uvoľňuje do okolia.

Záver – tipy a rady

Dĺžka trasy cca 140 km pokiaľ neurobíte zbytočné zachádzky.
Naša trasa mala až 180 km, ale tu počítame aj cestu na vlak do Petržalky (určite sa do Parndorfu zvezte vlakom, nám to ušetrilo kopec kilometrov), aj všetky zbytočné zachádzky.
S vodou mať problém nebudete, studničky sú ozaj všade.
Bufety sa taktiež nájdu, no odporúčam Maďarské, sú lacnejšie. (len nezabudnite vymeniť forinty, málokde sa dá platiť kartou)
Najkrajšie miesta: móla pri jazere (Rust, Morbisch am See, Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See), maják v Podersdorf am See, rozhľadňa medzi Podersdorfom a Illmitzom, mesto Šopron.
Viac menej celú cestu idete po cyklotrase s kvalitným povrchom (vhodné pre všetky typy bicyklov).
Na druhý breh sa viete dostať zo všetkých vyššie uvedených mól. Okolo Neusiedler see na Favoritoch
Značenie je parádne, nestratíte sa, no niekedy je až moc dobré a teda zbytočne si urobíte zachádzku.

No a záverečná otázka, išli by sme ešte raz ? oplatí sa ísť ? Asi ani moc nie. Určite sa oplatí ísť kuknúť jazero napríklad do Podersdorfu, no obchádzať jazero s tým, že očakávate pohodovú cyklistiku s krásnymi výhľadmi to vôbec. Síce nemožno uprieť našim susedom, že cyklotrasy majú ozaj všade, a tieto cyklotrasy majú kvalitný povrch, no v tomto prípade idete 140 km pomedzi vysoké trávy, ktoré vám znemožňujú výhľad na jazero. Ako som spomínal výhľad je len na mólach (na ktoré sa nám nie vždy chcelo zachádzať) a ešte na rozhľadni medzi Illmitzom a Podersdorfom (tú odporúčame, tam sme aspoň na chvíľu uvideli jazero).Na tréning to tiež nie je moc vhodné, pretože okolo jazerá jazdí veľké množstvo cykloturistov, a tak by to stále bolo len o zrýchľovaní a brzdení.

Zhodli sme sa, že sme radi za to, „že sme to dali“, ale už by sme nešli. Naša potreba kochať sa a veľa fotiť nebola uspokojená.

Viac fotiek z našej cesty okolo Neusiedler See je v príspevku na Facebooku.

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.